Pandémia vedie k potešujúcim zmenám v rodinách: Muži sa viac zapájajú do domácich prác

BRATISLAVA 29. októbra - Ľudia sa počas krízových dôb menia. Menia svoje návyky, svoje správanie k blízkym, aj k sebe samému. Deje sa to aj teraz, najmä v našich domácnostiach. Aj keď, samozrejme, ženy sú naďalej tie, ktoré sa častejšie podieľajú na starostlivosti o dom a deti, nové štúdie z Kanady, Nemecka, Turecka aj Holandska však ukazujú, že počas posledných mesiacov sa muži zapájajú do domácich prác viac. Práve prebiehajúca pandémia tak môže viesť k dlhodobým zmenám v rodových normách, informuje o tom portál aktualne.cz.

Dôvody zlepšenia

Portál oslovil tridsaťtriročnú Elišku, ktorá so svojím partnerom vychováva dve štvorročné deti. Podľa nej veľa mužov stále necíti za domácnosť zodpovednosť, no mali by sa naučiť všímať si to, čo je potrebné. „Väčšina z nich má pocit, že partnerkám 'pomáha', no ženy im musia neustále hovoriť, čo majú robiť," hovorí s tým, že jej predchádzajúci muž sám od seba nikdy nič neurobil a s podobnými príbehmi sa stretáva aj vo svojom okolí. Pritom ide o vzdelané ženy, ktoré majú vzdelaných partnerov.

„Práca, deti, varenie, upratovanie, všade máme neporiadok. Aj keď môj terajší muž viac pomáha, i tak sa to ťažko stíha. Najväčšiemu napätiu a hádkam predchádzame plánovaním jedálnička na celý týždeň, kedy si rozdeľujeme, kto a kedy varí,” dodáva Eliška.

Jej aj prípad mnohých ďalších žien ukazuje, aké dôležité je, aby sa muži v súčasnej situácii zapájali viac ako pred pandémiou. Sociológ Daniel L. Carlson z americkej University of Utah v novej štúdii opísal, že percento rodín, ktoré si rovnomerne delia prácu v domácnosti, vzrástlo z 26 percent na 41 percent a počet rodín, ktoré rovnomerne zdieľajú starostlivosť o deti zase z 41 percent na 52 percent. Jedným z dôvodom väčšieho zapojenia mužov v domácnosti, okrem toho, že celé rodiny uviazli na celé mesiace spolu doma, je aj to, že v zdravotníctve a opatrovateľstve pracuje viac žien a tiež to, že mnoho mužov nemôže pokračovať v práci, ktorú do obdobia pandémie vykonávali.

Začnite u detí

Do starostlivosti o domácnosť je však dôležité zapojiť aj deti a narušiť tak nastavené vzorce predchádzajúcich generácií. Ako často sa muž zapája do práca totiž prirodzene vychádza z nastavených vzorov od rodičov. „Ak muž videl, že všetko robila mama, necháva potom domácnosť tiež na svojej žene. To bolo predtým veľmi časté a k veľkej zmene v spoločnosti zatiaľ neprišlo. Aj keď stále častejšie počujem, že muži doma viac pomáhajú, páči sa mi Eliškin názor, že je rozdiel, či muž danú domácnosť vlastní a uvedomuje si fakt, že ju majú na starosť obaja, alebo je to len práca ženy," vysvetľuje trénerka vedomých vzťahov Eva Andriessen.

"Domáce práce sme museli s príchodom obdobia koronavírusu rozdeliť nielen medzi nás dvoch, ale aj medzi deti, od umývania riadu až po umývanie podláh, tak to predtým nebolo. V posledných týždňoch dokonca aj muž pomáha viac než predtým, vysáva, chodí nakupovať a venuje sa deťom,” potvrdzuje 39-ročná učiteľka Daniela.

Je dôležité hovoriť, čo potrebujeme

Najmä komunikácia je pre lepšie zvládanie množstva povinností a ich organizácie podľa Evy Andriessen, ktorú oslovil portál aktualne.cz, nevyhnutná. Ideálne nastavenie je podľa nej to, keď rodina otvorene hovorí o svojich potrebách.

„Ženy sa často čudujú, že muž nič nerobí, ale o pomoc nepožiadali. Neoznámili im, ako by to chceli, ako si predstavujú, aby sa partner zapojil. Jedna moja klientka prestala vyčítať mužovi, že jej s ničím nepomáha, a naopak začala si pýtať pomoc. Následne si to nastavili tak, že jej pri chystaní večere pomáha krájať zeleninu, ona sa začala cítiť milovaná a atmosféru v rodine to úplne zmenilo" opisuje prípad trénerka.

Je však dobré pozrieť sa na to aj optikou mužov. Podľa riaditeľa českej organizácie Liga otvorených mužov Josefa Petra, je toto obdobie rovnako frustrujúce pre oboch partnerov. „Zvlášť frustrujúca môže byť situácia pre mužov, ktorí neboli zvyknutí sa na starostlivosti o deti a domácnosť podieľať, a teraz sú do toho vplyvom okolností donútení. Odporúčame im, aby situáciu naopak využili na nadviazanie bližšieho a intenzívnejšieho vzťahu s deťmi. Práca vždy bude, deti ale vyrastú rýchlejšie, než si myslíme," podotýka Petr.

Z výskumu ligy tiež vyplýva, že pred desiatimi rokmi navštevovalo s deťmi lekára a staralo sa o choré deti 15 percent, kým dnes 30 percent mužov. “K väčšiemu zapojeniu mužom často bráni skutočnosť, že zaujímajú úlohu hlavného živiteľa rodiny, a praktická starostlivosť o deti a ich životný priestor je tak často v praxi až na druhom mieste. Existuje teda veľký nesúlad medzi tým, čo muži chcú, a tým, čo reálne robia. Väčšina mužov by bola rada, keby mohli v práci ubrať a v starostlivosti o deti pridať, ale problém často je, že v práci ubrať nemôžu," vysvetľuje Josef Petr.

S rovnakými závermi prichádza aj nedávny americký výskum -  tretina mužov uviedla, že nie sú otcami, akými by si želali byť. Bráni im v tom nedostatok času, peňazí a práve pracovné požiadavky.