Vďaka starodávnym zvykom porazili obyvatelia Veľkonočného ostrova koronavírus. Pandémia im otvorila oči, vracajú sa k prírode
Na Veľkonočnom ostrove berie starosta nový koronavírus ako požehnanie. Ostrovania sa vďaka nemu vrátili k svojim koreňom a opäť sa snažia žiť v súlade s prírodou.
HANGA ROA 27. októbra - Veľkonočný ostrov, ktorý sa rozprestiera na východnom okraji Tichého oceánu a má rozlohu približne 164km², poznáme v našich končinách najmä vďaka symbolickým sochám ľudských postáv – Moai.
Tento neveľký ostrov patriaci Čile je najodľahlejším miestom na Zemi a zároveň je považovaný za jedno z najzáhadnejšie osídlených miest našej planéty. Žijú na ňom pôvodní obyvatelia Rapa Nui (rovnako sa v ich jazyku volá aj samotný ostrov). Aj napriek odľahlosti sa ani Rapa Nui nevyhol modernizácii a davom turistov.
Ťažké rozhodnutie
Rovnako ako celý svet, aj Veľkonočný ostrov zasiahol nový koronavírus. Bolo to niekedy začiatkom marca, keď pasažier s týmto vírusom pristál na pevnine ostrova a infikoval členov pôvodnej komunity.
Keďže na celý ostrov s populáciou 7 750 obyvateľov pripadali len tri pľúcne ventilácie, starosta hlavného mesta Hanga Roa Pedro Edmunds Paoa urobil ťažké rozhodnutie a počnúc 16. marcom zrušil všetky prichádzajúce lety aj napriek tomu, že turizmus je hlavným zdrojom príjmu ostrovanov.
Počet prípadov tak na ostrove potom celkovo vzrástol iba na päť a do konca apríla došlo k úplnému zastaveniu vírusu, zatiaľ čo kontinentálne Čile sa stalo jedným z najväčších ohnísk, uvádza portál BBC Travel.
Ako zjednotiť ostrov?
Ostrovu jednoznačne prospela 3500-kilometrová izolácia od čilského pobrežia. Starosta okrem toho úspech pripisuje jednému z hlavných opatrení, tzv. tapu. Ide o starú polynézsku tradíciu, ktorá sa traduje po celé generácie.
„Tapu je posvätný príkaz na ochranu nášho zdravia, nášho života a našich starších a na ochranu starodávnych múdrostí,“ vysvetlil a dodal, že ide o akúsi formu disciplíny zakorenenú v polynézskej kultúre, ktorá súvisí s obmedzeniami ale aj rešpektom.
Ako aj na iných miestach vo svete, aj na ostrove vznikli dva tábory. Jeden bol proti uzavretiu ostrova z dôvodu neblahého dopadu na ekonomiku. Druhí zas pozerali najmä na ľudské životy a so starostom súhlasili. „Musel som prísť na spôsob, ako nás zjednotiť, pretože jediným nepriateľom bol vírus,“ tvrdí starosta. Rozhodol sa vrátiť ku koreňom a zdôrazniť princíp tapu.
Tapu a umanga
Starosta vysvetľuje, že princíp tapu je v esencii starostlivosti o seba založený na rešpektovaní prírody a jeho jadrom sú duchovné pravidlá a obmedzenia, ktoré platia pre všetkých. Veci, ktoré podliehajú tapu, je potrebné nechať na pokoji.
Po prvotnom obmedzení sociálneho kontaktu vláda oživila aj ďalší starodávny princíp s názvom umanga, čo je spolupráca pre blaho ostatných. Je založený na tom, že ostrovania si majú pomáhať bez toho, aby čakali odplatu. To všetko s cieľom, aby prosperovala celá komunita.
Návrat k prírode
Vďaka týmto princíp ostrov nielenže odvrátil koronavírus, ale oživil minulé princípy, ktoré pomáhali chrániť prírodu a viedli ostrov k udržateľnosti. Dobrým príkladom tapu na Veľkonočnom ostrove je úcta miestnych obyvateľov k ich archeologickým náleziskám.
Ostatné formy tapu vrátane zákazov rybolovu počas neresiacej sezóny sa však za posledných 50 rokov stratili, pretože ostrov sa prispôsoboval potrebám medzinárodných turistov.
„Je dôležité, aby sme sa dokázali zaobísť bez veľkých člnov, lietadiel a telefónov, tak ako to bolo v minulosti,“ myslí si starosta. Žiť na mieste, ako je Veľkonočný ostrov, je podľa jeho slov ako „byť na malom člne s malou posádkou, keď sa musíte naučiť prežiť so všetkými živlami, ktoré máte“.
Cesta k udržateľnosti
Edmunds Paoa berie pandémiu ako požehnanie. Keďže ostrov bol závislý od dodávok jedla z pevniny, pred pár rokmi si dali záväzok, že do roku 2030 budú sebestační a nebudú produkovať odpad. „Pandémia nám to uľahčila,“ tvrdí. Program na dosiahnutie týchto cieľov má názov Pro Empleo.
„Na ostrove bolo predtým veľmi málo zdrojov, takže rodiny - bez ohľadu na to, kto, ako alebo či za ne dostanú zaplatené - vždy pomohli, čo je to, čo teraz všetci robíme,“ vysvetlila Nunú Fernández Paoa, ktorá vedie Pro Empleo, a dodáva: „Všetci pracujeme na skrášlení ostrova, na pomoci ľuďom a nakoniec na umange.“
Pro Empleo má sedem hlavných cieľov, medzi ktoré patrí zabezpečenie potravinovej sebestačnosti, posilnenie kultúrnej výmeny či skrášlenie ostrova. Vďaka programu sú teraz k dispozícii novinky v miestnom jazyku Rapa Nui, špecializované rodinné zeleninové záhrady, nové pouličné značenie, vylepšené recyklačné iniciatívy a pravidelné remeselné veľtrhy na podporu vnútornej výmeny.
Turistickí sprievodcovia mimo práce navyše vyškolili mladú generáciu o dôležitosti archeologických lokalít ostrova, zatiaľ čo inštruktori potápania prehľadali dno oceánu, aby odstránili dve tony odpadu.
Teraz máme otvorené oči
Edmunds Paoa, ktorý je vodcom ostrova už 30 rokov, hovorí, že umanga je dokonalým príkladom toho, ako koronavírus pomohol Veľkonočnému ostrovu uvedomiť si, že si vyžaduje úplne novú paradigmu - menej založenú na rastúcom cestovnom ruchu a viac na návrate k pôvodným spôsobom sebestačnosti, ktoré sa časom stratili. „Som skutočne vďačný za pandemickú situáciu, pretože umožnila realizovať plán udržateľnosti a rešpektovania prírody,“ vysvetlil.
„Až do marca 2020 sme mali prekryté oči a nevideli sme,“ tvrdí a pokračuje: „Zatváralo nám to oči, pretože sme stále jedli, konzumovali, hľadali peniaze, budovali, ničili prírodu a našu krehkú kultúru bez toho, aby sme videli nebezpečenstvo, do ktorého sme sa dostali.“
„Teraz máme otvorené oči a viac sa snažíme presadzovať udržateľnosť slovami, činmi a plánmi,“ uzavrel starosta.
