Dobré noviny
NASA sa pochválila unikátnym nálezom: Na Jupiteri objavili „škriatkov a elfov“
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

NASA sa pochválila unikátnym nálezom: Na Jupiteri objavili „škriatkov a elfov“

Na umeleckej snímke americká družica Juno nad planétou Jupiter.
Na umeleckej snímke americká družica Juno nad planétou Jupiter. — Foto: TASR/AP

Jupiter by mohol byť prvou planétou, ak nerátame Zem, v ktorej atmosfére sa vyskytujú nadoblačné blesky, čiže tzv. „škriatkovia“ a „elfovia“.

WASHINGTON D.C. 5. novembra - Jupiter by mohol byť prvou planétou, ak nerátame Zem, v ktorej atmosfére sa vyskytujú nadoblačné blesky, čiže tzv. „škriatkovia“ a „elfovia“. Plynového obra od roku 2016 sleduje sonda NASA s názvom Juno, ktorá v jeho atmosfére zaznamenala záblesky svetla.

Ultrafialový spektrograf sondy do roku 2020 zaznamenal 11 ultrarýchlych zábleskov svetla v atmosfére Jupitera. Tieto nadoblačné blesky sú také rýchle, že ak by ste žmurkli, nestihli by ste si ich všimnúť.

Čo sú škriatkovia a elfovia?

Svetelné úkazy v priemere trvali iba 1,4 milisekundy, ich pominuteľnosť tak zodpovedá červeným škriatkom a elfom na Zemi. Zistenia boli publikované vo vedeckom časopise Journal of Geophysical Research: Planets, upozorňuje portál tech.sme.sk.

Škriatkovia na Zemi najčastejšie vznikajú „vo výške 50 až 80 kilometrov nad silnými búrkami a obvykle sa objavujú po pomerne málo sa vyskytujúcom kladnom bleskovom výboji“, vysvetlil prednedávnom pre portál Novinky.cz vedúci oddelenia kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky Ondřej Santolík.

Pretože trvajú naozaj krátko a je ťažké ich „chytiť“, nazvali ich podľa obľúbených rozprávkových ybtostí. Prvý vedecký videozáznam vznikol až v roku 1989, keď už bola technika na patričnej úrovni.

Tieto záblesky sú prejavom chladnej plazmy, ktorá nevytvára horúci kanál, takže sa viac podobajú tlejúcemu výboju ionizovaného plynu tak, ako ho poznáme napríklad zo žiarivky. Elektrické výboje červených škriatkov vytvárajú rozmanité tvary, ktoré môžu byť široké až 48 kilometrov.

Elfovia sa prejavujú skôr ako sploštený disk. Taktiež môžu vznikať sto kilometrov nad búrkou a trvajú iba milisekundy, no tieto úkazy sú omnoho väčšie ako škriatkovia. Môžu mať priemer až 400 kilometrov.

Sonda sa musí priblížiť

Záblesky, ktoré zachytila sonda Juno, vznikli niekoľko sto kilometrov nad vrstvou vodných mrakov Jupitera, kde sa obvykle tvoria búrkové blesky. Niekoľko sa ich objavilo aj v známych búrlivých oblastiach. Sú to nepriame, ale presvedčivé dôkazy o tom, že skutočne môže ísť o nadoblačné blesky.

„Existujú primerane dobré nepriame dôkazy,“ vysvetľuje v tlačovej správe NASA hlavná autorka výskumu Rohini Giles. Keď sa Juno priblíži k Jupiteru, môže určiť, či ide o škriatkov, elfov, prípadne oboje.

Záblesky, ktoré zachytila kozmická sonda Juno v atmosféra Jupitera.
Záblesky, ktoré zachytila kozmická sonda Juno v atmosféra Jupitera. Foto: Facebook/NASA - National Aeronautics and Space Administration

Rôzna farba

Na rozdiel od tých červených „pozemských“, svetelné úkazy mali na Jupiteri modrú farbu. Na Zemi sa výboj zafarbí načerveno, keď je vyžiarená energia, ktorá vznikla prechodom elektrónu medzi prvým a druhým exitovaným stavom atómu dusíka a zodpovedá vlnovej dĺžke, ktorú naše oko vníma ako červenú. 

„Ale vrchná atmosféra Jupiteru sa skladá prevažne z vodíka, čo týmto fenoménom dodá skôr modrú alebo ružovú farbu,“ vysvetľuje Giles. Objav môže v budúcnosti pomôcť zlepšiť chápanie elektrickej aktivity v atmosfére rôznych planét. „Keďže už vieme, kam sa máme pozerať, bude ľahšie nájsť ich na Jupiteri aj na iných planétach,“ dodala Giles.

Už ste čítali?