Cez víkend si pospíme o hodinu dlhšie, mení sa čas

BRATISLAVA 26. októbra – Nadchádzajúci víkend si pospíme o hodinu dlhšie, čaká nás prechod z letného na stredoeurópsky čas.

V noci zo soboty 26. októbra na nedeľu 27. októbra si ručičky hodiniek v noci o 03:00 vrátime na 02:00.

Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času až do roku 2016.

Na letný čas najbližšie opäť prejdeme 30. marca 2014.

V sobotu 26. októbra pri prechode na zimný čas nás čaká príjemnejšia zmena, ako keď sa v marci opäť vracia letný čas a spíme o hodinu menej, hovorí detská psychologička Eva Smiková.

Senzitívnejší si zmenu všimnú

"Väčšina ľudí si takúto zmenu ani nevšimne, sú však aj senzitívnejší ľudia, ktorí už zmeny počasia alebo striedanie dňa a noci viac vnímajú," dopĺňa psychologička.

Im podľa nej nezostáva nič iné, len si postupne na takéto zmeny zvyknúť. Pomôcť im môže postupné posúvanie hodiny, keď sa uložia na spánok, najskôr o štvrťhodinu, potom o polhodinu.

V prípade detí možno posunúť robenie úloh do skorších hodín, keďže sa skôr stmieva. "Aj senzitívnejší človek by sa mal s takýmito zmenami vyrovnať v priebehu jedného či dvoch týždňov," uviedla Smiková.

Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra.

Niektorí letný čas nemajú

Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011.

Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.