Dobré noviny
Dlhých 16 rokov bojovala, aby uznali, že je vnučkou slávneho Alfonsa Muchu. Jarmila Mucha Plocková dnes uchováva dedkov odkaz
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Dlhých 16 rokov bojovala, aby uznali, že je vnučkou slávneho Alfonsa Muchu. Jarmila Mucha Plocková dnes uchováva dedkov odkaz

Jarmila Mucha Plocková.
Jarmila Mucha Plocková. — Foto: Facebook/Moravská galerie v Brně, Instagram/labelleepoqart

Jarmila Mucha Plocková nie je iba ženou, ktorá hrdo nesie mená svojich dvoch otcov. Je aj umelkyňou, ktorej v súčasnosti leží na srdci slávna Slovanská epopej.

PRAHA 3. októbra - Jarmila Mucha Plocková. Za týmto menom sa ukrýva hneď niekoľko príbehov, ktoré vyúsťujú k jednému mužovi. Tým je najvýznamnejšia maliarska osobnosť európskej secesie a jedna z určujúcich osobností českého maliarstva, Alfons Mucha.

Jarmila Mucha Plocková je vnučkou známeho umelca a napriek menu to v živote nemala ľahké. Počas mnohých rokov však ukázala svoje odhodlanie a umelecký talent. Až po neuveriteľných šestnástich rokoch sa jej podarilo na súde dokázať, že patrí do rodiny svojho starého otca.

Meno skrýva viacero príbehov

Umelkyňa sa stala nositeľkou dvoch mien. A opäť sme pri ďalšom príbehu. Jarmilu vychovával český husľový virtuóz Alexandr Plocek ako svoju dcéru, no jej biologickým otcom bol významný spisovateľ a novinár Jiří Mucha - syn Alfonsa Muchu. Na oboch mužov jej života nedá dopustiť napriek tomu, že obaja poznali tajomstvo, ktoré sa dozvedela až ako 20-ročná.

Perle de l’Art Nouveau ouvert v Paríži. Návštevníci tu dodnes  obdivujú  štyri „kvetinové ženy“ od Alfonsa Muchu.
Perle de l’Art Nouveau ouvert v Paríži. Návštevníci tu dodnes obdivujú štyri „kvetinové ženy“ od Alfonsa Muchu. Foto: Instagram/bouillonjulienparis

„Obaja pre mňa veľa znamenali, obaja boli výnimoční muži. V mojom vzťahu k Jiřímu sa toho veľa nezmenilo. Pravidelne sme sa stretávali, cestovali spolu a začali spolupracovať na odkaze Alfonsa, môjho dedka. Jiří mi otvoril cestu k poznaniu Alfonsovho diela, jeho života a rodinného zázemia,“ zverila sa Jarmila pre Dobré noviny. Vnučka slávneho maliara dnes vytvára diela aj z dedkových návrhov.

V rozhovore s Jarmilou Mucha Plockovou sa dozviete:

  • Že zdedila umelecký cit nielen po umeleckom velikánovi,
  • aká dohoda platila medzi oboma mužmi jej života a čo ľutuje,
  • ako jej biologický otec, Jiří, otvoril cestu k odkazu Alfonsa Muchu,
  • ako veľmi ju pri tvorbe inšpiruje starý otec a čo si o ňom myslí,
  • ako dokázala, že patrí do rodiny,
  • akému umeniu sa venuje,
  • ako dnes bojuje za svojho starého otca a prečo je to podľa jej slov dôležité.

Nezapriete v sebe, že vo vás koluje umelecká krv. Zdedili ste ju len po starom otcovi?

Moja mamička, Vlasta Plocková, veľmi pekne kreslila a maľovala. Zrejme toto nadanie zdedila po svojom otcovi, ktorý, hoc bol absolventom obchodnej akadémie, sa amatérsky a intenzívne venoval maľovaniu. A počas vojny mamička dodávala drobné ilustrácie, vrátane úspešných vlastných módnych návrhov, do dámskych časopisov.

Prezraďte nám, kedy ste v sebe objavili umelecký talent?

Sama som odmalička kreslila a rôzne udalosti som si zaznamenávala obrázkami s krátkymi textami. Neskôr som začala modelovať. Ako dieťa z plastelíny, neskôr z rôznych modelovacích hmôt až po sochársku hlinu.

Alfons Maria Mucha patril k najvýznamnejším predstaviteľom secesie a dodnes inšpiruje umelcov po celom svete.
Alfons Maria Mucha patril k najvýznamnejším predstaviteľom secesie a dodnes inšpiruje umelcov po celom svete. Foto: Instagram/justynastasiek, viktor_garcia
Alfons Mucha a jeho diela.
Alfons Mucha a jeho diela. Foto: Instagram/mysteriousartcentury, realalphonsemucha

Ktorá z výtvarných disciplín je vášmu srdcu najbližšia?

Myslím, že modelovanie je mi zo všetkých výtvarných disciplín najbližšie. Keď som sa rozhodovala pre štúdium na AVU (Akadémia výtvarných umení v Prahe – pozn. red.), chcela som sa venovať práve sochárstvu. Nakoniec som si však zvolila štúdium architektúry. Nebolo to zase také prekvapivé. V architektúre som prepojila svoje výtvarné ambície s prekvapivým záujmom pre matematiku a deskriptívnu geometriu. Architektonické úlohy som riešila čiastočne ako výtvarný predmet, ktorý som si mohla aj ľahko vymodelovať.

V tomto období, presnejšie v 20. roku svojho života, ste sa dozvedeli, kto je vaším otcom a tým aj kto je vaším dedkom. Čo ste pri tom prežívali?

V čase štúdia som sa dozvedela, že dlhoročný rodinný priateľ Jiří Mucha je mojím biologickým otcom. Veľmi ľahko a rýchlo som sa s touto skutočnosťou vyrovnala. Jiřího som odmalička vnímala ako súčasť rodiny. V dospelosti ma už nemanželské vzťahy nijako nepohoršovali. Jediné, čo som cítila ako chybu, bolo to, že som sa pravdu nedozvedela od rodičov skôr. Ukázalo sa, že medzi rodičmi bola dohoda, že sa o svojom biologickom pôvode nikdy nedozviem. Je nutné poznamenať, že aj manželka Jiřího, Geraldina, bola do tohto sľubu zapojená. Otcom pre mňa bol a vždy zostane Alexandr Plocek.

Jarmila s Alexandrom Plockom 1953
Jarmila s Alexandrom Plockom v roku 1953 Foto: archív Jarmila Mucha Plocková
Jarmila s Jiřím Muchom v roku 1988.
Jarmila s Jiřím Muchom v roku 1988. Foto: archív Jarmila Mucha Plocková

Ste nositeľkou dvoch priezvisk, asi pre vás obaja dosť znamenali.

Nikdy by som sa jeho mena nevzdala. Používam priezviská oboch otcov. Obaja pre mňa veľa znamenali, obaja boli výnimoční muži. V mojom vzťahu k Jiřímu sa toho veľa nezmenilo. Pravidelne sme sa stretávali, cestovali spolu a začali spolupracovať na odkaze Alfonsa, môjho dedka. Jiří mi otvoril cestu k poznaniu Alfonsovho diela, jeho života a rodinného zázemia.

Ako vám otvoril cestu k odkazu Alfonsa?

V roku 1988 ma Jiří po riadnom preškolení poveril, aby som sa ujala pokračovania v odkaze Alfonsovho diela. Vytvárala som návrhy, modely pre rôzne zahraničné umelecké spoločnosti. Bola to kombinácia pôvodných Muchových návrhov s mojimi vlastnými návrhmi. Naša spolupráca, keď bol Jiří vždy súčasťou pracovných zmlúv, trvala až do otcovej smrti.

Kus umenia prestavila vnučka Jarmila Mucha Plocková aj v piešťanskej galérii Fontána.
Kus umenia prestavila vnučka Jarmila Mucha Plocková v piešťanskej galérii Fontána. Foto: Facebook/Martin Valo

Ako veľmi vás pri tvorbe inšpiruje váš starý otec?

V tejto mnohoročnej tvorbe, keď som bola niekedy nútená dôsledne dodržiavať pôvodnú kresbu, som získala nielen veľké znalosti o Muchovej tvorbe, ale aj vedomosti o tradičnom umeleckom remesle. To ma nesmierne obohatilo. Naučila som sa byť pokorná voči remeslu a mať úctu k predlohám, ktoré musím realizovať. Skrz dielo som veľmi nazrela do duše jeho autora. Sú to niekedy veľmi silné emócie, ktoré rezonujú aj vo mne, obzvlášť v súvislostí s Muchovou Slovanskou epopejou.

Jarmila Mucha Plocková.
Jarmila Mucha Plocková. Foto: archív Jarmila Mucha Plocková.

Nemali ste ho možnosť osobne poznať, no predsa, čo pre vás osobne a umelecky znamená muž, ktorý bol majstrom svojho umenia a jeho vplyv je stále veľký?

Keby som mala popísať, ako vnímam osobnosť môjho dedka Muchu, nebol by to stručný výpočet jeho predností. Čo asi vyčnieva nadovšetko, je to, že to bol človek nesmierne oddaný svojej krajine, svojej práci, ktorú považoval za pomocníka v zdieľaní svojej lásky k domovu. Počnúc slovansko-moravskými tvárami dievčat na plagátoch a krivkami, kde môžeme nájsť rozviate stuhy a ornamenty moravských ľudových krojov, a v závere života monumentálnou oslavou histórie Slovanov s akcentom na husitské obdobie a obdivom k jeho slávnym protagonistom.

Mucha ako umelec bol nesmierne pracovitý a poctivý. Napriek tomu, že bol súčasťou parížskej umeleckej bohémy a jeho blízki priatelia boli umelci, ktorí sa odpútali od akademizmu, aby maľbu posunuli k novým smerom na prelome storočia, nenechal sa odviesť zo svojej vlastnej a jasne vytýčenej cesty. Je otázkou, či to nebola v istom ohľade škoda.

Jarmila Mucha Plocková je vnučkou Alfonsa Muchu, a zároveň aj patrónkou knihy epopej, do ktorej navrhla šperk, ktorý ju dopĺňa.
Jarmila Mucha Plocková je vnučkou Alfonsa Muchu, a zároveň aj patrónkou knihy epopej, do ktorej navrhla šperk, ktorý ju dopĺňa. Foto: Instagram/slav_epic

Vráťme sa prosím k vám. Neskôr ste sa vydali, odišli do Španielska a dokázali, že patríte k najlepším. Pracovali ste pre významné architektonické štúdio v Španielsku Taller de Arquitectura Ricarda Bofilla. Ak sa nemýlim, vtedy patrilo medzi najlepšie v krajine.

Vyštudovala som technický odbor, ale maľovanie a modelovanie si ma časom konečne po rokoch opäť vyhľadali. V Španielsku som sa zapísala na výtvarnú Akadémiu a vďaka niekoľkoročnej zmluve s americkým galerijným reťazcom som do Ameriky pravidelne posielala svoje návrhy, modely šperkov a rôznych umeleckých predmetov.

V Barcelone som nastúpila som do prestížneho ateliéru Richarda Bofilla, kde som sa starala o výtvarný obraz štúdia a maľovala som perspektívy pre verejnú prezentáciu projektov. Vďaka tomu, že môj manžel bol Španiel, mohla som sa aj s rodinou vracať do Prahy. Nadviazala som tu niekoľko pracovných kontaktov, ktoré som po roku 1991, keď som sa kvôli chorobe mojej matky vrátila domov, veľmi ocenila.

V jej ateliéri sú pod patronátom secesné šperky, sklo a doplnky podľa originálnych návrhov Alfonsa Muchu.
V jej ateliéri sú pod patronátom secesné šperky, sklo a doplnky podľa originálnych návrhov Alfonsa Muchu. Foto: Instagram/Mucha Plocková

Pokračovali ste ďalej v práci aj po návrate domov?

Založila som si v Prahe vlastný ateliér Mucha, prepojila sa so špičkovými remeselníkmi a sklárňami a nadviazala som na umeleckú tvorbu z Barcelony. Okrem realizácie pôvodných Muchových návrhov, ktoré sa zachovali v kresbe a skicách, som svoj sortiment rozšírila o vlastné vzory alebo vzory, ktorými som sa od neho nechala inšpirovať. Postupne som sa pustila aj do návrhov pre textil, kov, drevo a porcelán. Všetky predmety sú vyrábané tradičnými remeselnými technológiami a sú súčasťou malých limitovaných sérií.

Dokázať to, že patríte do rodiny Alfonsa Muchu, a teda že ste dcérou Jiřího Muchu, trvalo neuveriteľných 16 rokov. Ako ste vôbec dokázali, že patríte do rodiny?

Po smrti môjho biologického otca som sa prihlásila medzi zákonných dedičov. Bohužiaľ, z dedičského konania som bola vylúčená. Matričným otcom bol Alexander Plocek. Keď bola spochybňovaná moja príslušnosť k rodine Muchu v súvislosti s mojou prácou, opäť som po niekoľkých rokoch podala žiadosť na uznanie otcovstva. Nasledoval veľmi obťažný a dlhý proces, keď sa oficiálna rodina Jiřího snažila zabrániť, aby som bola uznaná za jeho dcéru, a tak aj uznaná ako potomok Alfonsa Muchu.

Po dlhých 16 rokoch, keď mi Ústavný súd v Českej republike i vo Francúzsku dali za pravdu, som sa konečne stala rovnocenným potomkom Jiřího Muchu, teda aj vnučkou Alfonsa Muchu.

Šperky a doplnky od Jarmily Mucha Plockovej.
Šperky a doplnky od Jarmily Mucha Plockovej. Foto: Instagram/Mucha Plocková

Stretávate sa s rodinou?

Bohužiaľ, vďaka týmto dlhým a nepríjemným súdnym sporom s pánom Johnom Muchom a jeho rodinou nie sme v kontakte a nespolupracujeme. Vystupujeme vo vzťahu k umeleckému odkazu Alfonsa Muchu samostatne, bohužiaľ, väčšinou s protichodnými postojmi.

Akými?

Môj zásadný nesúhlas, ihneď po úmrtí môjho otca Jiřího, bol s prevedením všetkej rodinnej i umeleckej pozostalosti na inštitúciu Trust so sídlom v Lichtenštajnsku. To znamená, že nebolo rešpektované želanie môjho otca, aby všetko zostalo v Čechách, ako bolo dohodnuté aj s pani Medou Mládkovou, a vystavené v spoločnom múzeu prístupnom širokej verejnosti.

Kde by nepoznali Alfonsa Muchu. Jeho tvorba sa objavila počas Pražských dní v Chicagu, akciu podporila aj jeho vnučka.
Kde by nepoznali Alfonsa Muchu. Jeho tvorba sa objavila počas Pražských dní v Chicagu, akciu podporila aj jeho vnučka. Foto: Facebook:Consulate General of the Czech Republic in Chicago

Ďalší môj nesúhlas smeruje k žalobe pána Johna Muchu na mesto Praha. Žalobca už niekoľko rokov spochybňuje ich vlastníctvo Muchovej Slovanskej epopeje (Cyklus dvadsiatich veľkoformátových obrazov, ktorými maliar Alfons Mucha zhrnul dejiny slovanských národov – pozn. red.). Tú ale Alfons Mucha, spoločne s jeho mecenášom Charlesom Cranom, venoval výhradne mestu Praha. V súčasnej dobe Praha súhlasila s dlhodobým zapožičaním plátien do zámku v Moravskom Krumlove. Tento krok veľmi podporuje aj John Mucha napriek tomu, že zámok bude prechádzať niekoľkoročnú rekonštrukciou. Dielo tak bude vystavené možným rizikám, ktoré tieto stavebné práce môžu priniesť.

Výstava Slovanskej epopeje Alfonza Muchu v Tokiu z roku 2017.
Výstava Slovanskej epopeje Alfonza Muchu  Tokiu z roku 2017. Foto: TASR/AP

Keďže Praha už dnes disponuje bezpečnými a dostatočne veľkými priestormi na zámku Zbraslav, budem sa spoločne s mnohými odborníkmi snažiť, aby toto zapožičanie bolo oddialená dovtedy, kým budú dokončené všetky rekonštrukcie v komplexe zámku v Moravskom Krumlove. Verím, že sa podarí rozhodnutie vedenia hlavného mesta prehodnotiť.

Už ste čítali?