Profesor Krčméry: Plošné testovanie je správny krok, tu je 5 dôvodov, prečo sa ísť otestovať
Infektológ a profesor tropickej medicíny Vladimír Krčméry vymenoval dôvody, prečo má celoplošné testovanie zmysel, no zároveň pomenoval aj jeho úskalia.
BRATISLAVA 20. októbra - Vláda chce, aby na Slovensku do troch týždňov prebehlo celoplošné testovanie na koronavírus. Má ho zorganizovať armáda. Podľa najnovších informácií by malo byť dobrovoľné, hoci nič nie je ešte isté.
Celoplošné testovanie vyvoláva mnoho ďalších otáznikov nielen medzi bežnými občanmi ale aj politikmi či odborníkmi. Infektológ a profesor tropickej medicíny Vladimír Krčméry má však jasný názor. V rozhovore pre portál tvnoviny.sk povedal, že celoplošné testovanie je podľa neho správny krok. Vymenoval aj niekoľko dôvodov prečo.
Päť dôvodov, prečo ísť na celoplošné testovanie
Ako prvý dôvod uviedol, že nám to poskytne reálny obraz o epidémii v populáciu. „Po druhé, identifikujeme pozitívnych a hneď dostanú informáciu, že majú ísť do samoizolácie a tým sa zníži počet infikovaných. Tretím dôvodom je, že keď sa zníži počet infikovaných, klesne nám tlak na nemocnice. Štvrtý dôvod je, že poznáme príklady aj z Európy a juhovýchodnej Ázie, kde sa netestovali plošne celé krajiny, ale mestá a viedlo to k zníženiu epidémie,“ vymenoval.
Zdôraznil, že piaty dôvod je veľmi dôležitý - keďže opatrenia nám budú pomaly ničiť ekonomiku, vďaka tomuto projektu ich vraj budeme môcť postupne rušiť.
Očakáva až 80-percentnú účasť
Strach ľudí z nákazy počas testovania označil za normálny. Podľa neho sa dá celé testovanie zorganizovať tak, aby sa ľudia nezhlukovali. „Ako príklad si môžeme zobrať dve čínske mestá, ktoré týmto pretestovaním prešli. Majú skoro 10 miliónov obyvateľov a počas testovania sa nakazil jeden. Jeden z desiatich miliónov ľudí je veľmi málo,“ prirovnal.
Infektológ vyslovil aj odvážny názor, čo sa týka účasti obyvateľstva. „Ja si myslím, že dokážeme presvedčiť aspoň 80 percent ľudí, aby prišli. Treba dodať, že ušetria 60 eur, pretože testovanie budú mať zadarmo,“ povedal s dodatkom, že človek je tvor zvedavý a v každom je akési podozrenie, či nie sme nakazení.
Mnohých preto môže upokojiť, keď prejdú testom. „Nikto nemôže čakať od vlády a odborníkov, aby sme sa nečinne prizerali, ako nám rastú čísla a len robili lockdowny. Ja by som radšej prešiel do aktívneho boja proti pandémii a toto je jeden zo spôsobov,“ myslí si.
Riziká
Krčméry pripomenul aj niektoré riziká testovania. Za hlavné považuje to, že ľudia budú leniví prísť. „Najmä generácia, ktorá nie je ohrozená, si možno povie, že mňa sa to netýka.“ Ďalšie úskalie je podľa jeho slov v tom, že tí, ktorí budú negatívni, nadobudnú pocit, že nemusia nosiť rúška a nebudú dodržiavať opatrenia. „Treba si dať pozor, aby nám to nakoniec nezruinovalo stratégiu R-O-R (rúška, odstupy, ruky), ktorá bude ešte nejaký čas potrebná,“ podčiarkol.
Jedna z najčastejších otázok je, čo bude potom, ak otestujeme všetkých. Niektorí sa nakazia až po plošnom testovaní. Krčméry tvrdí, že sa budú diať dve akcie súbežne - celoplošné testovanie a zároveň aj cielené testovanie ako doposiaľ.
„Dnes to znamená to, že ten, kto má klinické prejavy alebo bol v kontakte s nakazenou osobou, ide na testy. To je pasívny prístup. Druhá stratégia je aktívny skríning. Chceme vedieť, ako sú na tom ostatní ľudia, ktorí nemajú príznaky. Ak sú pozitívni, pôjdu do izolácie a zníži sa prenos infekcie. Obidve akcie sú dôležité a budú fungovať paralelne,“ spresnil.
Prísnejšia kontrola na hraniciach?
Ak sa sa nám podarí izolovať väčšinu nakazených a počty začnú výrazne klesať, vzniká otázka čo s hranicami. Nie je riziko, že si otvorenými hranicami privodíme tretiu vlnu? Ak na tom budeme lepšie ako naši susedia, je podľa Krčméryho na mieste sprísniť režim či už so susedmi, alebo s inými krajinami. „Je to veľmi dôležitý moment,“ spresnil.
