Doktori hovoria o zázraku: 80-ročná pani Anna mesiac ležala na pľúcnej ventilácii. Teraz sa teší domov
Je rada, že vôbec žije. Už teraz sa pani Anna teší na najobyčajnejšie a predsa vzácne veci.
TRNAVA 16. novembra - Lekári v Trnave o nej hovoria ako o malom zázraku. Pani Anna bola takmer mesiac v tamojšej nemocnici napojená na umelú pľúcnu ventiláciu. Presne strávila v umelom spánku celých 28 dní, no dnes sa už teší domov - najmä na svoju milovanú záhradku. Pekný príbeh priniesol portál noviny.sk.
„Som rada, že žijem vôbec,“ povedala pani Anna. Tá si pobyt na oddelení nepamätá a zlepšenie jej stavu je podľa lekárov malý zázrak. Do trnavskej nemocnice ju previezli z Dunajskej Stredy.
Veľmi sa teší domov
Posledné, čo si pamätá, je pobyt v kúpeľoch. Podobne ako mnohým iným pacientom, aj jej najviac chýbal úzky a osobný kontakt s rodinou, teda s dcérami - lekárkami na Morave.
Momenty, ktoré sestry veľmi prežívajú
Vrchná sestra uviedla, že sa tu nenašiel ani jediný zdravotník, ktorý by službu na tomto oddelení odmietol. A to aj napriek tomu, že je to aj emočný nápor. „Máte pacienta, s ktorým sa rozprávate, ktorý je na neinvazívnej ventilácii, teší sa domov a na druhý deň ho už nájdete zaintubovaného a neprežíva. To sú také momenty, ktoré sestry veľmi prežívajú,“ vyjadrila sa Danka Lančaričová, vedúca sestra Klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny.
Je to ťažké po všetkých stránkach. Napríklad polohovanie, keďže pre mnohých pacientov je vhodnejšia poloha na bruchu. Personál si musel vymyslieť niekoľko zlepšovákov. Napríklad zistili, že vďaka náplastiam, ktoré slúžia na niečo iné, nemajú otlačený nos od respirátorov. Našli aj spôsob, ako si zapísať hodnoty pacientov tak, aby svoje poznámky na papieroch, ktoré môžu byť infekčné, nemuseli vynášať.
Snažia sa byť psychickou oporou
Zdravotníci tiež zistili, že hoci ich delí len priehľadné sklo, musia sa dohovárať telefónom. Z oddelenia sa už nevynášajú ani skúmavky. Analyzátor krvných plynov už majú priamo vnútri.
Sestry sa snažia byť psychickou oporou aj pre pacientov, ktorí zle znášajú prostredie, najmä keď vidia naokolo pacientov, ktorí sú na tom ešte horšie. Aj vďaka týmto zdravotníkom sa pacienti môžu zasa tešiť na tie úplne najobyčajnejšie a predsa vzácne veci. „Je jeseň, mám záhradu, mám dom,“ dodala pani Anna.