Dobré noviny
Šéf prezidentskej kancelárie: Byť uhlíkovo neutrálny bol skvelý nápad prezidentky. Stromčeky začneme sadiť už tento rok
Marián Balázs
Marián Balázs

Šéf prezidentskej kancelárie: Byť uhlíkovo neutrálny bol skvelý nápad prezidentky. Stromčeky začneme sadiť už tento rok

Prezidentská kancelária minulý týždeň oznámila ambiciózny ekologický plán.

BRATISLAVA 21. septembra – Menej lietania špeciálom či prechod k elektrickým a hybridným autám. Prezidentka Zuzana Čaputová minulý týždeň predstavila ambiciózny plán - prezidentská kancelária by mohla byť prvou inštitúciou na Slovensku s uhlíkovou neutralitou.

Čo si však má pod pojmom uhlíková neutralita predstaviť bežný človek? Ako v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom vysvetľoval vedúci Kancelárie prezidenta SR Štefan Rozkopál, svet každý rok čoraz rýchlejšie dosahuje deň, kedy začína žiť na ekologický dlh - to znamená, že ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré dokáže planéta nahradiť za rok. Tento rok sa tak stalo už 22. augusta.

Jeden z ukazovateľov, ako sa to meria, je aj spotreba oxidu uhličitého. „To, s čím prišla pani prezidentka, je fantastické práve preto, že je to asi inštitúcia číslo 1 na Slovensku a chceme byť príkladom, aby sme to množstvo CO2, ktoré naša inštitúcia spotrebuje ročne, zároveň vrátili planéte,“ uviedol.

Pomôcť môže aj výsadba stromčekov

A ako by to chceli dosiahnuť? Rozkopál ako príklad pripomenul aj strechu jednej z budov, ktorú má prezidentská kancelária a ktorá je dnes vysypaná štrkom. Po tom, čo budú disponovať prepočtom, z nej chcú urobiť vegetačnú strechu, ktorá ušetrí za klímu. „Môžete robiť aj také kroky, ktoré so samotnou kanceláriou nesúvisia, napríklad výsadba stromčekov,“ hovorí.

Časový odhad je podľa šéfa kancelárie jednoznačný: Ako kancelária by sme mali byť uhlíkovo neutrálni do roku 2030. Máme desať rokov, ale nemôžeme čakať a robiť to posledné dva roky. Takže povedzme, že s výsadbou stromčekov môžeme začať už aj tento rok.“ Ako uviedla prezidentka na tlačovke, na kompenzáciu uhlíkovú stopy kancelárie vraj bude potrebné ročne vysadiť 1300 stromov.

Chcú byť inšpiráciou

Rozkopál sa neobáva, že by v prípade zmeny prezidenta vyšla práca doterajšej hlavy štátu navnivoč. „Ten problém je totiž tak naliehavý. To, čo sa deje s našou planétou, je, myslím, jasné každému. Sám to vidím za svoj život - aké boli letá, aké boli zimy. Vidím to za desať rokov v mojej záhrade, ako vplýva sucho a ako prichádzajú invazívne druhy rastlín a hmyzu. Niečo sa deje s našou planétou,“ tvrdí bývalý diplomat.

Na snímke strecha Karáčoniho paláca, v ktorej sídli Kancelária prezidentky SR počas tlačovej konferencie k plánu uhlíkovo neutrálnej prezidentskej kancelárie.
Na snímke strecha Karáčoniho paláca, v ktorej sídli Kancelária prezidentky SR počas tlačovej konferencie k plánu uhlíkovo neutrálnej prezidentskej kancelárie. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ako tvrdí, s prezidentkou navštívil viacero obcí, kde starostovia už pochopili závažnosť situácie a robia napríklad vodozádržné a ďalšie opatrenia. „Sú realizovateľné kombináciou toho, že skrášlim nejaké okolie a rozmýšľam, čo s tým životným prostredím,“ upresňuje a dodáva, že o krokoch v prospech planéty už uvažujú niektoré inštitúcie, hoci sa ešte nenaštartovali. Práve prezidentská kancelária by chcela byť pozitívnym príkladom.

Po príchode ku Kiskovi zostal zhrozený

Rozkopál pripomína, že je synom lesníka, takže veľkú časť mladosti prežil v prírode, bez ktorej si život nevie predstaviť. „Pôsobil som aj ako veľvyslanec v Indonézii. Tam som spolupracoval s občianskymi združeniami - a poviem to tak, ako to bolo - ktoré zbierali deti zo skládok. Tam som videl tie hory odpadu. Oni ho ručne separovali,“ opisuje svoje skúsenosti a dodáva: „Keď vidíte tie plastami zašpinené pláže alebo rieky, čo prinášajú do toho mora, tak som hovoril so starostami: ‚Však nebláznite, dajte si pod každou dedinou nejaké sito a odsledujte si to‘.“

Po návrate na Slovensku pracoval na ministerstve hospodárstva, pričom po príchode do prezidentskej kancelárie ho čakalo nemilé prekvapenie: „Keď som potom prišiel do Kancelárie prezidenta SR asi rok po nástupe pána prezidenta Kisku, tak som s hrôzou zistil, že sme mali iba čierne kontajnery. Všetko išlo tam, papier sa len spaľoval, ale všetko išlo do jedného kontajneru. Ani baterky sa nezbierali.“ Neskôr sa situácia zmenila.

Žiadne minerálky v plastových fľašiach

Zlom nastal, keď počul príbeh holandského veľvyslanca na Slovensku. Ten sa raz pochválil, že ich ambasáda v Bratislave vyhrala celosvetovú súťaž v rámci ambasád. Dozvedel sa, že mu s tým pomohol Inštitút cirkulárnej ekonomiky a rozhodol sa, že niečo podobné by mala urobiť aj prezidentská kancelária. Následne do úradu nastúpila Zuzana Čaputová, ktorá je aj ekologickou aktivistkou a podporila ich v týchto aktivitách.

Medzi novinky patrí napríklad úplné zrušenie minerálok v plastových fľašiach či zrušenie papierových servítok na toaletách. Zmenilo sa aj kupovanie kávy. „Spočítal som, koľko kávy sa vypije a ako sa kupuje. Zistil som, že za rok kancelária má 300 – 400 obalov na kávu, tak sme zaviedli bezobalovú, čo znamená, že máme firmu, ktorú sme vysúťažili cez verejné obstarávanie,“ vysvetľuje s dodatkom, že „to sú také jednoduché kroky, ktoré nie je problém vysvetliť a inšpirovať aj ostatných“.

Najväčší problém? Myslenie ľudí

Zaviedli aj interiérové separátory, čo je dnes už v podstate bežný štandard: „Objem celkového odpadu za rok sme znížili o 43%.“ Rozkopál hovorí, že najväčším problémom je zmeniť myslenie ľudí, ktoré chcú aj takto ovplyvniť. „Keď to robíte v robote, tak to začínate robiť aj doma,“ myslí si. Zároveň však hovorí, že v tomto je optimista - pripomína napríklad aj to, ako sa na Slovensku zlepšila situácia so skládkami a že prezidentka bude aj naďalej tlačiť ekologické témy.

Mladá generácia vníma klimatickú hrozbu vážnejšie aj vďaka množstvu informácií, hoci nie úplne na celom svete. „Tí, ktorí robia tie zmeny, tí vzdelaní, majú dostatok informácií,” myslí si. Týmto ľuďom to všetko postupne dochádza napríklad pri zakladaní rodiny: „Aha, v akom prostredí bude vyrastať to moje dieťa? Z tohto pohľadu si myslím, že to ekologické sebauvedomenie nastupuje.”

Najväčšie prekvapenie bolo pre neho zistenie, že približne 40% všetkého, čo dávali v prezidentskej kancelárii do košov, bol bioodpad. „Tak sme to začali riešiť a keď sme ho začali separovať, zistili sme, že v Bratislave neexistuje firma, ktorá by ho dokázala odviezť a spracovať,” tvrdí. Vynašli sa preto inak - majú kompostér s dážďovkami a ekologicky rozložiteľné sáčky na bioodpad. Záhradník, ktorý sa stará o Grasalkovičovú záhradu, to následne pridá do svojho kompostu.

Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.

Zaujal vás rozhovor s vedúcim kancelárie prezidenta SR? Ďalší zaujímavý príspevok Štefana Rozkopála si budete môcť vypočuť a pozrieť na interaktívnej konferencii o živote bez odpadu Slovakia Going Zero Waste 2020, ktorá sa tento rok bude konať online v termíne od 25. do 27. septembra. Viac sa sa dozviete na oficiálnom webe www.zero-waste.sk.

Už ste čítali?