Lívia má 16 a vo voľnom čase pomáha seniorom: Zbavila sa predsudkov a za svoju pomoc teraz získa medzinárodné ocenenie
Zbavila sa predsudkov, že starí ľudia sú mrzutí. Lívia Zajaková trávila posledný rok so seniormi a vymýšľala pre nich rôzne kreatívne aktivity. Prekvapilo ju, akí sú vtipní.
BREZNO 26. októbra - Šestnásťročná Lívia Zajaková dlhšie rozmýšľala, ako by mohla pomôcť svojmu okoliu. Spolu so so spolužiačkami z Gymnázia Jana Chalupku Brezno vytvorili projekt pre seniorov Učíme sa nezabúdať. Ako sa ukázalo, nebolo to prínosné len pre seniorov, ale aj pre mladšie ročníky.
„Každý týždeň sme vymýšľali pre seniorov hlavolamy, hádanky a zároveň sme ich učili pracovať s Wordom a PowerPointom. Občas nás seniori prekonali v hlavolamoch svojou bystrosťou a šikovnosťou,“ spomína Lívia.
Humor vekom neubúda
„Na konci stretnutí sme spolu už len sedeli a hrali karty. Všetci švindľovali a vtipkovali. Prekvapilo ma, akí sú seniori vtipní.“ Lívia priznala, že práca so staršími ľuďmi jej vyvrátila domnienku – čím je človek straší, tým je mrzutejší.
„Najviac ma bavilo počúvať ich príbehy zo života. Jeden pán mi povedal, že sa nemám nikdy vzdávať, lebo on si našiel životnú lásku až po 50tke. Prezradil mi, že keby prestal veriť v pravú lásku, nikdy by ho nestretla taká úžasná žena, akú má dnes,“ hovorí Lívia s radosťou v očiach.
Kvôli veku už neodsudzuje
Tvrdí, že rok so seniormi ju veľmi ovplyvnil: „Veľmi sme sa zblížili počas nášho spoločného obdobia. Teraz sa snažím nikoho neodsudzovať kvôli veku inému veku ako mám ja sama.“
Túto dobrovoľnícku aktivitu robila v rámci rozvojového programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE). Ďalšou podmienkou programu je okrem dobrovoľníctva aj šport, rozvoj talentu a absolvovanie dobrodružnej expedície.
Pracovala som na 100%
Okrem spomínanej aktivity si Lívia skúsila, aké je to byť útočníčkou na viacerých súťažiach dobrovoľných hasičských zborov. Tie vyžadujú veľké fyzické nasadenie a presnosť.
„Začínala som od nuly. Potrebovala som si zlepšiť kondíciu, dynamiku šprintu či techniku samotného zapájania hadice,“ vysvetľuje. „Keď som niečo odflákla, hneď bolo zle. Vďaka týmto intenzívnym tréningom už nie som tak lenivá či nedôsledná. Odvtedy robím veci na 100%,” uznáva Lívia.
Prvýkrát v staršom kolektíve
Jednou z podmienok dosiahnutia Medzinárodnej ceny Vojvodu z Edinburgu je úspešné absolvovanie dobrodružnej expedície. „DofE som na rozdiel od iných Dofákov začala veľmi skoro – v 14 rokoch. V expedičnej skupine som bola s 18 – 19 ročnými dievčatami. Veľmi som sa bála, že ma nezoberú medzi seba. DofE mi ukázalo, že všetky tieto domienky sú len v mojej hlave. Staršie Dofáčky ma prijali za seberovnú a celá trojdňová expedícia dopadla výborne. Dokonca som si našla kamarátku, s ktorou chodím doteraz na turistiky,“ vytešuje sa mladá stredoškoláčka.
DofE jej zmenilo život
Lívia v DofE nie je žiaden nováčik. Je úspešnou absolventkou bronzovej a striebornej úrovne, čo znamená, že DofE ciele a sny si vytrvalo plní už dva roky. Momentálne sa venuje zlatej, najnáročnejšej, úrovni, ktorú dokončia iba 3% zapojených mladých ľudí na celom svete. DofE totiž funguje v 140 krajinách a ročne sa do neho zapája vyše milión ľudí.
„Zo začiatku som si myslela, že je to len marketingový ťah. Ale DofE mi naozaj pomohlo byť pripravená na budúcnosť. Vďaka tejto skúsenosti som oveľa menej hanblivá, odbúrala som svoje zlozvyky, naučila sa pracovať so svojim časom, začala som byť trpezlivá a vytrvalá a pochopila som, že 90% úspechu je príprava. Už teraz viem, že to bude pre moju budúcnosť kľúčová životná skúsenosť,” s hrdosťou dodáva Lívia.
