Dobré noviny
Raní zástupcovia rodu Homo možno patrili k jednému druhu
SITA
SITA

Raní zástupcovia rodu Homo možno patrili k jednému druhu

Myslia si to vedci, ktorí na lokalite Dmanisi v Gruzínsku objavili 1,8 milióna rokov starú lebku hominida. Tá v sebe spája niektoré znaky totožné s Homo habilis rovnako ako s H. erectus.

BRATISLAVA 18. októbra (SITA) - Vedci na čele s Davidom Lordkipanidzem z Gruzínskeho národného múzea objavili na lokalite Dmanisi v Gruzínsku 1,8 milióna rokov starú lebku hominida, ktorá podľa nich naznačuje, že fosílie raných zástupcov rodu Homo z Afriky a Eurázie mohli v skutočnosti patriť k jednému druhu.

Ak by to tak bolo, znamenalo by to, že druhy Homo habilis, H. rudolfensis a H. erectus boli rovnakým druhom, z ktorého sa následne vyvinuli moderní ľudia.

Nález z Dmanisi predstavuje vôbec prvú kompletne zachovanú lebku hominida z raného pleistocénu.

Lebka sa vyznačuje malou mozgovňou s objemom 546 centimetrov kubických, veľkou, predĺženou tvárovou časťou a veľkými zubami.

Nesie tak niektoré znaky totožné s H. habilis rovnako ako s H. erectus. Vedci túto lebku po jej objave porovnávali s ostatnými fosíliami z Afriky, pričom došli k záveru, že najstarší zástupcovia rodu Homo predstavujú ten istý druh, ako populácia, ktorá žila v Dmanisi. "Ak by sa mozgovňa a tvárová časť tejto lebky našli oddelene na dvoch lokalitách v Afrike, tak by ich pravdepodobne priradili k dvom rozličným druhom. Dôvodom je fakt, že táto lebka v sebe spája viaceré kľúčové faktory, ako napríklad malú mozgovňu s veľkou tvárovou časťou, čo sme zatiaľ u žiadneho iného raného hominida nevideli. Okrem toho, pri fosíliách z Afriky sme zaznamenali podobný rozsah variácií, a preto sa domnievame, že v tom čase žil v Afrike iba jeden druh rodu Homo. A keďže hominidi z Dmanisi sa veľmi podobajú na tých z Afriky, dospeli sme k záveru, že aj oni patria k tomu istému druhu," uviedol Christoph Zollikofer z Antropologického inštitútu a múzea v Zürichu, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky tohto výskumu v časopise Science.

So závermi tejto štúdie však nesúhlasia niektorí paleontológovia, ktorí sa naďalej domnievajú, že v Afrike sa naraz vyskytovali minimálne tri druhy rodu Homo. Fred Spoor z University College London pre BBC vyhlásil, že metódy výskumu, ktoré použil Lordkipanidzeho tím, nie sú dostatočné na to, aby na ich základe určili, či naozaj šlo o jeden druh. "Spravili iba veľmi základnú analýzu tvaru lebky, ktorá popisuje tvárovú časť a mozgovňu iba povrchne. A to na definovanie jednotlivých zástupcov rodu Homo nestačí. Vôbec nebrali do úvahy špecifické charakteristiky, ktoré definujú druhy Homo habilis, H. rudolfensis a H. erectus," uviedol Spoor.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.

Už ste čítali?