Pred 40 rokmi otvorili budovu opery v austrálskom Sydney
Výstavba budovy trvala sedemnásť rokov, financovanie stavby sa napokon vyšplhalo na 102 miliónov austrálskych dolárov. pera House v Sydney sa v júni 2007 dostala na zoznam svetového dedičstva UNECSO.
Sydney/Bratislava 20. októbra (TASR) - V prítomnosti britskej kráľovnej Alžbety II. a hostí z celého sveta bola pred 40 rokmi otvorená budova opery v austrálskom Sydney. Slávnosť sa uskutočnila 20. októbra 1973.
Opera House v austrálskom Sydney Foto: TASR/AP
Britská panovníčka mala na sebe svetlé šaty, biele rukavice a topánky. V ten deň bolo vetristo - s papiermi, z ktorých čítala svoj prejav, sa pohrával pomerne silný vietor.
Počas slávnostnej ceremónie sa na hrote jednej zo striech opery objavila silueta Bena Blakeneya, priameho potomka Aborigéna Bennelonga, ktorý mal na mieste budovy pred dvoma storočiami svoj príbytok.
Tlaky verejnosti na výstavbu reprezentačnej opernej budovy v Sydney zintenzívneli v 40. rokoch 20. storočia, v roku 1955 bola vyhlásená medzinárodná súťaž. Zvíťazil návrh dánskeho architekta Jorna Utzona. Ten navrhol dve divadlá spojené veľkým pódiom, zakryté betónovými lastúrami, ktoré boli stenami aj strechami zároveň. Komplikovaná konštrukcia stavby sa však musela upravovať, pridali sa aj zvýšené náklady na výstavu a Utzon od projektu napokon v roku 1966 odstúpil.
Opera House v austrálskom Sydney Foto: TASR/AP
Výstavba budovy trvala sedemnásť rokov. Odhad nákladov bol 7 miliónov austrálskych dolárov, financovanie stavby sa napokon vyšplhalo na 102 miliónov austrálskych dolárov. Výdavky vo veľkej miere pokryli výnosy štátnej lotérie.
V budove Sydney Opera House sa nachádza päť hlavných divadelných priestorov, ďalšie menšie scény, nahrávacie štúdio, päť reštaurácií a štyri obchody so suvenírmi. Sídli v nej symfonický orchester (Sydney Symphony), opera (Opera Australia) a balet (The Australian Ballet).
Prvé neoficiálne predstavenie sa v opere uskutočnilo v roku 1960. Vtedy americký spevák a aktivista za ľudské práva Paul Robeson zaspieval očareným obedujúcim robotníkom z lešenia. Kuriozitkou je, že orchestrisko bolo v roku 1980 preventívne prekryté sieťou – v opere Boris Godunov totiž účinkovali živé kurčatá a jedno z nich počas predstavenia chcelo utiecť z javiska a pristálo na hlave čelistu.
Opera House v Sydney sa v júni 2007 dostala na zoznam svetového dedičstva UNECSO.
