Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom ešte nemal deň, kedy by sa netešil do práce

BRATISLAVA 6. decembra - Kvetinárovi z Bratislavy Patrikovi môže väčšina z nás iba ticho závidieť. Ešte sa mu nikdy nestalo, aby nemal chuť vstať do práce. „Do roboty chodím veľmi rád,“ hovorí dvadsaťjedenročný kvetinár, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom. „Robím aranžmány, čistím tovar, vymieňam vázy, všetko rovnako rád,“ menuje. Pri Patrikovi nie je na mieste ani otázka, ktorý z krásnych kvetov, ktorými je v práci obklopený, má najradšej. Odpoveď znie jednoducho: „Všetky.“ Ako to hovorí, má pri tom rozžiarené oči plné nadšenia. 

Patrik nerobí rozdiely. Všetkých víta v kvetinárstve s úsmevom. Ako kvetinár pracuje veselý mladý muž vyše roka. Vo firme predtým robil závozníka. Ešte ako študent si vyskúšal aj rolu herca a zažiaril na obrazovke v jednom zo seriálov, preto niet divu, že pred fotoaparátom nemá ostych a pózuje ako rodený herec.

Nájsť prácu pre človeka s postihnutím nie je jednoduché

Jeho mamina Danka, s ktorou obaja pracujú v sieti kvetinárstiev Rhapis, prezradila, že Patrik okrem toho, že ako skoro každý chalan obľubuje počítačové hry, zbožňuje seriály a filmy, najmä tie americké. Raz by sa veľmi rád pozrel aj za veľkú mláku.

Nájsť pre človeka s postihnutím prácu v týchto časoch podľa jej slov nie je vôbec jednoduché. „Pre človeka s Downovým syndrómom je to v dnešnej dobe veľmi ťažké, aj človek bez postihnutia má problém s hľadaním práce. Ľudia ako Patrik potrebujú sociálny dozor, nejakú pomoc, a tým je to ťažšie. Keďže som jeho mama a pracujem tu s ním, je to jednoduchšie. Viem už ako naňho, je to ľahšie ako s cudzím človekom,“ vysvetľuje Danka, s ktorou Patrik väčšinou pracuje dva dni v týždni.

Miláčik zákazníkov

Preto je veľmi rada, že jej spolu so synom zamestnávateľ poskytol takúto možnosť. No radosť a spokojnosť je obojstranná. „Myslím, že sa radí medzi najobľúbenejších zamestnancov a úprimne, vôbec sa nečudujeme. Paťko je veľmi bezprostredný a častokrát sa pustí do debaty so zákazníkmi - nezaobíde sa to bez úsmevu na oboch stranách. Dokonca niektorí zákazníci chodia zámerne iba vtedy, keď je na prevádzke Paťko. Veľmi nás teší, že v ľuďoch je ešte kúsok človečiny a že práve Paťko nám to všetkým, nielen zákazníkom, ale aj svojim kolegom, pripomína každý deň,“ hovorí Manon Gnečíková zakladateľka Rhapisu .

Aj podľa Danky si zákazníci Patrika obľúbili. „Niektorí ho najprv sledujú, niektorí sa ho pýtajú, či im môže poradiť,“ hovorí hrdá mama s tým, že ho dokonca často chvália za jeho šikovnosť. „Veľa ľudí schvaľuje, že sa adaptoval do takéhoto prostredia.“

Neľahká cesta

„Som veľmi rada, že je taký šikovný. Keď si spomeniem na začiatky, fakt sme nevedeli, do čoho ideme, čo z toho bude, ako budeme zvládať výchovu. Ale s pomocou rodiny sa všetko dá,“ tvrdí a dodáva, že je veľmi vďačná za pomoc rodiny. „Nie každý má také šťastie, mnoho rodín to rozvrátilo,“ dodáva.

Danka s manželom nemali tušenia, že sa im má narodiť dieťatko so zdravotným postihnutím. „Bolo to moje prvé tehotenstvo, všetko prebiehalo úplne v poriadku. Tým, že v rodine sme nemali takéto ochorenie, boli sme nemilo prekvapení,“ spomína. „Dozvedela som sa to až v pôrodnej sále,“ dodala. Spolu s manželom boli v šoku. „Informovanosť bola na nízkej úrovni, nevedeli sme, s čím sa potýkame. Niektorí lekári nás odhovárali, že ho treba dať do ústavu, že tie detičky nie sú veľmi aktívne. Ale boli viaceré názory, to gro však ostáva na rodičoch a rozhodne sa netreba vzdávať,“ hovorí.

Módny guru

Kľúčové bolo pre ňu bolo vychovávať Patrika rovnako ako hociktoré bežné dieťa. „Vždy sme boli za to, čo mu nepôjde, to mu nepôjde, čo mu pôjde, to mu pôjde, svet sa nezborí a my mu jednoducho pomôžeme,“ tvrdí.

Patrik najprv navštevoval integrovanú škôlku. Neskôr chodil do špeciálnej školy na Hálkovej, kde sa tešil veľkej obľúbe. Ako žiak podľa maminy miloval vyfarbovanie a mal rád keramiku. 

Na otázku, či má Patrik niečo na srdci, bez mihnutia oka odpovedá: „Chcel by som spomenúť svoju babičku a deduška. Chcel by som sa im poďakovať,“ vyhlásil Patrik. „Vodia ho po nákupoch, Paťko je taký módny guru. Vie sa úplne zladiť, aj ponožky si zladí. Ani pri tvorbe aranžmánov mu nikto neradí, všetko robí sám,“ prezradila Patrikova mamina.

Radosť z maličkostí

Patrikovým snom je okrem cesty do Ameriky pracovať ako čašník. „Veľmi by ho to bavilo, len kaviarničku, kde to umožňujú, máme od ruky. Musím povedať, že je veľmi úslužný,“ tvrdí Danka, podľa ktorej sa už Patrik veľmi teší na Vianoce. „Stačí mu ozaj málinko, aj z malého darčeku sa dokáže neuveriteľne tešiť, stačí, len keď si naňho spomeniete. Na Downíkoch vidíte, že sú naozaj takí srdeční, vďační, taktiež na nich vidíte radosť a žiadne pretvárky,“ povedala Danka s tým, že najviac si na svojom synovi váži, „že je stále usmievavý a dobre naladený.“ Kto by nechcel takéhoto kolegu?