16-ročná vedkyňa Zuzka žne svetové úspechy: Keď som písala slovenským vedcom ohľadom stáže, väčšina mi neodpovedala

SVIT/DOLLAR 28. októbra - Zuzana Hudáčová sa o vedu začala zaujímať už na základnej škole. Snažila sa skontaktovať sa s viacerými slovenskými vedcami s prosbou o stáž, no márne. To ju však nedokázalo odradiť a už v štrnástich rokoch sa dostala na stáž na Masarykovu univerzitu v Brne, kde sa venovala diferenciácii kmeňových buniek do neurálnych roziet. Dnes má šestnásť rokov, študuje na strednej škole v Škótsku a žne úspech za úspechom. V roku 2021 by dokonca mala reprezentovať Veľkú Britániu na jednej z najväčších svetových vedeckých konferencií.

„Za úspech nepovažujem to, čo je vyčísliteľné, ale moju osobnostnú premenu. V priebehu niekoľkých rokov som sa veľmi zmenila. Už nie som človekom, ktorý sa smrteľne bojí dvojky z testu alebo toho, že by ho niekto nemal rád pre jeho názor,“ hovorí pre Dobré noviny Zuzana Hudáčová.

Reakcie slovenských vedcov ju nedokázali odradiť 

Len máloktorí vedci, ktorí odišli študovať či pracovať do zahraničia, sa vrátia na Slovensko. Čo by sa podľa teba muselo zmeniť v našej krajine, aby sme prilákali nielen našich, ale aj zahraničných vedcov?

Myslím si, že sa na Slovensku až príliš zameriavame na minulosť či prítomnosť, no veda je vec nápadov a budúcnosti. Museli by sme dať priestor inováciám, ako aj tomu, čo vyzerá spočiatku kontroverzne. Vedci chcú skúšať nové veci, no taktiež potrebujú pociťovať podporu. Ak sa nám to v našej krajine podarí zrealizovať, som presvedčená, že naša veda má veľkú kapacitu zlepšiť sa na svetovú úroveň. 

Prečo si sa aj ty rozhodla ísť študovať do zahraničia? 

Mala som pocit, že si v slovenskom vzdelávacom systéme búcham hlavu o strop, no nie v zmysle, že by som sa nemohla naučiť niečo nové. Nechcela som sa totiž učiť iba fakty, chcela som sa intelektuálne rozvíjať, ako aj učiť sa myslieť či argumentovať.

V dnešných dňoch študujem na Dollar Academy v Škótsku, kde som sa dostala vďaka dvojročnému HMC štipendiu. Predpokladala som, že vo Veľkej Británii je systém nastavený tak, aby som sa mohla rozvíjať v tejto oblasti. To sa mi aj potvrdilo. 

Vo viacerých rozhovoroch si prezradila, že keď si sa pred pár rokmi snažila skontaktovať so slovenskými vedcami s prosbou o stáž, len isté percento z nich ti odpovedalo. Ako najčastejšie reagovali?

Tých, ktorí mi odpísali, bolo skutočne málo. Buď to však bolo len úsečné 'nie', alebo odmietnutie s tým, že človek v mojom veku by v laboratóriu nebol kompetentný, respektíve by nebol žiadnym benefitom pre nich či pre laboratórium. 

Je teda ťažké získať v tvojom veku stáž vo vedeckom odbore na Slovensku? 

To predovšetkým závisí od ľudí, na ktorých mladí vedci natrafia. Nechcem generalizovať, ale mám pocit, že práve starší vedci na Slovensku nie sú stotožnení s tým, že niekto v mojom veku by bol prínosom pre vedu, zatiaľ čo v iných častiach sveta je to pomerne bežné. 

Aj my, mladí ľudia, sa vieme a chceme učiť. Potrebujeme však vidieť z ich strany dôveru, ako aj ochotu zveriť nám do rúk zodpovednosť. Práve vtedy dokážeme to, čo by od nás neočakávali. 

Reakcie slovenských vedcov ťa však nedokázali odradiť a v štrnástich rokoch si stážovala na Masarykovej univerzite v Brne. Ako sa ti tam podarilo dostať sa? 

Oslovila som pomerne veľa vedcov, ale aj ľudí, ktorých som spoznala vďaka Sučany Alumni, teda oficiálnej organizácii absolventov Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch, kde som študovala. Dopracovala som sa tak k vedkyni Dáši Bohačiakovej, oslovila som ju, napísala som motivačný list a prijala ma. 

Pre nás laikov, na čom si pracovala? 

Prvé leto som sa venovala diferenciácii kmeňových buniek do neurálnych roziet, čo zjednodušene povedané znamená, že sme sa snažili premeniť kmeňové bunky na bunky nervového tkaniva v Petriho miske a taktiež sme analyzovali tento proces. 

Ako ťa v tom čase vnímali kolegovia? Boli aj takí, ktorí ťa podceňovali len preto, že si bola veľmi mladá? 

Vedkyňa Dáša spolu s jej tímom boli neskutočne otvorení. Bola tam z ich strany spočiatku určitá neistota, no nikdy mi nedali pocítiť, že by som nebola kompetentná. Práve naopak, mala som pocit, že sa ma snažili hodiť do novej vody a nechali ma plávať. Samozrejme, dávali na mňa pozor, kontrolovali ma, učili, ale zároveň mi delegovali veľa zodpovednosti, a to bolo pre mňa veľkým prínosom.

Chce čo najpresnejšie odpovede na otázky 

Kedy si sa začala zaujímať o vedu nad rámec školských predmetov? 

Keď som končila základnú školu, začala som čítať odbornú literatúru a zaujímať sa o experimenty. Veda nie je ani tak o záujme, ako o štýle rozmýšľania, keď si človek kladie hlbšie otázky ako väčšina ľudí. 

Myslím si, že som si túto schopnosť udržala od detstva, pretože ratolesti chcú mať častokrát všetko zodpovedané. Čím sme starší, tým viac túto schopnosť strácame, no ja som si ju udržala. Aj dnes chcem poznať na otázky čo najpresnejšie a najšpecifickejšie odpovede. Práve táto zvedavosť do veľkej miery ovplyvnila aj moje smerovanie. 

Mnohí žiaci najmä na základnej škole nemajú vzťah k biológii, chémii, fyzike či matematike. Je to podľa teba aj tým, že vyučujúci nedokážu podať učivo pútavým spôsobom? 

Veľmi to závisí od konkrétnej situácie. Určite sa nájdu skvelí učitelia, ktorí milujú to, čo učia, a to sa následne prejavuje aj na tom, aký vzťah majú žiaci k predmetom. 

Na druhej strane, najmä na základných školách je problémom to, že učitelia nemajú radi svoju prácu alebo učia predmet, ktorý nevyštudovali, prípadne sú tlačení časom. To negatívne vplýva na to, ako deti vnímajú predmety, v tomto prípade najmä tie vedecké. Učiteľ hrá veľmi veľkú rolu v štúdiu žiaka, no to neznamená, že študent si nemôže vybudovať vzťah k vede aj inými spôsobmi. 

Prešla si osobnostnou premenou 

Hoci máš len 16 rokov, máš za sebou pomerne veľa stáží, úspechov či ocenení. Čo ty považuješ za najväčší úspech?

Za úspech nepovažujem to, čo je vyčísliteľné, ale moju osobnostnú premenu. V priebehu niekoľkých rokov som sa veľmi zmenila. Už nie som človekom, ktorý sa smrteľne bojí dvojky z testu alebo toho, že by ho niekto nemal rád pre jeho názor. V dnešných dňoch som človekom, ktorý je schopný argumentovať proti odborníkom z vedeckého odboru. Nebojím sa pýtať sa otázky, do všetkého idem s tým, že som ochotná zlyhať alebo prijať fakt, že niekomu nebude vyhovovať môj názor. 

V dnešných dňoch, keď dosahuješ svetové úspechy, ozval sa ti niekto zo slovenských vedcov, ktorým si predtým písala? 

Ozvalo sa mi veľa úžasných slovenských vedcov, no ani jeden z tých, ktorých som kontaktovala v minulosti a nereagovali na moju správu. 

Vrátila si sa počas prvej vlny pandémie na Slovensko? 

Keďže nám zatvorili školu, rozhodla som sa vrátiť sa na Slovensko. Pod vedením Pavla Čekana a jeho tímu som spolupracovala na vývoji diagnostického testu na Covid-19. V dnešných dňoch som však opäť v Škótsku. 

Na čom v súčasnosti pracuješ? 

Keďže je naša škola otvorená, intenzívne sa venujem štúdiu, pripravujem sa na skúšky, posielam si prihlášky na vysoké školy a venujem sa rôznym aktivitám, ako napríklad medzinárodnému vedeckému časopisu alebo klubom, ktoré mám v škole. 

Na sociálnych sieťach a všeobecne na internete sa začalo objavovať veľké množstvo konšpirácií či neoverených informácií, ktoré sa týkajú koronavírusu. Prečo podľa teba ľudia dokážu uveriť rôznym hoaxom?

Koronavírus je špecifickou témou, pri ktorej sa rozchádzajú aj názory odborníkov. Pre bežného človeka, ktorý má základy biológie, je veľmi náročné posúdiť, ktorá informácia je správna. Ľudia nemajú tendenciu overovať si informácie či zdroje informácií. Práve nedostatok znalostí či nezvyk overovať si vedie k tomu, že ľudia dokážu uveriť akémukoľvek hoaxu rovnako ako pravdivej informácii. 

Je niečo, čo ťa dokáže vytočiť?

V prvom rade to, že ľudia rozoberajú marginálne problémy namiesto toho, aby sa sústredili na kritickú situáciu, ktorej musíme čeliť. Ďalej je to ľudská neschopnosť zmeniť názor na základe faktov, ktoré sú nanovo podložené, čo spôsobuje, že ľudia majú názory, ktoré nie sú vytvorené na základe informácií či dôkazov, ale na základe toho, čo počuli ako prvé. Stoja si za nepodloženým názorom, a tým neohrozujú len seba, ale aj svoje okolie.