Expert na dezinformačnú scénu: Štát podcenil konšpirátorov, teraz ale treba hovoriť pravdu, každý z nás môže ísť príkladom
Marián Balázs
Marián Balázs

Expert na dezinformačnú scénu: Štát podcenil konšpirátorov, teraz ale treba hovoriť pravdu, každý z nás môže ísť príkladom

O tom, prečo sa v posledných mesiacoch tak darí konšpiráciám o novom koronavíruse a čo s tým môžeme urobiť, prišiel k Mariánovi Balázsovi porozprávať analytik a expert na dezinformačnú scénu Tomáš Kriššák.

BRATISLAVA 8. novembra - Počas prvej vlny pandémie sme videli silnú dôveru verejnosti k odbornej obci. Postupom času, popri únave z pandémie, vidíme už aj spochybňovanie či zľahčovanie situácie a dokonca aj rôzne konšpirácie. O tom, prečo sa tak dialo a čo sa so situáciou dá urobiť, v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom rozprával analytik a expert na dezinformačnú scénu Tomáš Kriššák.

Prečo vôbec trvalo tak dlho, kým sa konšpirácie rozbehli aj u nás? Ako vysvetľuje Kriššák, na celý problém sa dá pozerať veľmi komplexne. „U nás zavážilo to, že slovenská verejnosť bola oboznámená s tým, čo sa deje v Taliansku, v Číne a ďalších zasiahnutých krajinách skôr, ako sa ukázalo, že máme prvé prípady aj u nás,“ uviedol pre Dobré noviny. Podľa neho tuzemská dezinformačná scéna nie je veľmi kreatívna a iba čakala na to, s čím príde zahraničie, pričom potom to iba prebrali.

V rozhovore s Tomášom Kriššákom sa dozviete:

  • prečo tak dlho trvalo, kým sa konšpirácie o pandémii rozbehli aj u nás,
  • čo je v súčasnosti najväčším problémom Slovákov,
  • kde urobil štát chyby pri podchytení pandémie
  • čo by mali robiť Facebook a Google, ktoré formujú mediálnu realitu,
  • ako môžeme situáciu zlepšiť aj my.

Neskôr sa v týchto témach konšpirátori udomácnili aj u nás a pochopili, čo najlepšie funguje na slovenskú spoločnosť. „Až to eventuálne viedlo k tomu povedzme nešťastnému letu, keď štát naozaj podcenil rolu strategickej komunikácie, prenechal priestor rôznym extrémistom a najhlasnejším hlasom antisystému a dezinformačného prostredia. Vtedy sa vlastne najviac začala prepadať tá krehká, ale predsa len existujúca dôvera k expertom a autoritám, ktoré dodnes bojujú s touto epidémiou, vysvetľuje.

Bod zlomu

Na otázku, prečo sa to stalo, má expert viacero odpovedí. „Pri pandémiách platí, žiaľ, že nevedú k tomu, že ľudia, ktorí trpia alebo sú viac k zlomu, aby sa viac zomkli a spolupracovali, ale k tomu, že človek sa stáva človeku vlkom. Že ich prejde tá chuť, entuziazmus, nádej, že môže byť lepšie,“ hovorí Kriššák. Problémom môžu byť aj ekonomické dôsledky – opatrenia, ktoré mali spomaliť šírenie koronavírusu, totiž viedli k zasiahnutiu všetkých oblastí ekonomiky nielen na Slovensku.

Spoločnosť je tak silne demoralizovaná, pričom podľa Kriššáka je najväčším problémom narastajúca frustrácia. Toxická dynamika dezinformačných webov fungovala už pred pandémiou a tento efekt sa teraz iba znásobil: „Vyjsť z tejto situácie si bude vyžadovať naozaj veľa tvrdej práce od všetkých – jednotlivcov, verejnosti, občianskej spoločnosti, súkromného sektora a, samozrejme, štátu, ktorý by mal byť líder v tejto oblasti.“

Počas leta vraj vznikli „kulty" proti koronavírusu a rúškam, čo pokračovalo spochybňovaním elít, ktoré navádzajú k zodpovednosti. Novými aktérmi, ktorí šíria dezinformácie, sú v poslednej dobe navyše často obyčajní ľudia, ktorí sú už frustrovaní.

Pandémia ich zaskočila

Kriššák tvrdí, že pandémia našu konšpiračnú scénu zaskočila, keďže sa chceli venovať akoby predpripraveným témam – Slovensko bolo totiž krátko po parlamentných voľbách. „Dá sa povedať, že v prvých fázach ich ani tak nezaujímalo popierať existenciu vírusu ako skôr napríklad zľahčovanie situácie v Taliansku, lebo vedeli, že pozornosť verejnosti je tým smerom. Tam sa snažili vyvolať dojem, že tá situácia je oveľa ľahšia, bezpečnejšia ako nám to zobrazujú iné typy médií,“ vysvetľuje konanie dezinformačných webov.

Tomáš Kriššák
Tomáš Kriššák Foto: Dobré noviny

Podľa Kriššáka sa dynamike práce týchto typov webov dá rozumieť. Človek, ktorý sa nechce báť a je vyrušený správami zo sveta, podvedome hľadá niečo, čo by znížilo úroveň strachu, ktorý prežíva: „Dezinformačné weby majú výhodu v tom, že na rozdiel od tých médií, ktoré prinášajú objektívnu realitu a pravdu, oni vlastne prinášajú obraz, ktorý mnohým ľuďom viac vyhovuje práve z tých aj psychologických a biologických dôvodov – ľudia sa prirodzene nechcú báť, chcú prežívať pocity šťastia, hrdosti, pocity silnej sebahodnoty.“

Komunikačným gigantom to vraj vyhovuje

Problémom je aj to, že mediálne prostredie – a Facebook a Google - vo veľkej miere uprednostňuje fantastické správy, ktoré nie sú založené na pravde, tvrdí Kriššák. „Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že len na Twitteri sa lož šíri šesťkrát rýchlejšie a lepšie ako pravda. To povestné porekadlo, že kým si pravda obuje topánky, lož už dvakrát obletí planétu, dnes platí desaťnásobné,“ myslí si analytik.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…