Mladí nie sú nadšení súčasnými technológiami
Mladí ľudia viac čakajú od budúcnosti.
Ilustračné foto Foto: TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) – Mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov nie sú súčasnou technológiou príliš nadšení, zároveň sú však optimistickí pre technológie budúcnosti, ktoré vidia ako viac personalizované. Ženy na rozvíjajúcich sa trhoch sú v oblasti technologických inovácií naopak výrazne optimistické. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pre Intel Corporation uskutočnila spoločnosť Penn Schoen Berland.
Štúdia spochybňuje viaceré existujúce predstavy o technologických zvyklostiach. Až 59 % mladých tvrdí, že jednotlivci sú vo všeobecnosti závislí na technológiách, čo ich robí menej osobnými. Zároveň by však chceli disponovať technológiou, ktorá je do takej miery osobná, že pozná aj ich zvyky. Výmenou za to sú ochotní zdieľať svoje digitálne informácie s ostatnými.
Mladí ľudia veria, že technológie rozvíjajú ich osobné vzťahy (69 %) a vyjadrili nádej, že inovácie v oblasti technológií budú mať pozitívny vplyv na vzdelanie (57 %), dopravu (52 %) a zdravotníctvo (49 %). Táto generácia je zároveň ochotnejšia anonymne zdieľať dátumy narodenia, GPS záznamy a históriu online nakupovania v prípade, že to povedie k zvýšeniu úžitku z technológií.
"Na prvý pohľad sa môže zdať, že mladí tretieho tisícročia technológie v podstate odmietajú, v skutočnosti však túžia po technológiách, ktoré pre nich robia viac. Je teda našou úlohou a zároveň obrovskou výzvou, aby boli viac osobné a menej zaťažujúce,“ tvrdí antropologička zo spoločnosti Intel Genevieve Bell.
Prieskum ukázal, že ženy na rozvíjajúcich sa trhoch sú ochotnejšie prijať technológie, ktoré by iní mohli považovať za príliš osobné, s cieľom zlepšiť svoje užívateľské skúsenosti. Ide napríklad o softvér, ktorý odsleduje pracovné návyky (86 %), študijné návyky (88 %), prípadne inteligentné oblečenie, ktoré sleduje ich zdravie (77 %).
"Ženy sa už historicky stali vášnivými užívateľkami technológií v prípade, že riešia problémy alebo pomáhajú pri organizácií života a rodiny, či vystupujú v úlohe pomôcky, ktorá šetrí čas," komentovala tieto výsledky Bell.
Ľudia s vysokými príjmami sú najviac ochotní anonymne zdieľať osobné údaje, ako sú napríklad výsledky laboratórnych testov, či cestovné informácie. U nízkopríjmových osôb je možné k zdieľaniu dát motivovať konkrétnou výhodou. Po opýtaní, či by poskytli osobné údaje výmenou za nižšie náklady na lieky, percento respondentov, ktorí súhlasili, stúplo zo 66 % na 80 %.
"Poukázanie na osobný prospech je najpresvedčivejším spôsobom, ako preklenúť priepasť medzi tými, ktorí budú či nebudú zdieľať informácie. Rovnako účinné je ukázať spoločenské výhody, ako napríklad zlepšenie zdravotnej starostlivosti či zníženie nákladov na cestovné do zamestnania," uzavrela Bell.
