Veronika s manželom vychovávajú dve rómske deti: Odhovárali nás od toho asi všetci, veľmi ma to mrzelo, naše deti sú ale pre nás všetkým
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Veronika s manželom vychovávajú dve rómske deti: Odhovárali nás od toho asi všetci, veľmi ma to mrzelo, naše deti sú ale pre nás všetkým

Veronika si našla milujúceho manžela, ktorý jej vždy bol oporou. Rozhodli sa, že podajú pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. V procese adopcie majú dve deti - päťročnú Jazmínku a takmer dvojročného Mateja.

Šťastná rodinka. Na snímke je Veronika, jej manžel Matej a ich dve deti, ktoré majú v procese adopcie. — Foto: archív Veroniky Pavelekovej

KOŠICE 27. septembra - Keď mala Veronika trinásť rokov, diagnostikovali jej genetické ochorenie. Pred pár rokmi sa stretla s Matejom a ich vzťah sa začal uberať vážnym smerom. Uvedomovala si, že ho musí informovať o svojom zdravotnom stave, a tak mu po štyroch mesiacoch chodenia prezradila, s akou diagnózou žije. Jeho úprimná, a zároveň milá reakcia by pravdepodobne dojala každú ženu.

Matej jej vždy bol oporou a v dnešných dňoch tvoria manželský pár už šesť rokov. Chceli si založiť rodinu, a práve preto sa rozhodli, že podajú pomocnú ruku dvom deťom, ktoré majú rómsky pôvod. Keď mala Jazmínka tri roky, veľmi túžila po bračekovi alebo sestričke. Práve vtedy sa rodičia rozhodli, že poskytnú domov aj chlapčekovi, ktorý mal v tom čase jeden mesiac. Dievčatko má v dnešných dňoch päť rokov, Matej má rok a desať mesiacov. Obe deti majú v procese adopcie.

„Naše deti sú pre nás všetkým, a práve preto sme sa zaviazali, že urobíme čokoľvek, aby bol pre nich tento svet šťastným a bezpečným miestom,“ hovorí pre Dobré noviny Veronika Paveleková.

V rozhovore s Veronikou Pavelekovou sa dozviete:

  • ako sa zachoval jej manžel (v tom čase ešte priateľ), keď sa dozvedel, že jej v 13 rokoch diagnostikovali genetické ochorenie,
  • prečo sa rozhodli pre adopciu,
  • či ich známi mali rasové predsudky,
  • s akými reakciami ľudí sa stretávali, keď sa dozvedeli, že majú v procese adopcie dve deti, ktoré majú rómsky pôvod,
  • či majú informácie o ich biologických rodičoch,
  • z čoho má Veronika obavy,
  • kedy a ako povedali dcérke, že sú jej srdiečkoví rodičia.

Ako reagovalo vaše okolie, keď sa dozvedelo, že vychovávate rómske dievčatko?

Naši najbližší vedeli o tom, že uvažujeme o adopcii. Aj keď to spočiatku nebolo ideálne, dcérka si všetkých veľmi rýchlo získala svojou bezprostrednosťou, temperamentom a láskavosťou.

Boli aj takí ľudia, ktorí vás odhovárali od adopcie a mali rasové predsudky?

Bohužiaľ, skôr musím rozmýšľať nad tým, kto nás neodhováral. Pre nás je však dôležité to, čo je teraz, nie to, čo bolo predtým. Naše deti nás všetkých, niektorých viac, iných menej, naučili dívať sa na veci z iného uhla pohľadu.

Prečo ste sa rozhodli pre adopciu?

Bol to veľmi jednoduchý, jasný a rýchly proces rozhodovania sa. Keď som mala 13 rokov, diagnostikovali mi genetické ochorenie, vďaka ktorému funguje moje telo akosi inak. Myslím si, že už vtedy to bola uzavretá téma.

Kto z vás prišiel s myšlienkou adopcie – vy alebo váš manžel?

Iniciátorom tejto myšlienky bol môj manžel v čase, keď sa náš vzťah začal uberať vážnym smerom. Chodili sme spolu štyri mesiace a vedela som, že je mojou povinnosťou informovať ho o mojom zdravotnom stave. Bola som pripravená na čokoľvek a so strachom som mu povedala, že sa potrebujem s ním porozprávať a budem chápať, keď ma už nebude chcieť. Na druhý deň sme išli do kina a následne na kávu. Tam som mu všetko vysvetlila a vždy, keď si na ten moment, teda na jeho reakciu spomeniem, mám zimomriavky a som neskutočne šťastná, že ho mám.

Ako teda zareagoval?

V podstate som nestihla ani dopovedať vetu, chytil ma za ruku a prerušil. Opýtal sa ma, či som normálna s tým, že nie je dôvod na to, aby ma nechal. Dodal, že si môžeme adoptovať bábätko. Ja som si poplakala a od tohto dňa bol náš vzťah skutočne vážnym.

Veronika spolu s manželom Matejom.
Veronika spolu s manželom Matejom. Foto: archív Veroniky Pavelekovej

Mali ste spočiatku aj nejaké kritériá na deti?

Pomerne často sme sa o tom rozprávali, no od začiatku sme sa zhodli na tom, že chceme len poskytnúť láskyplný domov nejakému bábätku, nie zadovážiť si dieťa ako módny doplnok. Našou jedinou požiadavkou bolo to, aby dieťa nemalo nejaké vážne postihnutie. Na to sme si netrúfali, pretože sme vedeli, že chceme podať pomocnú ruku viacerým ratolestiam.

Kedy ste sa rozhodli, že podáte pomocnú ruku aj chlapčekovi?

Spolu s manželom sme jedináčikovia, a práve preto sme chceli pomôcť viacerým deťom. Keď mala dcérka tri roky, hovorila, že by chcela sestričku alebo bračeka. Už vtedy sme začali cítiť, že v našej rodine ešte niekto chýba. Návšteva našej pani úradníčky bola jasnou voľbou.

Stretávali ste sa po príchode Mateja do rodiny s priaznivejšími reakciami okolia?

Veľmi ma mrzeli reakcie okolia, no pri malinkom bolo samotné prijatie oveľa lepšie.

Koľko rokov mali deti, keď sa stali súčasťou vašej rodiny?

Staršia dcérka Jazmínka mala rok a jedenásť mesiacov, keď nám súd konečne stanovil dátum pojednávania a mohli sme si ju zobrať z domova. Synček Matej mal presne jeden mesiac, keď sme išli na súd vyzdvihnúť si potrebné papiere, aby ho prepustili z nemocnice do našej opatery.

Šťastná rodinka.
Šťastná rodinka. Foto: arhív Veroniky Pavelekovej
Na snímke je malý Matej.
Na snímke je malý Matej. Foto: archív Veroniky Pavelekovej
Temperamentná Jazmínka.
Temperamentná Jazmínka. Foto: archív Veroniky Pavelekovej

Nielen 5-ročnú Jazmínku, ale aj takmer dvojročného Mateja máte v procese adopcie. Pravdepodobne opäť sa potvrdzuje to, že nejde o jednoduchý proces.

Podobne, ako u mnohých adoptívnych rodičov, aj v našom prípade je celý proces veľmi zdĺhavý. Najprv sme si podali žiadosť o adopciu, nasledovala príprava a spolupráca s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Už vtedy sme sa tešili a nevedeli sme sa dočkať bábätka. Potom prišla zaujímavejšia časť, teda návštevy detí, návštevy z úradu, ale aj slzy. Chvalabohu, to najhoršie je v dnešných dňoch už za nami.

Ako prebiehala príprava?

Pripravovali sme sa v neziskovej organizácii Miesto pod slnkom v Košiciach. Príprava prebiehala o čosi jednoduchšie ako za bežných okolností, pretože dva roky predtým, ako sme sa začali pripravovať na príchod detí do našej rodiny, sme absolvovali približne trojmesačnú prípravu na profi rodičovstvo v organizácii Úsmev ako dar. Tak, ako iné páry, aj my sme absolvovali veľa psychotestov, rozhovorov s mentorkou, nasledovala návšteva z úradu a v priebehu troch mesiacov sme sa stali žiadateľmi o adopciu.

Máte aj nejaké informácie o biologických rodičoch detí?

Samozrejme, je naším právom a povinnosťou informovať sa v rámci možností. Dostali sme základné, teda všetky dostupné informácie od pani úradníčky, keď sme si prišli pozrieť zložky detí po telefonáte, počas ktorého nám oznámila, že môžeme byť adoptívnymi rodičmi. Vieme v približne akých podmienkach žijú biologickí rodičia, taktiež vieme ich mená a zdravotný stav. 

Adoptívni rodičia sa častokrát stretávajú s otázkou, či sa neboja, že dieťa zdedilo gény po biologických rodičoch. Ako to vnímate vy?

Teórie, že od rómskych detí, čo sa týka napríklad výšky IQ, by sme nemali mať veľké očakávania, sa zatiaľ nepotvrdili. Obaja sú veľmi bystrí, vnímaví a empatickí. Práve preto sa toho vôbec neobávame.

S akoukoľvek čo i len malou odlišnosťou, ako napríklad farbou pleti, prichádzajú, žiaľ, aj v dnešných dňoch rôzne predsudky či negatívne prejavy. Neobávate sa, že by sa do takýchto situácií mohli dostať aj vaše srdiečkové deti?

Bála som sa, bojím sa a myslím si, že sa toho strachu nikdy nezbavím. Upokojujú ma však dve veci - manžel, ktorý ma vie hneď skrotiť, aby som nebrala všetko až príliš vážne a dcéra, ktorá vie vždy zareagovať tak, že toho druhého v prípade negatívnych prejavov odzbrojí.

Veronika spolu s Matejom majú v procese adopcie dve deti - Jazmínku a Michala.
Veronika spolu s Matejom majú v procese adopcie dve deti - Jazmínku a Mateja. Foto: archív Veroniky Pavelekovej
Veronika a Matej sa starajú o deti s najväčšou láskou.
Veronika a Matej sa starajú o deti s najväčšou láskou. Foto: archív Veroniky Pavelekovej

Rozprávate sa s vašimi ratolesťami otvorene o tom, že ste ich srdiečková mamina?

Od začiatku sme rozmýšľali, ako a kedy by sme im to mali povedať. Keď mala dcérka tri roky a začala byť „rozumnejšia“, rozprávala som jej večer rozprávku o dievčatku - Jazmínke, ktorú si jedno obdobie sama hocikedy vypýtala. Aj napriek tomu, že myšlienka, že nám vyrástla v srdiečku a nie v brušku, sa jej sem-tam nepáči, táto téma je v našej domácnosti otvorená a vyriešená.

Kedy a ako by podľa vás mali adoptívni rodičia povedať dieťaťu, že je adoptované?

To je podľa môjho názoru veľmi individuálna záležitosť. My sme od začiatku vedeli, že nemá zmysel tajiť pred deťmi, že sú adoptované. Ich pôvod sa nedá skryť a keď si človek chce získať svoju ratolesť, musí byť úprimný či otvorený. 

Hovorili nám to aj počas prípravy, že je dôležité vysvetliť dieťaťu čím skôr, ako sa veci majú. Nerobili sme z toho vôbec tragédiu, veď na svete sa dejú aj omnoho horšie veci. Naše deti sú pre nás všetkým, a práve preto sme sa zaviazali, že urobíme čokoľvek, aby bol pre nich tento svet šťastným a bezpečným miestom.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…