Bezdomovec Slávo sa prebral z kómy a začal maľovať nádherné obrazy. Spriatelil sa s Lukášom, ktorý mu chce pomôcť nájsť teplé miesto pre život
Pri odľahlej cestičke pri bystrickej Sásovej vzniklo priateľstvo medzi 35-ročným Lukášom a Slávom, ktorý je bez domova a maľuje obrazy. Lukáš sa rozhodol podať mu pomocnú ruku, aby zimu prežil v teple.
BANSKÁ BYSTRICA 22. novembra - Hovorí sa, že náhody neexistujú. Bystričan Lukáš Olejár išiel jedného dňa so psíkom z prechádzky domov zo Šachtičiek smerom na bystrické sídlisko Sásova. Niečo ho ťahalo inou trasu ako obvykle. „V kríkoch som si všimol obydlie z kartónov,“ začal so svojím rozprávaním. Keď prišiel bližšie, nikto tam nebol. Bolo však vidieť, že tam predsa len niekto býva. „Na druhý deň som varil rizoto, povedal som si, že spravím väčšie množstvo a odnesiem ho na to miesto,“ spomína Lukáš. Zobral so sebou aj staré oblečenie.
Stolík od farieb
Bol tam človek - Slávo. Lukáš cítil okamžité sympatie k záhadnému mužovi bez domova. Dali sa do reči. „Nie je ako bežní bezdomovci, ktorých som stretol. Slávo od nikoho nič nežiada, má všetkých pokope,“ tvrdí mladý muž. Ďalší deň mu priniesol spacák. O pár dní na to vznikla myšlienka usporiadať aukciu jeho obrazov. „Všimol som si stolík od farieb. Začal mi ukazovať svoje obrazy, v ten deň vznikla aj dražba,“ opísal.
Slávo bol po nehode niekoľko dní v kóme a po prebudení začal maľovať. Maľuje na plátno olejovými farbami. Kedysi sa venoval horolezectvu, na jeho obrazoch sú často motívom hory. Dnes je bez domova, no rád by strávil Vianoce v teple a suchu.
Podpora ľudí
Lukáš preto na Facebooku usporiadal aukciu. Ľudia o obrazy prejavili veľký záujem. „Ukázal som mu na Facebooku, čo sa deje, bol milo prekvapený. Minule ho v obchode oslovila predavačka, že ho pozná z Facebooku, že krásne maľuje, povznieslo ho to,“ povedal.
Lukáš chápe, aké je to byť bez domova
Medzi mužmi sa vytvorilo priateľstvo. Lukáš má pre Sláva pochopenie. Sám si prešiel kadečím aj závislosťou. Pracoval na niekoľkých miestach v zahraničí, potom sa snažil nadobudnúť ďalšie vzdelanie, chodil na jazykové kurzy, vysokú školu, ale životné udalosti ho prinútili školu nechať.
Jedného dňa sa ocitol pred vymknutými dverami. Rozhodol sa pre zmenu. Z našetrených peňazí si kúpil dodávku. „Začal som ju prerábať a zatepľovať, kúpal som sa vo Váhu, chcel som žiť vonku, fascinuje ma to. V decembri som si však uvedomil, že sa tak žiť v zime nedá a predal som ju.“
Našiel si byt v Trenčíne a robil donaškára jedla, dospel však k rozhodnutiu, že tak nechce žiť a opäť sa dal na nekonvenčný život. „Býval som pol roka v stane, pil zo studničiek. Bolo to úžasné,“ tvrdí. Nakoniec ho život po 20 rokoch priviedol opäť do rodnej Bystrice, kde sa stretol so Slávom.
Buďme vľúdni aj k neznámym
Lukáš tvrdí, že po zverejnení aukcie na Facebooku sa našli aj takí ľudia, ktorí Sláva posielali na liečenie. „Takým spôsobom, že človeka hneď odsúdite, sa nič nedosiahne. Prišiel som k nemu nezištne, len tak, nijako som ho neodsudzoval a nehodnotil, len som vnímal, pýtal sa ho a hľadal som nejaké východiskové cesty, jednou z nich je aj liečenie, na ktoré chce Slávo ísť, ale keby som prišiel a len tak mu to nakázal, bolo by to iné,“ myslí si Bystričan.
Najväčší súcit so Slávom podľa Lukáša prejavili ľudia, ktorí sami nemajú veľa. „Veľa ľudí, ktorí kúpili obraz, nie sú na tom najlepšie. Vedia sa doňho vcítiť a viac sa podeliť,“ tvrdí.
„Nemali by sme sa báť byť vľúdni a priateľskí aj k neznámym. Ak vás trápi, ako tento svet funguje, ak máte v živote málo lásky, nie je dobré uzatvárať sa do seba a živiť v sebe pocit krivdy či hnevu, všetko to máme v rukách, môžeme cez svoje činy vytvárať pocit priateľstva a lásky, tak vytvárame svet krajším,“ uzavrel Lukáš.
Ako pomôcť Slávovi, sa dočítate vo Facebookovom príspevku Lukáša: