Dobré noviny
Dnes, 17. novembra, uplynulo už 31 rokov od začiatku Nežnej revolúcie
TASR
TASR

Dnes, 17. novembra, uplynulo už 31 rokov od začiatku Nežnej revolúcie

Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice a okolia vyjadrili 27.novembra 1989 na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju podporu generálnemu štrajku.
Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice a okolia vyjadrili 27.novembra 1989 na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju podporu generálnemu štrajku. — Foto: Archív TASR/Peter Lenhart

Slovenská verejnosť si 17. november pripomína ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2001 je tento deň štátnym sviatkom.

Bratislava 15. novembra (TASR) – Násilný zásah poriadkových síl proti demonštrantom, ktorý sa odohral 17. novembra 1989 vo večerných hodinách v Prahe, odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR) a ktoré sa označujú tiež ako Nežná revolúcia. Slovenská verejnosť si 17. november pripomína ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2001 je tento deň štátnym sviatkom.

V roku 1941 Medzinárodná študentská rada vyhlásila 17. november za Medzinárodný deň študentstva, čo je odkaz na udalosti, ktoré sa odohrali v Protektoráte Čechy a Morava na začiatku 2. svetovej vojny. Na demonštrácii k 21. výročiu založenia Československej republiky, ktorá sa konala v Prahe 28. októbra 1939, bol zabitý pekár Václav Sedláček a študent Jan Opletal utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol 11. novembra. O štyri dni neskôr sa konal Opletalov pohreb, ktorý prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V noci na 17. novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z nich bolo popravených. Rozhodlo sa tiež o zatvorení českých vysokých škôl.

V Bratislave protestovali študenti už 16. novembra

O 50 rokov neskôr sa konalo riadne ohlásené študentské zhromaždenie, ktoré si malo pripomenúť tieto tragické okamihy. Aj vzhľadom na početné demonštrácie proti komunistickému režimu v priebehu roku 1989 (najmä počas takzvaného Palachovho týždňa v januári 1989, ako spomienka na 20 rokov od upálenia študenta Jana Palacha) sa očakávalo, že akcia bude mať aj aktuálny politický podtext.

V Bratislave manifestovali študenti už deň predtým. Vo štvrtok 16. novembra 1989 sa uskutočnil neohlásený, a teda aj nepovolený pochod mestom, ktorý sa však zaobišiel bez incidentov.

Na ďalší deň v piatok 17. novembra popoludní sa začalo zhromaždenie v areáli Univerzity Karlovej na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu.

Na snímke Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi.
Na snímke Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi. Foto: Archív TASR/Petet Brenkus

Počas krvavého zásahu zatkli asi 600 ľudí

Z Vyšehradu sa však sprievod vydal neplánovane do centra mesta Prahy. Mohutnejúci dav ľudí zamieril k Národnému divadlu a na Národnú triedu, kde bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu a začali ich zatýkať a biť. Došlo ku krvavému zásahu, počas ktorého bolo zranených cca 600 ľudí. Lekári ošetrili v prvých troch dňoch 95 a do konca novembra až 162 osôb. Mnohí vyhľadali ošetrenie mimo Prahy z obáv o svoju bezpečnosť. Hospitalizovaných bolo 35 ľudí, z toho siedmi boli ťažko zranení. Na zemi po zásahu zostalo ležať bezvládne telo príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka alias študenta Martina Šmída, pre ktorého prišla sanitka – tým vznikla fáma o zabitom študentovi.

Keď sa správy o násilnom zásahu rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Začala sa séria protestných zhromaždení, ktoré vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni stratila Komunistická strana Československa svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Paralelne s demonštráciami predstavitelia opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Na druhý pokus bola 10. decembra vymenovaná Vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom, ktorá mala viesť krajinu procesom zmien do prvých slobodných volieb v júni 1990. Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za prezidenta Václava Havla.

Už ste čítali?

Daniel Hassan.

Sudánsko-slovenský lekár Daniel Hassan: Mojím vzorom bol primár Blažej z Nemocnice na okraji mesta

Najkrajších 10 rokov života vraj prežil v hospici s nevyliečiteľne chorými…

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…