Dobré noviny
Križovatky zero waste špeciál: Pomoc prírode je len návrat k tomu, čo robili už naši starí rodičia, nie je to žiadna veda
Marián Balázs
Marián Balázs

Križovatky zero waste špeciál: Pomoc prírode je len návrat k tomu, čo robili už naši starí rodičia, nie je to žiadna veda

V posledných rokoch zažíva svet veľké ekologické prebudenie.

BRATISLAVA 7. októbra - V posledných rokoch zažíva svet veľké ekologické prebudenie. Svedčí o tom aj množstvo aktivít nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Aj o tom rozprávali hostia online verzie relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom, ktorými boli Radomír Brtaň, starosta obce Košeca a prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, a Cyril Klepek, zakladateľ českej digitálnej odpadovej platformy CYRKL.

Dvojica ekologicky aktívnych hostí sa predstavila v sobotu v rámci konferencie Slovakia going Zero Waste. Trojdňová konferencia o živote odpadu sa tento rok pre pandémiu COVID-19 uskutočnila iba v online podobe, aj napriek tomu však priniesla množstvo zaujímavého obsahu.

Návrat k fungovaniu našich prarodičov

Cyril Klepek je expert v oblasti inovácií a cirkulárnej ekonomiky, ktorá má dnes pred sebou nové výzvy a príležitosti. Ako vysvetľuje, cirkulárna ekonomika nie je nič revolučné, čo by sa bežný človek potreboval extrémne učiť. „Je to návrat k niečomu, čo poznali naši prarodičia a možno aj niektorí rodičia. Je to snaha o to, aby sme materiály, ktorých na planéte máme obmedzené množstvo, využívali efektívne. Aby sme ich vracali späť do obehu a využili ich maximálnu hodnotu,“ uviedol.

Podľa Klepka sa odpad vníma tak trochu pejoratívne, často však ide o hodnotný materiál. Ročne vyextrahujeme 100 miliárd ton materiálu a iba 9% z toho sa nejakým spôsobom vráti do obehu. „Množstvo materiálu nám dnes už vlastne dochádza, ako sú piesok v stavebníctve či štrkodrva,“ hovorí a upozorňuje, že ďalšími materiálmi sa zas veľmi plytvá. Ide mu hlavne o lepšie a kvalitnejšie využívanie materiálov vo všetkých sférach.

Unikátny projekt CYRKL

CYRKL funguje už dva roky, pričom 1. septembra otvorili pobočku v Bratislave a Krakove. Do konca roka by projekt mal mať zastúpenie aj v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. „Snaha je byť do konca budúceho roka najväčší v Európe,“ uviedol Klepek.

Pomocou moderných technológií a strojového učenia sú schopní prepojiť firmu, ktorá má odpad (napr. IKEA, Škoda, Siemens) a uložia ho do ich digitálneho trhoviska, s niekým, kto môže ten materiál znovu použiť či zrecyklovať. Na Slovensku to už využívajú napríklad Košice či Nitra.

Začiatky neboli úplne jednoduché a zahŕňali prácu cez víkendy, často aj do noci, vpred ich však hnala „misia” vytvoriť digitálne trhovisko, ktoré pomôže životnému prostrediu. Dnes už môžu garantovať, že keď niekto vloží materiál do ich systému, nájdu im druhú stranu, keďže majú kontakty na 350-tisíc firiem v regióne.

Starosta, ktorý priniesol zmenu

Radomír Brtáň je starostom Košece už štvrté volebné obdobie. Spomína, že pri jeho nástupe v roku 2006 bolo odpadové hospodárstvo v hroznom stave – bez akéhokoľvek triedenia, pričom v obci mali veľkokapacitné kontajnery, ktoré zapĺňali aj okolité obce, vďaka čomu boli náklady na vývoz odpadu rástli. 

„Postupom času sme vymysleli niečo, čo pre ľudí a ich peňaženku bolo zaujímavé a motivačné v súvislosti s poplatkami, ktoré každý občan platí mestu za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom. Prišli sme s myšlienkou odmeniť tých, ktorí sa správajú k životnému prostrediu zodpovedne a kvázi potrestať tých, ktorí to nemyslia tak dobre so životným prostrediam,“ vysvetľuje začiatky.

V roku 2007 a 2008 tak zapojili tzv. dvojitý meter a už do roka zapojili množstvo ľudí a domácností, ktorí začali o tejto problematike rozmýšľať. Na začiatku boli náklady na odpadové hospodárstvo cez 70 eur, pričom za rok až dva ich znížili o 45%.

Ročne môže ušetriť aj bežný človek

Pred pár rokmi dokonca začali využívať smart technológiu, ktorá nám prináša prehľad, ktorá domácnosť koľko a akého odpadu vyprodukuje. Na základe toho nastavia motivačný systém. „Dali sme ľuďom možnosť znížiť poplatok vlastnou aktivitou. Ak vytvoria menej odpadu a ak z neho vytriedia čo najviac komodít, ktoré sa dajú použiť aj v nasledujúcom procese, tak si môžu uplatniť zľavu v rámci VZN na poplatok za komunálny odpad,“ uviedol.

Ľudia sa tak vedia dostať zo sumy 25 eur na rok na 11 eur za rok. „Toto je našim cieľom. Priniesť ľuďom niečo, čo uvidia aj vo svojich peňaženkách, aj v kvalite života,“ vysvetľuje Brtáň svoju filozofiu. V obci sa snažia aj o elimináciu tvorby čiernych skládok, čím obec šetrí peniaze, ktoré môže použiť na iné veci.

Zelené témy sa dostávajú do popredia

S týmto prístupom súhlasí aj Klepek, podľa ktorého treba dať veciam „ekonomiku” a pozitívne motivovať ľudí a firmy. Tie napríklad recykláciou odpadového materiálu môžu ušetriť aj 15 až 45% ročných nákladov na odpad, čo si začínajú uvedomovať finanční riaditelia, ktorí posúvajú environmentálnu tematiku do popredia. Hoci sa podľa experta z Česka z dôvodu prebiehajúcej pandémie zrejme vrátime o rok dozadu, keď sa triedilo horšie, všetko už je nastavené vrátané ľudí, technológie a legislatívy.

A čo by Klepek odkázal ostatným? „Každý z nás môžeme niečo robiť,“ pripomína. Obyčajný človek môže prispieť už tým, že bude triediť odpad a minimalizovať jeho množstvo. Zároveň dodal: „Napríklad keď si kupujete veci, trošku sa pozrite, či je to materiál, ktorý bude zrecyklovaný.“

Brtáň si myslí, že pre Slovensko môže byť konkurenčnou výhodou, ak zapracujeme na zdrojoch a tým pádom na nich aj ušetríme. Na základe komunikácie s rezortom životného prostredia si myslí, že nás čaká veľká zmena v zákone o odpadoch, čo znamená, že musíme nastaviť všetky procesy tak, aby víťazmi boli občan a životné prostredie.

Viac si môžete prečítať v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?