Ľudovít Winter nepreslávil len Piešťany: Vytvoril aj puding, ktorý zachraňoval detské životy
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Ľudovít Winter nepreslávil len Piešťany: Vytvoril aj puding, ktorý zachraňoval detské životy

Ľudovít Winter nepreslávil len Pieštany. Jeho nápady a vízie sú dodnes medzi nami, no jeden z nich zachraňoval po druhej svetovej vojne ľudské životy.

Na snímke budova kúpeľov - hotel Thermia Palace v Piešťanoch a Ľudovít (Lajos) Winter. — Foto: TASR/Lukáš Grinaj, Youtube Reprofoto RTVSOfficial

PIEŠŤANY 10. novembra – Ľudovít Winter. Človek s veľkými plánmi, chuťou pracovať a večný optimista aj po tom, čo mu komunisti znárodnili majetok a neumožnili mu ďalej sa podieľať na rozvoji piešťanských kúpeľov.

Ľudovíť Winter bol ale aj mužom, ktorý, keď sa sám vrátil z koncentračného tábora, vyhladovaný a zničený - zaujímal sa o druhých. Všimol si, že po vojne vyrastá budúca generácia bez výživy a s veľkými fyzickými a psychickými problémami na našom území bojujú aj preživší z koncentračných táborov. Rodák zo Šiah urobil to, čo bolo pre neho typické. Rozhodol sa konať.

Ľudovít (Lajos) Winter sa narodil 1. novembra 1870 v Šahách do židovskej obchodníckej rodiny maďarského pôvodu. Šikovný mladík začal študovať na Technickej vysokej škole vo Viedni, no štúdium nedokončil. Poslúchol volanie svojho otca Alexandra Wintera, ktorý si v roku 1889 prenajal od grófa Františka Erdödyho v tom čase zanedbané piešťanské kúpele. Pôvodne mal len otcovi pomôcť pri ich riadení, no pre vtedy 22-ročného Ľudovíta sa po príchode stali Piešťany jeho celoživotným osudom.

Bez jeho vízie by neboli Piešťany Piešťanmi

Ako informuje TASR, nezmazateľne sa zapísal do histórie Piešťan, ktoré by bez Ľudovíta Wintera neboli tým, čím sú dnes. Niekdajšiu dedinu na brehu rieky Váh pozdvihol na svetoznáme kúpeľné mesto. Za jeho pôsobenia boli v Piešťanoch postavené viaceré významné budovy ako napríklad Thermia Palace, kúpele Irma a mnohé ďalšie.

1. novembra uplynulo 150 rokov od narodenia Ľudovíta Wintera, zakladateľa piešťanských kúpeľov, ktorým zasvätil päťdesiat rokov svojho najplodnejšieho života. Aj napriek nepriazni osudu, v osobnom živote zažil mnoho trpkosti a útrap, išiel Ľudovít Winter za svojou víziou - premeniť minerálny prameň v Piešťanoch na svetoznáme kúpele. Svoj sen naplnil hoci jeho snaženia preťali dve svetové vojny, protižidovské opatrenia, znárodnenie až mu na sklonku života komunistický režim dokonca zakázal vstup na Kúpeľný ostrov a dožil v chudobe s dôchodkom 250 korún mesačne.

Na snímke budova kúpeľov - hotel Thermia Palace v Piešťanoch v pondelok 4. mája 2020.
Na snímke budova kúpeľov - hotel Thermia Palace v Piešťanoch v pondelok 4. mája 2020. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Správna dvojka

Piešťany zažili svoju zlatú éru práve počas pôsobenia rodiny Winterovcov. Po smrti otca prevzali žezlo nad kúpeľmi jeho dvaja synovia – Ľudovít a Imrich. Bratia to mali medzi sebou dobre podelené. Zatiaľ, čo sa prvý z nich sa venoval investičným akciám a svoje vizionárstvo naplno rozvinul do konkrétnej podoby, druhý mal na starosti kultúrne a spoločenské blaho kúpeľných hostí.

V roku 1912 bratia slávnostne otvorili luxusný secesný hotel Thermia Palace. „Súčasne s hotelom Thermia Palace vybudovali Winterovci aj kúpele Irma, ktoré architekti dôvtipne prepojili s hotelom tak, aby mohli kúpeľní hostia nerušene aj v zime prechádzať z izieb do kúpeľa oblečení iba v župane,“ informuje portál Piešťanský Denník.

V roku 1928 ku komplexu Pro Patria pristavili Winterovci objekt Cyril, nazývali ho aj Cyrilov dvor. „Táto budova rozšírila ubytovaciu kapacitu a zaviedli sa v nej nové procedúry. Zaujímavosťou bolo, že i napriek tomu, že vtedy neboli vymyslené žiadne sušičky bielizne, predsa počas slnečných dní bielizeň voňala a rýchlo sa sušila rozložená na tráve na brehu Obtokového ramena neďaleko Pro Patrie,“ pričom vďaka bratom vznikli i ďalšie stavby ako Františkove kúpele (v roku 1967 boli zbúrané), Pro Patria, Ružový mlyn či Kursalon.

Na snímke vpravo verejný horúci prameň tzv. vajcovka a budova kúpeľov v Piešťanoch v pondelok 4. mája 2020.
Na snímke vpravo verejný horúci prameň tzv. vajcovka a budova kúpeľov v Piešťanoch v pondelok 4. mája 2020. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Vznikla výživa pre deti a dojčatá

Ako informuje Piešťanský denník, ak by sme chceli vymenovať všetky budovy, zákutia a odsledovať dianie v Piešťanoch za čias Winterovcov, museli by sme spomenúť aj výstavbu Ružového mlyna, kde sa mlela múka nielen pre potreby kúpeľov. Ale tu vnikli ďalšie produkty, ktoré pomohli deťom a dospelým.

Ľudovít Winter si všimol, že nám po vojne vyrastá budúca generácia bez výživy, pričom stretával preživších z koncentračných táborov s veľkými fyzickými a psychickými problémami. Na našom území v tomto čase chýbala výživa pre deti a dojčatá. Napriek svoju pokročilému veku sa znova rozhodol konať.

Prizval si k sebe významných dietológov, chemikov i pediatrov, aby mu poradili a pomohli vytvoriť produkt, ktorý by pomáhal deťom rásť a preživším z koncentračných táborov by dodal telesnú vzpruhu. „Tí navrhli a vyvinuli produkt – jemnú detskú výživu v podobe pudingu,“ pričom vzniklo niekoľko druhov.

Na snímke socha podnikateľa a dlhoročného nájomcu piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera, ktorej autorom je sochár Roman Hrčka. Bronzová socha je umiestnená na Kolonádovom moste v Piešťanoch.
Na snímke socha podnikateľa a dlhoročného nájomcu piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera, ktorej autorom je sochár Roman Hrčka. Bronzová socha je umiestnená na Kolonádovom moste v Piešťanoch. Foto: TASR/Martin Palkovič

Osudom ťažko skúšaný, no vždy s chuťou pracovať

Avšak aj po druhej svetovej vojne bol osudom ťažko skúšaný. V roku 1948 jeho rodine komunisti znárodnili majetok a neumožnili mu ďalej sa podieľať na rozvoji piešťanských kúpeľov. Dokonca mu zakázali vstup na Kúpeľný ostrov.

Keď v roku 1918 vznikla ČSR, chystal sa Winter, ktorý bol vychovaný v maďarskom duchu, odísť aj s rodinou do Maďarska. Piešťanci sa však postavili proti, keďže si podnikateľa veľmi vážili. Navyše, novovzniknutá republika ponúkala demokratické slobody i voľnosť podnikania, a tak zostal Winter Piešťanom verný, no situácia sa zmenila a počas druhej svetovej vojny čelili Winterovci perzekúciám.

Tie vyvrcholili v roku 1944, kedy skrývajúceho sa Ľudovíta Wintera našli. Najskôr bol deportovaný do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora v Terezíne, kde sa dočkal oslobodenia.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Gabi_Men (@gabimeny),

Na konci druhej svetovej vojny mal Ľudovít Winter 75 rokov a vážil 45 kilogramov a na sklonku života prebýval v Zelenom strome. Odtiaľ ho domáci vídavali, ako sa ťahá s káričkou do mestského parku, aby si tam nazbieral raždie do kachieľ. Musel. Aby mu nebola zima.

Na ostaných myslel viac ako na seba, aj keď ležal v nemocnici a prišla za za ním jeho vnučka Katka Frátriková, dal jej peniaze na vlak. Poradil jej však, aby si kúpila lístok na osobák a tak ušetrila.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Beňová (@doma_s_troma),

Pravnučka Katarína Frátriková zasa na svojho „opinka“ zaspomínala pre Piešťanský denník takto: „S láskou v srdci si spomínam na môjho opinka, pradedka, ktorému 15. septembra 1968 dotĺklo jeho milujúce srdce. Veľmi si ho vážim za všetko, čo spravil pre nás všetkých aj pre ďalšie generácie a hlboko sa pred ním skláňam. Žil skromne a k tomu nás viedol. Miloval svoju rodinu a jeho láska k Piešťanom bola nekonečná, chránil si ich ako najvzácnejší diamant. Vďaka Piešťanom je stále naňho spomienka živá, akoby ani neodišiel.“

Vo svojich spomienkach sa Ľudovít vyznal, že po návrate z Terezína niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu. To však netrvalo dlho: „Sotva som sa trochu spamätal, už ma znova pochytila túžba po bývalom pracovisku – kúpeľoch,“ napísal v Spomienkach na Piešťany, ktoré vyšli knižne v roku 2001.

Taký bol Ľudovít Winter. Odhodlaný vždy pracovať, nikdy sa nevzdávať, vďaka čomu vznikli nielen legendárne kúpele.

Zdroj: TASR, piestanskydennik.sk

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…