Dobré noviny
Zoo Bojnice zachránila rysa, ktorého život visel na vlásku. Dnes vyzerá nádherne a pobehuje vo voľnej prírode
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Zoo Bojnice zachránila rysa, ktorého život visel na vlásku. Dnes vyzerá nádherne a pobehuje vo voľnej prírode

Doráňaný rys.
Doráňaný rys. — Foto: Zoo Bojnice.

Príklady úspešnej rehabilitácie hendikepovaných rysov v rámci záchranných programov, ako to bolo v prípade Maksa, sú nádhernou možnosťou poskytnutia druhej šance na život vo voľnej prírode pre zvieratá, ktoré by za iných okolností uhynuli.

BOJNICE 6. októbra - Zoo Bojnice zverejnila fotky zúboženého rysa Maksa, ktorého zachrániť pred takmer istou smrťou. „Aj keď to znie neuveriteľne, na týchto dvoch fotografiách je jeden a ten istý rys. Samec Maks absolvoval úspešnú rehabilitáciu v Národnej Zoo Bojnice. Jeho záchrana bola nádherným príkladom spolupráce zamestnancov Správy CHKO Poľana zo Štátnej ochrany prírody SR a Národnej Zoo Bojnice,“ napísal hovorca bojnickej zoo Jaroslav Slašťan.

Slašťan zdôraznil, že Maksov život visel na vlásku: „Ako vidíte na prvej fotografii, bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, mal zlomenú prednú končatinu, bol dehydrovaný a podvýživený.“

Maks sa zotavil. teraz bude pomáhať slovinskej populácii rysov.
Maks sa zotavil. Teraz bude pomáhať slovinskej populácii rysov. Foto: Zoo Bojnice

Posilní populáciu v Slovinsku

Na druhej fotografii je po rehabilitácii v Národnej zoo Bojnice a pred vypustením do slovinského pohoria Snežnik, kde posilní tamojšiu rysiu populáciu. Niekoľko dní od vypustenia ulovil Maks svoju prvú korisť, čím potvrdil, že aj napriek svojmu predchádzajúcemu hendikepu sa v rámci svojho nového prostredia úspešne adaptoval.

Slašťan pripomenul, že rehabilitačná stanica v zoo pomáha už 65 rokov. Momentálne je zoologická záhrada zapojená do dvoch medzinárodných projektov na záchranu rysej populácie s názvom LIFE Luchs a LIFE Lynx. Projekt LIFE Luchs je určený na záchranu týchto šeliem na nemecko-francúzskej hranici a LIFE Lynx zase v Dinarskom pohorí a v juhovýchodných Alpách.

Maks.
Maks. Foto: Zoo Bojnice

„Pozitívny stav autochtónnej populácie rysa na Slovensku počas 70. a 80. rokov 20. storočia umožnil realizáciu programov reštitúcie tohto druhu v krajinách západnej a strednej Európy. Národná a medzinárodná spolupráca so zapojením poľovníckej, lesníckej a ochranárskej verejnosti, ako aj manažment oficiálnych reštitučných programov na úrovni Slovenských Karpát sú považované za vynikajúci model pre trvalo udržateľnú ochranu rysa v Európe, vysvetlil Slašťan.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z TRENČIANSKEHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?