Dobré noviny
Vedci skúmali, ktorí ľudia zvyčajne uveria hoaxom o koronavíruse: Súvisí to s matematikou
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Vedci skúmali, ktorí ľudia zvyčajne uveria hoaxom o koronavíruse: Súvisí to s matematikou

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: TASR/AP, pexels.com/Martin Lopez

Výsledky štúdie prekvapili aj samotných vedcov. Náchylnosť k dezinformáciám totiž nesúvisí len s politickým názorom, ale aj s matematikou.

CAMBRIDGE 16. októbra - Hoaxy spojené s novým koronavírusom sa akosi stali súčasťou nášho každodenného života. Čoraz viac ľudí šíri dezinformácie či konšpirácie, pričom si pravdepodobne neuvedomujú, že neohrozujú len seba, ale aj svojich najbližších.

Vedci sa práve preto rozhodli skúmať, ktorí ľudia majú majú tendenciu veriť nezmyslom, ktoré objavia na internete. Informáciu priniesla ČT24 s odvolaním sa na štúdiu, ktorá bola publikovaná v magazíne Royal Society Open Science.

Otázky týkajúce sa koronavírusu

Do štúdie sa zapojili ľudia z piatich krajín - Írska, Španielska, Mexika, USA a Veľkej Británie. Cieľom autorov bolo vyhodnotiť, prečo a akí ľudia veria dezinformáciám, ktoré sa týkajú nového koronavírusu.

Zúčastnení museli uviesť svoj vek, pohlavie, dosiahnuté vzdelanie, politickú orientáciu, ale aj to, či dôverujú vláde, vedcom a novinárom. Ich numerickú gramotnosť skúmali prostredníctvom troch rôznych numerických testov.

Foto: Ilustračné, zdravotníčka podáva lekárovi urgentnej medicíny Cemovi Gunovi prvú dávku vakcíny na ochorenie Covid-19, ktorá je v súčasnosti v III. fáze klinického výskumu v Istanbule.
Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Predložili im deväť tvrdení, ktoré sa týkali koronavírusu, pričom ďalšie otázky sa týkali napríklad toho, či dotyční dodržiavajú nariadenia epidemiológov, ale aj to, či sa dajú zaočkovať, keď bude vakcína.

Prekvapivé zistenia

Výsledky štúdie prekvapili aj samotných vedcov. Ľudia, ktorí majú lepšiu numerickú gramotnosť a dôverujú vedcom, sú podľa štúdie menej náchylní veriť rôznym hoaxom vo všetkých skúmaných krajinách.

Náchylnosť k dezinformáciám podľa niektorých vedcov totiž nesúvisí len s politickým názorom, ale aj s matematikou. Zlepšenie analytických zručností by práve preto mohlo viesť k väčšej zodpovednosti.

Tí, ktorí majú tendenciu podliehať konšpiráciám, nepovažujú názory politikov či vedcov za až tak dôležité. To má negatívny dopad aj na dodržiavanie opatrení. Taktiež je nižšia pravdepodobnosť, že sa dajú zaočkovať a budú to odporúčať aj svojim najbližším, výnimkou je len Španielsko.

Pozitívnou správou však je, že mnohí ľudia, ktorí sa zapojili do štúdie, nepovažujú dezinformácie za dôveryhodné. Najpravdepodobnejšou konšpiráciou bolo tvrdenie, že koronavírus vznikol v laboratóriu vo Wu-chane. Nasledovalo tvrdenie, že pandémia vznikla v dôsledku celosvetovej vakcinácie.

Už ste čítali?