NÁDEJ pre Jasnú. Pomôžu desaťtisíce podpisov ochrániť územie Nízkych Tatier?

Megalomanské stavby rezortov, vyrúbané lesy a kilometrové zápchy áut s turistami. Tak vyzerá Demänovská dolina – územie v najvyššom ochrannom pásme. Aktivisti ju chcú zachrániť, konečne majú šancu.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 5. decembra - Keď pred pár týždňami iniciatíva Pre dolinu spúšťala online petíciu, jej organizátori možno ani netušili, aký záujem v očiach verejnosti vzbudia. Ťažké to však nebolo – zničená príroda, moderné stavby a absencia zvierat v kedysi panenskej prírode trhá srdce. Oblasť už dávno nepripomína prostredie plné fauny a flóry. Návštevníkov čakajú rozbágrované cesty, kopce pripravené na výstavbu ďalších a ďalších hotelov.
Podľa iniciátorov petície hrozí kontaminácia pitnej vody, ktorú používajú obyvatelia Liptovského Mikuláša. Po dlhej frustrácii milovníkov prírody svitá na lepšie časy. Práve vďaka snahe „obyčajných ľudí“ bez finančných záujmov. Liptákov, ktorí už neznesú pohľad na devastovanie toho najcennejšieho, čo máme – našej krajiny.
Člen združenia a jaskyniar Miloš Prokop tvrdí, že enormný záujem verejnosti a médií nečakali: „Vedeli sme, že sa púšťame do témy, v ktorej je množstvo emócií, no takúto masívnu podporu sme zďaleka nečakali a sme veľmi príjemné prekvapení. Zdá sa, že sme vypustili roky hromadiacu sa paru z hrnca. Dnes už nejde o výkrik hŕstky aktivistov, ale tisícov ľudí, ktorí nám aktívne vyjadrujú svoju podporu.“
Tak blízko a predsa ďaleko
Oblasť Jasná v Demänovskej doline je turistami jednou z najvyhľadávanejších lokalít na Slovensku. Nízke Tatry obľubujú Slováci i zahraniční hostia kvôli turistike a lyžovaniu. Finančné skupiny a podnikatelia sa rozhodli dopyt využiť a spustili priam nekontrolovanú stavbu. Úrady nezasiahli, práve naopak. Rozdávali povolenia na výstavbu v chránenej oblasti ako na bežiacom páse. Práve to chcú aktivisti petíciou Pre dolinu zmeniť – a priazeň ľudí im je naklonená, podarilo sa im vyzbierať už viac ako 60-tisíc podpisov.
Tak, ako sa Jasná nemenila zo dňa na deň, aj nespokojnosť a hnev aktivistov sa stupňoval. Konkrétne pre Miloša Prokopa bolo hybným bodom zmeny uvedomenie si, že krehkosť pokladov podzemia je ohrozená masívnou výstavbou a vysoko frekventovanou dopravou.
„Keďže jaskynný systém a centrá masívnej výstavby nie sú oddelené, ako sa naoko zdá, ale práve naopak, spája ich tok Demänovky, ktorá vie Demänovský jaskynný systém zamoriť ľubovoľnou do nej uniknutou látkou v priebehu maximálne dvoch hodín. Sčasti aj vďaka rastúcej celospoločenskej nálade naklonenej k zmenám v spôsobe, ktorým žijeme, sme vycítili vhodný moment, kedy povedať dosť a o veci zabojovať. Nájsť ľudí ochotných pomôcť bol už ten najmenší problém, keďže Liptov je malý a šikovných ľudí tu žije veľa,“ dodáva jaskyniar.
O Dolinu bojujú
Záujmu ľudí určite pomohol aj šok, keď si vďaka fotografiám a videám uvedomili, čo sa nám pod nosom v našich jedinečných Tatrách deje. Petícia sa teší podpore nielen na sociálnych sieťach, ale aj ochranárov prírody, ba dokonca aj politikov, ktorí prisľúbili pomoc a snahu o zmenu.
„My sme išli do boja o Dolinu s malou dušičkou a už dnes vidíme, že náš dosah je rádovo väčším ako sme predpokladali. Ako veľký ale reálne je, ukáže až čas. Docielenie systematických legislatívnych zmien, ktoré by dané problémy riešili a pomohli im aj v prípade iných dolín predchádzať, by bolo veľmi úspešné vyvrcholenie našej snahy,“ pripúšťa opatrne Prokop.
V piatok, v čase písania tohto článku, sa udiali zmeny, ktoré sú podľa iniciátorov petície Pre Dolinu správnym krokom vpred na záchranu prírody v Jasnej. Ľuboš Čillag, riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry, pod ktorý Demänovská dolina patrí, končí vo svojej funkcii. O jeho odvolanie požiadal v piatok minister životného prostredia Ján Budaj. Na brífingu v Demänovskej doline o tom informoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Podľa informácií Dobrých novín to má byť práve pre ničenie prírody v Jasnej.
„Postup NAPANT-u v doterajšej činnosti nemožno hodnotiť ako uspokojivý a ako dostatočne aktívny na to, aby sa presadila ochrana prírody a ochrana starostlivosti o životné prostredie v tomto vzácnom území,“ konkretizoval Kiča.
V Demänovskej doline nie je problém len rozsiahla výstavba, ktorá súvisí s ničením ekosystému a pitnej vody. Problémom je aj infraštruktúra. Za pozitívne vyústenie snahy aktivistov a dobrovoľníkov by považoval to, aby sa v hornej časti doliny sa síce nachádzali hotely a iné zariadenia, no oproti dnešnému stavu by nepribudol žiadny, na ktoré dodnes nebolo vydané stavebné povolenie.
Zachoval sa pôvodný les alebo na vyklčovaných územiach začala vyrastať nová zeleň, aspoň čiastočne zakrývajúca betónovú džungľu. V zime by sa zrána netvorili kilometrové zápchy a miesto tisícov áut lyžiarov odviezlo niekoľko desiatok ekologických autobusov. Turistický ruch sa neutlmil, práve naopak, pokračoval by, no s dôrazom na zachovanie prírodných pokladov doliny a v každom návštevníkovi zanechá hlbší a hlavne unikátny zážitok.