Dobré noviny
Vedci doposiaľ nič podobné nevideli. Novoobjavený dinosaurus nenadchýna len výskumníkov
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Vedci doposiaľ nič podobné nevideli. Novoobjavený dinosaurus nenadchýna len výskumníkov

Ubirajara bol rod malého theropodného dinosaura, ktorý žil v období Kriedy.
Ubirajara bol rod malého theropodného dinosaura, ktorý žil v období Kriedy. — Foto: Reprofoto: Bob Nicholls / Paleocreations.com 2020

Dinosaurus sa pýši nevídanými výrastkami z ramien. Vedci predpokladajú, že ich používal podobne ako páv.

PORTSMOUTHE 16. decembra - Pred 110 miliónmi rokov sa pozdĺž brehov starodávnej lagúny v dnešnej severovýchodnej Brazílii pohyboval dinosaurus, ktorý sa živil lovom hmyzu a drobných stavovcov.

Na tom by nebolo nič zvláštne, paleontológom sa však podarilo novoobjaveného dinosaura vypátrať vo veľmi dobrom stave, čo im dopomohlo k odhaleniu rarity v ríši vymretých jašterov. Okrem kostí sa zachovalo mäkké tkanivo dinosaura ako pokožka a zvláštne hroty z keratínu, ktoré mu vytŕčali z ramien.

[avizo=https://www.dobrenoviny.sk/c/172022/vedci-objavili-novy-druh-obrovskeho-dinosaura-pomenovali-ho-podla-dracieho-boha|Vedci objavili nový druh obrovského dinosaura. Pomenovali ho podľa dračieho boha

Nepodobá sa na žiadneho z dinosaurov

„Existuje veľa ďalších zvláštnych dinosaurov, ale tento sa nepodobá na žiadneho z nich,“ uviedol David Martill, profesor paleobiológie na univerzite v Portsmouthe v Anglicku, ktorý bol súčasťou tímu vedcov pracujúcich na štúdii publikovanej v časopise Cretaceous Research

Dinosaurus dostal pomenovanie Ubirajara jubatu. Mal veľkosť sliepky. Možno si spomeniete na niektorých jeho príbuzných - malých Compsognathusov, ktorí sa občas mihnú aj vo filme Jurský park.

Namiesto zelenej šupinatej kože svojich hollywoodskych náprotivkov, Ubirajara mal na chrbte hustú hrivu a ramená mu pokrývali vlasové štruktúry. Ide o akúsi primitívnu podobu peria, aké majú dnešné vtáky (v skutočnosti sa vtáky vyvinuli z malých operených dinosaurov asi pred 150 miliónmi rokov). Vedci sa domnievajú, že Ubirajara mohol svoju hrivu „zježiť“, podobne ako pes svoju srsť, keď sa cíti ohrozený.

Vedci predpokladajú, že dlhé výrastky slúžili ako ozdoba, ako je to napríklad u páva.
Vedci predpokladajú, že dlhé výrastky slúžili ako ozdoba, ako je to napríklad u páva. Foto: Wikimedia Commons/ Luxquine

Keratínové štruktúry

Ale hriva nie je jeho najfascinujúcejším znakom, prvenstvo patrí jeho zvláštnym štruktúram, vytŕčajúcim z jeho bokov. Tieto štruktúry sú akési dlhé, ploché pásy s malou ryhou uprostred. Nie sú úplne ako perie, ale sú z keratínu, latky, z ktorej je zložené vtáčie perie a zobáky, ale aj naše vlastné vlasy. „Nič také ako tieto pásy, ktoré zjavne vychádzajú z ramien, som doposiaľ v prírode nevidel,“ povedal Martill.

 „Pre tak malé tvory sú to extravagantné prvky. Ak by sa zachovali len kosti, vôbec by sme nepredpokladali, že by ich mohol Ubirajara mať,“ myslí si spoluautor štúdie Robert Smyth, ktorý sa pýta: „Prečo by sa mal vyzdobiť tak, aby bol viac viditeľný pre potenciálnych predátorov?“ 

Je to aj o kráse

Najpravdepodobnejšiu odpoveď môžeme podľa vedcov nájsť u ich potomkov - vtákov. „Podobne, ako dnešné operence, dinosaury používali zvláštne štruktúry na vábenie partnerov a prekonanie súperov, či na vystrašenie predátorov,“ hovorí Smyth. „Moderné vtáky sú známe svojím prepracovaným operením, ako lákadlom, ktoré má zvábiť partnera, – páví chvost je učebnicovým príkladom,“ dopĺňa.

Páv.
Páv. Foto: TASR/AP

„Pravdou je, že u mnohých zvierat evolučný úspech nespočíva len v prežití, ak chcete preniesť svoje gény na ďalšiu generáciu, musíte tiež dobre vyzerať,“ vysvetľuje. „Ubirajara nám tak ukazuje, že tendencia predvádzať sa, nie je jedinečnou vtáčou charakteristikou, ale niečím, čo vtáky zdedili po svojich predkoch - dinosauroch,“ uzavrel.

Zdroj: Newatlas, The Guardian

Už ste čítali?