Jazerom sa šírila smrť, no po 50 rokoch sa do neho vrátil život: Vedci to pokladajú za unikát
Pstruhy začali čulo kolonizovať jazero. Malo sa tak stať prirodzene, čo je pre vedcov úplne unikátne. Pozrite si s nami video.
ŠUMAVA 16. novembra – Napriek tomu, že to v prírode niekedy vyzerá beznádejne, túžba po živote dokáže byť silnejšia. Takýmto príkladom je jazero Laka na Šumave, kam sa po 50 rokoch začali samovoľne vracať nielen pstruhy.
„Ich návrat svedčí o tom, že sa zlepšila kvalita vody v jazere a že sa celý ekosystém prirodzene zotavuje z ťažkého obdobia, spôsobeného kyslými dažďami, ale i suchom. V jazere a v jeho prítoku sa už opäť vyskytujú desiatky pstruhov všeobecných, v potoku pod jazerom žijú takisto hlaváči bieloplutví,“ informuje o dobrých správach Biologické centrum AVČR na svojom webe.
Jazerom sa „šírila smrt“
Od päťdesiatich rokov 20. storočia sužovali Šumavu kyslé dažde, ktoré výrazne menili chemické zloženie vody a ničili život v tamojších jazerách. V 80. rokoch sa týmto jazerom „šírila smrť“, ktorá vyvrcholila tzv. acidifikáciou (okyslením) jazier, vďaka ktorej mala voda také nízke pH, že v nej uhynuli všetky ryby.
Ako informuje Biologické centrum AVČR, výrazný obrat prišiel po Nežnej revolúcii, keď sa podarilo významne znížiť znečistenie ovzdušia, kyslosť vody sa zmiernila a celý ekosystém sa začal pomaly zotavovať. Vďaka tomu, že juhočeskí vedci šumavské jazerá monitorujú systematicky už takmer štyri desaťročia, môžu zaznamenávať prírodné procesy takmer v priamom prenose.
Pomohli bobry, miesta populácia by mohla byť nezávislá
Dobré výsledky si začali pozorovatelia všímať už na začiatku milénia. Jazero začalo získavať v rozboroch prijateľné chemické vlastnosti a vo vode sa začal tvoriť život. Vznikol dostatok potravy, ktorý by „mohol umožniť prežívanie a rozmnožovanie rýb“. Vedci zaznamenali ešte potešujúcejšie správy v rozmedzí rokoch 2005 – 2010, keď v jazere zachytili pstruhov obecných aj hlaváčov bieloplutvých.
„Pred desiatimi rokmi sme zaznamenali, že jednému pstruhovi chýbalo už len prekonať hrádzu," hovorí hydrobiológ Jaroslav Vrba. Najnovší výskum dokazuje, že pstruhy už túto prekážku zdolali: „Cestu im zrejme uľahčili bobrie hrádze, vďaka ktorým došlo k zvýšeniu hladiny a vytvorenu bočných prelivov," vysvetľuje koordinátor prieskumu Petr Blábolil z Biologického centra AV ČR.
„Pstruhy čulo kolonizujú jazero a stalo sa tak pravdepodobne prirodzene, čo je úplne unikátne. Najviac nás prekvapilo, že sa v pravostrannom prítoku trú. Miestna populácia by tak mohla byť úplne nezávislá,“ prezrádza Jiří Peterka, vedúci oddelenia ekológie rýb a zooplanktónu BC AV ČR.
Napriek tomu, že mladí jedinci sú extrémne citliví na chemické vlastnosti vody, dokážu v nej prežiť. „Môžeme vyhlásiť, že po mnohých desaťročiach máme v Českej republike zase ľadovcové jazero s prirodzenou rybou obsádkou," dodáva na záver ichtyológ Milan Muška z BC AV ČR.
