Nikola porazila rakovinu, našla si manžela a porodila syna: Každý večer som sa modlila, aby som ráno vstala a mohla byť s rodinou
Počas liečby prežívala ťažké chvíle. Prišla o vlasy, obočie i mihalnice, častokrát bola veľmi slabá a nevládala sa ani postaviť z vane, no v dnešných dňoch je vďačná za všetko, čím si prešla. Ochorenie jej totiž dalo úplne iný pohľad na svet.
ŽILINA 4. októbra - Nikola Zavadzanová žila bežný študentský život. Aktívne športovala a svoj voľný čas trávila najmä s rodinou či kamarátmi. Život sa jej zmenil v okamihu, keď prišla zdrvujúca správa z histológie. Mladá bojovníčka sa však nikdy nevzdala a už počas liečby si našla milujúceho partnera. Ich krásny príbeh má aj pokračovanie.
Bola odhodlaná vyhrať boj s rakovinou
Písal sa apríl 2016, keď si mladá Slovenka našla hrčku na krku. Aj napriek tomu, že ju takmer každý presviedčal, že ide len o cystu, ktorá neskôr zmizne, trvala na tom, aby jej ju lekár vybral. Jej zlé predtuchy sa naplnili, keď prišli výsledky z histológie. „Pamätám si, akoby to bolo včera. Mamina prišla za mnou do Bratislavy a so slzami v očiach mi oznámila, že mám rakovinu lymfatických uzlín,“ zaspomínala pre Dobré noviny Nikola Zavadzovaná.
V ten deň ani netušila, čo všetko ju čaká, no bola odhodlaná vyhrať boj s rakovinou. „Je nesmierne náročné, keď zo dňa na deň musíte so všetkým seknúť a život sa vám začne meniť od základov,“ dodala.
Počas liečby bola veľmi slabá a unavená
Hneď na ďalší deň išli spolu s maminou na onkohematológiu do Banskej Bystrice. Keď zbadala Oddelenie detskej onkológie, prešiel jej mráz po chrbte. Víkend ešte mohla stráviť s rodinou v pohodlí domova, no od pondelka ju čakal kolotoč všetkých potrebných vyšetrení. V konečnom dôsledku jej totiž diagnostikovali Hodgkinov lymfóm s nodulárnou sklerózou 2. stupňa.
Jej liečba prebiehala v štyroch cykloch. Hneď v prvý deň, keď nastúpila do nemocnice, dostala tri chemoterapie. Rádioterapii sa, našťastie, vyhla, no na stole mala dennodenne minimálne desať tabletiek. „Mala som dni, kedy som sa nevedela postaviť z vane a musela som kričať na maminu, aby mi prišla pomôcť. Okrem toho som mala mykózy na perách, vypadali mi všetky vlasy, mihalnice a obočie. Bola som veľmi unavená,“ skonštatovala s tým, že aj vďaka tomu, že pred ochorením športovala, jej telo reagovalo na liečbu omnoho lepšie ako v iných prípadoch.
Nikola však nemá rada ihly, a práve preto veľmi ťažko znášala zavedenie kanyly. Život jej však najviac znepríjemňovala mykóza na perách. Kým sa jej stav nezlepšil, mohla jesť a piť len cez slamku. Veľmi jej chýbali stretnutia s kamarátkami či návštevy obchodného centra, kam nemohla chodiť v dôsledku oslabenej imunity.
S maminou neustále pendlovali medzi Žilinou, Banskou Bystricou a Bratislavou. Aj napriek tomu, že išlo o psychicky náročné obdobie, mladá študentka si veľmi priala, aby úspešne ukončila ročník v škole. Keďže je obrovskou bojovníčkou, sen sa jej splnil. Práve to, že sa neuzavrela do seba, ju držalo „nad vodou“.
Mala len jedno prianie
Počas liečby si uvedomovala, aké zbytočnosti riešia tí, ktorí sú zdraví. Všímala si, že v živote mnohých ľudí zohrávajú veľkú rolu materiálne veci. „Keď ste na prahu života a smrti, začnete si vážiť úplne iné veci, teda najmä zdravie, rodinu a samého seba. Rozumiem, že materiálne veci sú súčasťou nášho života, no nemali by byť našou prioritou. Na prvom mieste by mala byť predovšetkým pokora a úcta. Napríklad ja som sa každý večer modlila, aby som sa ráno zobudila a aby som mohla byť so svojou rodinou. Veď ako sa hovorí – chorí ľudia majú len jedno prianie – chcú byť zdraví,“ objasnila.
21-ročná Slovenka je nesmierne vďačná za svoju rodinu. Najväčšou oporou jej bola mamina. Práve ona s ňou prežívala každú jednu bolesť, ale aj radosť. Chodila s ňou na všetky vyšetrenia a vozila ju nielen do školy, ale aj do nemocnice. Vďačná je aj tatinovi, ktorý sa snažil zabezpečiť, aby rodine v ťažkých časoch nič nechýbalo a svoj čas venoval jej bratovi.
Nikola však nezabúda ani na kamarátku Marianku, ktorá jej taktiež bola veľkou oporou. Každý deň ju navštevovala a snažila sa ju podporiť. Ukázala jej úplne inú životnú cestu. Naučila ju, že by nemala život len prežívať, ale si ho aj užívať. Okrem toho si vďaka nej začala vážiť samu seba. Mladá bojovníčka ďakuje aj pani lekárke Lenke Škorvagovej, ktorá ju vždy vedela upokojiť a všetko jej zrozumiteľne vysvetlila.
Rozhodla sa, že ukáže ľuďom život z iného uhla pohľadu
Ťažké obdobie jej zmenilo život o 180 stupňov. Rozhodla sa, že o ochorení začne písať aj na sociálnych sieťach. Chcela totiž ukázať ľudom inú stránku života. „Aj napriek tomu, že niektoré dni boli náročné a preplakala som ich, chcela som poukázať na to, že aj takéto situácie sa dajú zvládnuť s úsmevom na tvári. Práve takéto momenty nás posúvajú vpred a ukazujú nám, že niečo robíme zle,“ vysvetlila mladá bojovníčka a doplnila, že po ukončení liečby začala robiť zbierky pre detských onkologických pacientov a vyrábala tričká s krásnych mottom, ktoré upútali pozornosť ľudí a tí prispievali na dobrú vec.
Našla si lásku svojho života a priviedla na svet syna
Aj napriek tomu, že Nikola má iba 21 rokov, našla si lásku svojho života. Keď začali spolu chodiť, mladík vedel o jej diagnóze a nebral ju ako prekážku. V tom čase ešte neriešili to, či budú môcť mať jedného dňa bábätko, no verili, že sa im to podarí. Netlačili na pílu, len si užívali jeden druhého.
Pred rokom si povedali svoje áno a ich rozprávkový príbeh má aj pokračovanie. Krásna Slovenka, ktorá bojovala s rakovinou, priviedla na svet chlapčeka. „Keď som sa dozvedela, že čakám bábätko, bola som najšťastnejším človekom na svete. Spolu s manželom sme prežívali obrovskú radosť. Viete, je krásne, keď človek bojuje o svoj život, tento ťažký boj vyhrá, a následne privedie na svet syna,“ prezradila hrdá mamina.
Tehotenstvo si veľmi užívala a synček jej zmenil pohľad na rodičovstvo. „Omnoho viac si vážim svojich rodičov, lebo vidím, čo všetko pre mňa robili, ale aj robia. Za to im patrí jedno veľké ďakujem. Je to veľká zodpovednosť, no je úžasné byť rodičom a zobúdzať sa každé ráno vedľa malého usmiateho slniečka,“ uzavrela Nikola Zavadzanová.