Dobré noviny
Historický moment. Nobelovu cenu za chémiu prvýkrát vyhrali dve ženy
TASR
TASR

Historický moment. Nobelovu cenu za chémiu prvýkrát vyhrali dve ženy

Na archívnej snímke americká biochemička Jennifer Doudnová (vľavo) a francúzska biochemička Emmanuella Charpentierová
Na archívnej snímke americká biochemička Jennifer Doudnová (vľavo) a francúzska biochemička Emmanuella Charpentierová — Foto: TASR/AP

Nobelovu cenu za chémiu v stredu vyhrali prvýkrát v dejinách švédskej Kráľovskej akadémie vied dve ženy.

Štokholm 7. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za chémiu v stredu vyhrali prvýkrát v dejinách švédskej Kráľovskej akadémie vied dve ženy, a to za vývoj metódy CRISPR-Cas9, ktorá umožňuje vedcom upraviť DNA ľubovoľného organizmu. Informovala o tom agentúra AFP.

Francúzska biochemička Emmanuelle Charpentierová, ktorá si cenu rozdelí s americkou biochemičkou Jennifer Doudnovou, dúfa, že ich víťazstvo je „pozitívnym odkazom najmä pre mladé dievčatá, ktoré sa chcú venovať vede“, a dodala, že nezáujem mladých ľudí pracovať vo vedeckej oblasti je „hlboko znepokojujúci“.

Dúfajú, že pomôžu ľudstvu

„Veľmi dúfam, že táto technológia pomôže odhaliť nové záhady v biológii, a že bude použitá v prospech ľudstva,“ povedala Doudnová pre agentúru AP. Laureátky vyvinuli metódu CRISPR-Cas9 na základe imunitného systému baktérií, ktoré tiež môžu byť nakazené vírusmi.

Laureáti Nobelovej ceny za chémiu - sprava americká biochemička Jennifer Doudnová a francúzska biochemička Emmanuella Charpentierová.
Laureáti Nobelovej ceny za chémiu - sprava americká biochemička Jennifer Doudnová a francúzska biochemička Emmanuella Charpentierová. Foto: TASR/AP

Ak baktéria infekciu prežije, časť virálnej DNA zostane v jej špecifických častiach zvaných CRISPR. Z tejto časti virálnej DNA potom baktéria vytvorí zodpovedajúce vlákno crRNA, ktoré v kombinácii s molekulou tracrRNA a dvoma proteínmi vrátane Cas9 vytvoria tzv. „biologické nožnice“.

Tieto nožnice sa dokážu vďaka vláknu crRNA - ktoré je založené na virálnej DNA - zamerať na špecifickú časť sekvencie DNA vírusu, rozstrihnúť ju, a tak vírus zneškodniť.

Revolučný vplyv na biológiu

Emmanuelle Charpentierová a Jennifer Doudnová zistili, že v tomto mechanizme dokážu nahradiť vlákno crRNA vírusu ľubovoľným crRNA z hocijakého organizmu, a tak veľmi presne upraviť akúkoľvek sekvenciu DNA.

„S pomocou tejto technológie môžu vedci s mimoriadne vysokou presnosťou meniť DNA zvierat, rastlín a mikroorganizmov. Táto technológia mala revolučný vplyv na biológiu, prispieva k novým terapiám na rakovinu a môže viesť aj k vyliečeniu dedičných chorôb,“ uviedla štokholmská Kráľovská akadémia vied.

Vo štvrtok oznámia držiteľov ceny za literatúru, v piatok za mier a v pondelok ceny za ekonómiu.

Už ste čítali?