Dobré noviny
Vo Vysokých Tatrách tento rok vysadili až 300-tisíc nových stromčekov
TASR
TASR

Vo Vysokých Tatrách tento rok vysadili až 300-tisíc nových stromčekov

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: TASR/Milan Kapusta

Na území Tatranského a Pieninského národného parku pribudlo tento rok takmer 300 000 sadeníc.

Vysoké Tatry 19. novembra (TASR) – Na území Tatranského a Pieninského národného parku pribudlo tento rok takmer 300 000 sadeníc. Štátnym lesom Tatranského národného parku (TANAP) sa tak podarilo zalesniť vyše 140 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe. Informovala o tom koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.

V rámci jesenného zalesňovania sa vysadilo dokopy 84 925 stromčekov na ploche 39,40 hektára. „Najväčší, takmer tridsaťpercentný podiel mala jedľa, ďalších skoro 25 percent predstavovali listnaté dreviny, ako buk, brest a javor. Zvyšok tvorili smrek, smrekovec a borovica,“ uviedol Radoslav Žlkovan z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Kde ich vypestovali?

Stromčeky vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov, alebo vyrástli priamo pod materským porastom.

Ako priblížila Petránová, so zalesňovaním sa v Tatranskom i Pieninskom národnom parku začalo ešte na jar, celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie nového koronavírusu sa ho dotkli len okrajovo, keďže všetky plánované práce lesníci zabezpečili prostredníctvom zazmluvnených dodávateľov. Pomohli i menšie skupinky dobrovoľníkov. Obnoviť sa podarilo aj plochu spáleniska pod Hrebienkom z apríla tohto roka.

Vysadili takmer 300 000 sadeníc

Štátne lesy TANAP-u tak tento rok vysadili celkovo 289 789 sadeníc na ploche 142,18 hektára. „Okrem toho tatranskí lesníci odevidovali i prirodzené zmladenie na ploche 104,40 hektára, pričom najväčšie zastúpenie mal smrek, prirodzene sa obnovovali tiež buk, borovica, jedľa, javor horský a smrekovec,“ ozrejmila Petránová.

Ako dodala, umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje - či už pre nedostatok zdrojov semena, nevhodnú genetickú štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z PREŠOVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?