Posledná kolónia malomocných v Európe, o ktorej dlho nik netušil: Aj keď chorí nemajú nádej, nestrácajú optimizmus
Posledné leprosárium v Európe sa nachádza v Rumunsku. Chorí tam aj napriek svojmu stavu nestrácajú optimizmus.
TULCEA 14. novembra - Neďaleko dunajskej delty, blízko rumunského mesta Tulcea, sa nachádza pokojné a od sveta odtrhnuté údolie. Tichilesti Issacea je posledné leprosárium starého kontinentu. Podľa posledných údajov tam žije 10 malomocných. Kým začiatkom tisícročia ich tam bolo 22, v roku 1930 okolo 200.
Ako z iného storočia
Leprosárium Tichilesti pôsobí ako z iného storočia. Koniec koncov, až do roku 1991 nebol v dedinke splachovací záchod a namiesto áut tu jazdili konské vozy. V 90. rokoch, keď novinári objavili túto kolóniu malomocných, sotva nachádzali slová, ktoré by opísali hrôzu inštitúcie, ktorej existenciu dlhé roky skrývali štátne orgány.
O dekády neskôr sa toho veľa zmenilo hlavne vďaka jednému mužovi - Răzvanovi Vasiliuovi. Ten venoval svoje lekárske znalosti a svoje pozoruhodné komunikačné schopnosti, aby sa z Tichilesti stal idylický hospic pre pacientov trpiacich chorobou, o ktorej sa dlho verilo, že je nevyliečiteľná.
Lekári a zdravotné sestry tú chorým každý deň vymieňajú obväzy a čistia otvorené rany. Dobrým slovom liečia aj ich duše.
Komunistické tabu
Kolónia malomocných vznikla v roku 1875 na mieste, kde pôvodne stál kláštor. Mala ho dať vybudovať šľachtičná, ktorá sa sama nakazila leprou. V roku 1918 boli niektorí chorí z kolónie odvezení do mesta Largeanca, zabití a spálení. Situácia sa obrátila k lepšiemu až po medializácii v roku 1926. Až potom sa začalo budovať zázemie v podobe domčekov, ktoré v Tichileşti stoja dodnes.
V časoch hlbokého komunizmu bola kolónia prísne stráženým tajomstvom. Leprosárium sa dostalo na čierny zoznam, nesmelo sa o ňom hovoriť alebo vedieť jeho presnú lokalitu. Malomocní, ktorých sem úrady posielali, boli oficiálne vedení ako mŕtvi. Tí, ktorí neprišli sami, boli privezení žandármi. Až v roku 1991 bolo zrušené vojenské stráženie osady a po roku 2000 sa vďaka intenzívnejšej medializácii a dotáciám z Európskej únie mohli tunajší malomocní opäť cítiť aspoň trochu normálne.
Užívajú si napriek utrpeniu
O posledných dožívajúcich pacientov sa stará 20 lekárov a iných pomocných zamestnancov. Lepra je dnes pomerne dobre liečiteľná, ale neexistuje proti nej žiadna vakcína. Pacienti z Tichilesti nádej na uzdravenie nemajú. Nakazili sa totiž v čase, keď žiadna liečba neexistovala a progres ich choroby bol už nezvratný.
Návštevníci do Tichilesti nemôžu, rodinní príslušníci pacientov sa návštevám vyhýbajú. Napriek tomu sa títo pacienti naučili život užívať, hoci trpia. Lepra - choroba, ktorá napáda kožu a periférne nervy až do totálneho zmrzačenia, môže celé roky stagnovať, čo pacientom umožňuje žiť v rámci možností normálny život.
Tunajší usadlíci pracujú, jedia a oslavujú. Na záhrade pestujú paradajky, zemiaky, kukuricu aj melóny. Rozpadajú sa im telá, ale dušu si v osade obklopenej krásnou prírodou rozmaznávajú.
Počet chorých malomocenstvom každým rokom klesá, napriek tomu sa ročne nakazí až štvrť milióna ľudí z celého sveta, a to najmä z rozvojových krajín.
