Záhadná stavba v Írsku je staršia ako pyramídy v Gíze či Stonehenge. Nad jej významom si vedci dodnes lámu hlavu
Jej účel dodnes nie je úplne známy. Najnovšia analýza DNA muža, ktorý je v nej pochovaný, však odkryla kus mozaiky.
MEATH 16. decembra - Mohyla Newgrange leží na brehu rieky Boyne hodinu cesty severne od hlavného mesta Dublin. Na prvý pohľad pripomína veľký bochník s priemerom 76 metrov, ktorý spolovice vykúka zo zeme. Jej podmurovka je zo sivobieleho kameňa a vrch je porastený trávou.
Fascinujúce je, že praveká stavba stále stojí aj bez toho, aby jej stavitelia pred 5000 rokmi použili maltu. Bola postavená zhruba pred 3200 rokmi pred Kristom. Je teda o 600 rokov staršia ako egyptské pyramídy v Gíze a o tisíc rokov staršia od slávneho Stonehenge.
Dlhé roky si mysleli, že ide o jaskyňu
Tento unikát sa pred človekom ukrýval dlhé roky. Po náhodnom objavení miestnymi obyvateľmi v roku 1699 bola považovaná za jaskyňu a stala sa turistickou atrakciou ešte skôr, ako ju v rokoch 1962 až 1975 vykopal archeológ Michael J. O´Kelly. Newgrange, ktoré sa v írskej literatúre oslavuje ako sídlo Boynov, je súčasťou jedného z najdôležitejších megalitických komplexov v Európe.
Nevídaná konštrukcia
Pred vstupom leží obrovský balvan, na ktorom sú vyryté dvojité a trojité špirálovité ornamenty. Ich význam nie je dodnes rozlúštený. Monumentom vedie približne 20 metrov dlhá chodba, ktorá vedie do veľkej centrálnej hrobky, ktorá má tri výklenky. Výška chodby pri vchode je 1,5 metra a až k hrobke sa zvyšuje na dvojnásobok.
Hrobka a chodba sú zakryté kamenným návrším, ktoré pozostáva odhadom z 200 000 ton voľne naložených kameňov. Stavba bola starostlivo izolovaná proti prieniku vody a obklopená kruhom vztýčených balvanov.
Účel ostáva záhadou
Newgrange aj dnes vyvoláva množstvo otázok. Niet sa čomu čudovať, pochádza z doby, z ktorej sa nezachovali žiadne písomné záznamy. Záhadou je, prečo sa naši „primitívni“ predkovia z doby kamennej, ktorí poznali len jednoduché kamenné nástroje, pustili do takých náročných stavieb.
Podľa analýzy museli byť kamenné bloky, ktorých je tu vyše tisíc, dovážané z niekoľko kilometrov vzdialených lomov, čo je vzhľadom k minimálnej technickej výbave pravekých staviteľov úctyhodný výkon.
Zaujímavosťou je, že nad vchodom do chodby sa nachádza strešný otvor, ktorým v dobe zimného slnovratu preniknú slnečné lúče na 17 minút až do pohrebnej komory, kým vnútro hrobky po zvyšok roku opäť pohltí temnota. „Čakal som, že budem počuť hlas alebo že ucítim studenú ruku položenú na mojom ramene. Ale bolo len ticho,“ uviedol v minulosti O´Kelly.
Dodal, že následne uzrel, ako svetlo vniká dovnútra a zapĺňa komoru. Bádateľ pevne veril, že stavba je akousi slnečnou svätyňou a zároveň prehistorickým observatóriom, ktoré slúžilo ako obrí kalendár, ktorý zaznamenával kľúčové dni v roku.
Najnovší DNA výskum
Najväčšou záhadou, ktorá nie je objasnená, je skutočnosť, že sa v tak monumentálnej stavbe našli kostry iba piatich ľudí. Jednu možnú interpretáciu ponúka DNA štúdia, ktorá bola v lete publikovaná vo vedeckom časopise Nature.
Analýza jedného z pochovaných mužov odhalila, že jeho rodičmi boli príbuzní prvého stupňa, pravdepodobne brat a sestra. V článku BBC sa píše, že írske elity vznikali počas neolitu, keď ľudia začali s farmárčením. Vedci extrahovali DNA zo 44 jedincov z tohto obdobia z celého Írska a sekvenovali ich genómy.
Dôkazy o incestných zväzkoch, aké sa vyskytujú v Newgrange, sú v histórii ľudstva zriedkavé. Sú tabuizované, či už z biologických alebo kultúrnych dôvodov. Tam, kde k nim dochádzalo, je časté božské postavenie kráľovských dynastií.
„Vďaka prestíži pochovania je veľmi pravdepodobné, že išlo extrémne hierarchizovanú spoločnosť, keďže partnermi hodnými elity boli jedine členovia rodiny,“ uviedol profesor Dan Bradley z Trinity College.
Je mýtus o kráľovi a jeho sestre pravdivý?
Je pozoruhodné, že starý mýtus, ktorý sa viaže k tomuto miestu, rezonuje s výsledkom testov DNA aj so solárnym fenoménom. Príbeh bol prvýkrát zaznamenaný v 11. storočí, 4000 rokov po tom, čo bol Newgrange postavený. Hovorí o kráľovi-staviteľovi, ktorý obnovil denný slnečný cyklus tým, že sa vyspal so svojou sestrou.
Meno ďalšej mohyly v susedstve Dowth zase nesie názov „Kopec hriechu“. „Dôkazy sú pomerne presvedčivé. Určité megalitické hrobky v Írsku boli vyhradené pre ľudí, ktorí si boli biologicky bližšie príbuzní, vrátane potenciálne prestížnych skupín rodín, ktoré sa sobášili medzi sebou,“ ozrejmil hlavný autor štúdie doktor Cassidy.
