Dobré noviny
Slovenka si život v Číne zamilovala: Na ich vtipoch sa nikdy nezasmejem, no muži sú tu galantní a stratené veci neexistujú
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Slovenka si život v Číne zamilovala: Na ich vtipoch sa nikdy nezasmejem, no muži sú tu galantní a stratené veci neexistujú

Katarína si Čínu zamilovala.
Katarína si Čínu zamilovala. — Foto: Katarína Sládečková

Katarína študovala v krajine nebeského draka jeden a pol roka a pre pandémiu musela štúdium prerušiť. Už teraz sa však nevie dočkať, kedy opäť zasadne do tamojších lavíc.

BRATISLAVA/TIANJIN 14. septembra – Katarína Sládečková študovala na prestížnej čínskej škole v 15-miliónovej metropole na severe východného čínskeho pobrežia - v meste Tianjin. Napriek tomu, že bola cudzinkou, vôbec sa tam tak necítila.

Podľa jej slov sa k nim cudzí ľudia prihovárajú a aj v prípade jazykovej bariéry sa snažia zo všetkých síl pomôcť. V opevnenom starom meste, ktorého história siaha do roku 1404, by študovala doteraz, no pandémia jej na určitý čas zhatila plány.

Katarína študovala v Číne a porozprávala nám, ako to tam chodí.
Katarína študovala v Číne a porozprávala nám o tom, ako to tam chodí. Foto: Katarína Sládečková

Ako to v Číne chodí

Nadaná Slovenka však pre Dobré noviny prezradila, ako to v Číne chodí a čo všetko tam zažila počas svojho 18-mesačného pobytu. V Číne absolvovala ročné štúdium čínskeho jazyka a pred sebou má dva roky MBA (Master of Business Administration).

Keďže však v Číne vypukla pandémia, z prvého ročníka MBA som tam bola iba pol roka. To znamená, že som v Číne strávila 1,5 roka. Momentálne som v treťom semestri, avšak v prípade, že nám to škola dovolí, určite sa chcem vrátiť,“ netají sa s plánmi šikovná Slovenka.

V rozhovore s Katarínou Sládečkovou sa dozviete:

  • ako možno vyštudovať v Číne,
  • prečo podľa nej stratené veci v krajine neexistujú,
  • akí sú muži gentlemani,
  • či Číňania poznajú Slovensko,
  • aký je rozdeľ medzi slovenskou a čínskou školou,
  • prečo je veľmi dôležité dávať pozor na čínsku výslovnosť,
  • že sociálne siete nefungujú, ale majú svoj fígeľ,
  • prečo sa Slováci nikdy nezasmejú na čínskom vtipe.

Krajinu si zamilovala hneď pre niekoľko dôvodov a nedá na ňu dopustiť. „Osobne som si obľúbila, akí sú tam ľudia priateľskí a muži gentlemani,“ povie jedným dychom, no ako sme sa dozvedeli,  dôvodov je podstatne viac.

Zisťovali sme, akým spôsobom je možné dostať sa na takúto školu. „Existuje hneď niekoľko možností, ako študovať v Číne. Jedným z riešením je nájsť si vyhovujúcu univerzitu a platiť školné. Druhá možnosť je požiadať o štipendium. Samozrejme, v oboch prípadoch je potrebné dodržať podmienky školy, ako je napríklad vyhovujúca úroveň čínskeho alebo anglického jazyka potvrdená certifikátom,“ prezrádza.

Slovenka sa učila aktívne rok čínstinu. Dnes sa ňou dohovorí.
Slovenka sa učila rok aktívne čínstinu. Dnes sa ňou dohovorí. Katke učarovalo aj maľovanie. Foto: Katarína Sládečková

Čo nechá niekde položené, tam to nájde

Ako nám prezrádza ďalej Katarína, na vlastnej koži zažila niekoľko situácií, ktoré pre ňu skončili možno niekedy až prekvapivo: Cudzí ľudia sa k vám prihovárajú a aj v prípade jazykovej bariéry sa vám snažia zo všetkých síl pomôcť. Pokiaľ si zabudnete peniaze v obchode, respektíve výdavok, tak vám ho vrátia, ba dokonca raz sa mi stalo, že za mnou bežali von, len aby mi vrátili peniaze. Pokiaľ sa stratíte alebo niečo hľadáte, s najväčšou pravdepodobnosťou vás na dané miesto odprevadia. Môžete sa v pokoji prechádzať po vonku, a to dokonca aj v noci, a nemusíte sa báť, že sa vám niečo stane. Pokiaľ si zabudnete nejakú vec, tak ju tam pravdepodobne i nájdete. Ja som si napríklad zabudla celú školskú tašku aj s peňaženkou v školskej jedálni. Keďže sme však mali prázdniny, prišla som na to až o týždeň. Školskú tašku som tam našla aj po týždni, a to v stratách a nálezoch.“

Slovenka sa zaťala a po čínsky sa naučila za rok.
Čínanov zaujímalo, odkiaľ je. Foto: Katarína Sládečková

Muži ako zo starej školy

Študentka si všimla, ako to chodí aj medzi mužmi. A čo sa týka tých džentlemanov? Muž nepustí ženu samú domov. Buď ju odprevadí sám, alebo jej zavolá taxík. Ten taxík zväčša i zaplatí, hlavne pokiaľ žena býva ďalej, a tak by cena za taxík bola vyššia. Otvárajú vám dvere, niekedy dokonca aj od toho taxíka,“ chváli tamojšiu mužskú časť.

Sama zažila, keď ju kamarát nenechal len tak odísť samú. Chcel mať istotu, že príde v poriadku a preto sa dohodol s taxikárom. „Ba dokonca som sa stretla aj s tým, že kamarát oznámil taxikárovi, aby ma zaviezol až pred internát a počkal, kým nevstúpim dovnúra. Nielen pred školu.“ A v čase, keď by ste už mali byť doma, vám daný muž napíše, či už ste doma, a či ste v poriadku.

Podľa jej skúseností pokiaľ potrebujete pomôcť, ochotne vám pomôžu bez ohľadu na to, či ide o jazyk, pomoc v škole alebo nejaký problém.

Slovensku v Číne viacero vecí prekvapilo.
Slovensku v Číne viacero vecí prekvapilo. Foto: Katarína Sládečková

Muži si rozdelia cenu účtu, žena neplatí

Ako sa vraví, iná krajina, iné zvyky. Počas svojho pobytu si všimla aj iné zvláštnosti. „Pokiaľ idete s viacerými ľuďmi von, cena účtu sa rozdeľuje medzi mužov, žena v tomto prípade určite nebude platiť,“ opisuje.

Tamojší muži sú vraj veľmi pozorní a všímaví: „A pravdepodobne poznáte to ženské: Toto je pekné, mám chuť na to a to. Číňania to berú doslova a posnažia sa uspokojiť vaše požiadavky. To znamená, že pokiaľ v ten deň žena len tak prehodí, že má chuť na niečo, pravdepodobne pri ďalšej príležitosti jej to objedná. No čo je najdôležitejšie, muži počúvajú, čo žena hovorí, a aj si pamätajú. To znamená, že sa môžete tešiť na darček k narodeninám.“

Sama zažila takú skúsenosť. Kamarátovi raz spomínala, že ju bolí koleno, no on vedel, že ju baví čínsky jazyk, tak ju neváhal potešiť naozaj originálne: „Tak som od neho ako darček dostala čínsko-anglický slovník spolu s prípravkom na koleno, ktoré mu odporúčal akupunkturista.“ Odpozorovala, že muži sú na svoje polovičky vo všeobecnosti veľmi milí, láskaví a všímaví. „Taktiež sa snažia zabezpečiť, aby ich milovaná polovička, ale aj kamarátka ženského pohlavia bola šťastná.“

Keď sa neučila, zoznamovala sa s tamojšou kultúrou.
Keď sa neučila, zoznamovala sa s tamojšou kultúrou. Foto: Katarína Sládečková
Obyvatelia podľa slov Kataríny vždy pomôžu, ak vidia, že to niekto potrebuje.
Obyvatelia podľa slov Kataríny vždy pomôžu, ak vidia, že to potrebujete. Foto: Katarína Sládečková

Hneď sa zaujímali, odkiaľ pochádza

Otázka odkiaľ je vraj „padla“ skoro vždy okamžite. „Jedna z prvých viet, ako začať rozhovor, bola: ‚Odkiaľ si?‘“ hovorí, no zároveň priznáva, že väčšina ľudí nevie, čo vôbec je Slovensko. „No keď poviem Československo, tak hneď vedia, kde je Slovensko. Väčšina ľudí hneď vtedy povie polohu Slovenska z hľadiska Európy, niektorí naše susedné krajiny a iní rok, kedy sa Československo rozpadlo,“ prekvapuje.

Ľudia sú tu podľa Kataríny veľmi milí, láskaví, nápomocní a veľmi pracovití: „Veľmi radi sa zoznamujú s cudzincami, alebo si s nimi spravia aspoň nejakú-tú fotku.“

A vždy ich poteší a zaujme, ak vie cudzinec po čínsky. Vedia to oceniť: „Sú veľmi vďační, pokiaľ cudzinec vie po čínsky, a snažia sa mu nielen pomôcť, ale aj podporiť. Neraz sa mi stalo, že som bola s čínskymi kamarátmi v meste, a keď iní Číňan počul, že hovorím po čínsky, tak sa pristavil, chvíľku nás počúval a potom sa zapojil so slovami: ‚Vau, tvoja čínština je naozaj super‘.“

Katarína pred čínskou školou.
Katarína pred čínskou školou. Foto: Katarína Sládečková

Počas skúšky môžete používať knihy, no má to háčik

Zisťovali sme, aké zvláštnosti a rozdiely panujú na škole. Napríklad aj na také usadenie sa je systém. „Naše miesta na sedenie sú vopred rozložené a určené, takže si nedokážeme zvoliť miesto tak, aby sme mohli opisovať. Zväčša sme tak ďaleko od seba, že by to aj tak nebolo možné,“ vysvetľuje.

Prezrádza však aj niečo, o čom naši študenti môžu len snívať: „V Číne máme ‚open book‘ skúšky, teda je možné používať učebnicu. Avšak naše skúšky sú veľmi o rozmýšľaní, takže prečítať si poučku, alebo niečo podobné vám pomôže (ak teda poznáte učebnicu a viete to v učebnici nájsť), no s najväčšou pravdepodobnosťou to nie je odpoveď na otázku, a musíte ďalej rozmýšľať nad tým, ako túto poučku zúžitkovať.“

Katarína sa nám to snaží vysvetliť na konkrétnom príklade. „Veľmi jednoducho sa to dá opísať na praktických úlohách, kde treba počítať alebo spraviť nejaký graf a zistiť rôzne údaje. Aj napriek tomu, že máme k dispozícii učebnicu s príkladom, pokiaľ to človek neovláda, tak mu ten príklad nepomôže. Pokiaľ však vie, ako postupovať, a zabudne na nejaký krok alebo si nie je nejakým krokom istý, tak mu tento ukážkový graf pomôže,“ upresňuje.

V Letnom paláci.
V Letnom paláci. Foto: Katarína Sládečková
Čína ukrýva množstvo zaujímavých miest.
Čína ukrýva množstvo zaujímavých miest. Foto: Katarína Sládečková

Väčšina ľudí po anglicky nevie

Na škole sa Katarína prvý mesiac dorozumievala v angličtine, no potom to podľa jej slov záležalo od konkrétneho žiaka a učiteľa: „Vždy som sa snažila rozprávať v čínskom jazyku, no prvý polrok čínskeho jazyka to od nás nevyžadovali. Druhý polrok čínskeho jazyka sme mali zakázané komunikovať v triede v anglickom či v inom jazyku. Povolená bola iba čínština. Momentálne študujem MBA v anglickom jazyku, no pokiaľ sa chcem niečo spýtať učiteľky, tak sa jej zväčša pýtam v čínskom jazyku. Avšak, samozrejme, je možné sa pýtať aj v anglickom jazyku. Čo sa však týka bežného života v Číne, väčšina ľudí nevie po anglicky, takže je komunikácia možná iba v čínskom jazyku.“

Na začiatku ovládala len zdvorilostné vety ako dobrý deň, ďakujem, som zo Slovenska, som Slovenka – a úprimne priznáva, že ničomu nerozumela. „Takže by som povedala, že som čínštinu neovládala, pretože týchto pár viet bolo nedostačujúcich," hovorí.

Vyskušala si aj Kung Fu na škole.
Na škole si vyskušala si aj Kung Fu. Foto: Katarína Sládečková

No ona sa zaťala a čínsky jazyk sa naučila za rok. Výsledky sa dostavili: „Učila som sa ju rok intenzívne. Školu som mala od 8 rána do 12 poobede.

Slovenka si obzrela i Peking.
Slovenka si obzrela i Peking. Foto: Katarína Sládečková

 A potom som sa ešte každý deň do 22.00 večer učila. Učila som sa však aj v sobotu i nedeľu. Samozrejme, mojím tvrdým učením som dosiahla aj lepšie výsledky a tak mi bolo umožnené preskočiť jeden ročník. Za tento jeden rok som dosiahla HSK4, čo je adekvátne úrovni B2.“ Aj teraz sa učí, aby nezabudla. „Osobne si každý deň píšem s Číňanmi, telefonujem s nimi, pozerám čínske filmy, aby som na čínštinu nezabudla. Toto je však pri intenzívnom štúdiu.“

Prizvukuje však, že každý študent je individuálny. Tak to niektorým ide rýchlejšie, iným pomalšie vraví Katarína, ktorá dnes vyučuje a predstavuje tento tajomný jazyk a svet aj našincom.

„Snažím sa do svojich lekcií zapojiť nielen slovíčka, ale aj čítanie, počúvanie, rozprávanie a písanie znakov. Písanie znakov je veľmi dôležité, najmä pokiaľ by chcel človek ísť do Číny, poprípade by chcel žiak získať certifikát z čínskeho jazyka.“

Jej domovom sa na určité obdobie stalo mesto Tianjin.
Jej domovom sa na určité obdobie stalo mesto Tianjin. Foto: Katarína Sládečková

Pozor, akým tónom vyslovíte rovnako napísané slovo

Čínština ako jazyk vraj závisí aj od tónov, teda aj jedno vyslovené slovo zmení jeho význam. Chceli sme zistiť viac. „Áno, čínština má 4 tóny a jeden nultý tón. Takže sa dá povedať, že päť tónov. Napríklad 写(xiě) - písať  谢(xiè) - ďakovať 鞋(xié) - topánky. Ako si môžete všimnúť, ide o to isté slovo, iba tón je iný. Takže ako hovoríte, treba byť vnímavý a rozpoznávať tóny, no niekedy sa to dá vyrozumieť i z kontextu. Napríklad ak hovoríme o oblečení, pravdepodobne spomenieme topánky a nie písanie.“

Milovníci sociálnych sietí „by prišli naprázdno“, teda pokiaľ nepoznajú čínsky fígeľ. „Google, Facebook, Youtube v Číne nefungujú, no je možné používať VPN, na to, aby fungovali. Ja osobne však VPN veľmi nepoužívam,“ prezrádza. Číňania však podľa jej slov majú množstvo iných aplikácií, a tak jej to počas pobytu nechýbalo.

Verí, sa sa tam ešte vráti, ako pandémia skončí.
Verí, že sa tam ešte vráti, keď pandémia skončí. Foto: Katarína Sládečková

Krajinu vidí ako bezpečnú, no na vtipoch sa nezasmeje

Chceli sme vedieť, čo sa jej najviac páčilo v Číne: „Je veľmi ťažké povedať, čo sa mi najviac páči. Milujem čínsky jazyk, takže mám i potešenie z jeho používania. Zároveň sa mi páči milé správanie Číňanov a samotná bezpečnosť Číny. Veľmi mi chýba ten ich milý a láskavý prístup. Z Číny som si odniesla množstvo skúseností, jazykových zručností, ale aj to, že je oveľa lepšie riešiť problémy s úsmevom na tvári než hádaním.“

Keďže Slováci a Číňania majú inú mentalitu, na niečom sa predsa asi nikdy nezasmeje: „Keďže máme inú mentalitu, aj náš humor je iný. Čínsky humor zväčša pozostáva z vtipov, ktoré sú pre nás zahraničných niekedy naozaj ťažko pochopiteľné.“

Katarína by si dokázala predstaviť žiť v krajine nebeského draka, no korene má doma. „V Číne sa mi veľmi páči a viem si predstaviť, že by som tam ostala. Keďže však moja rodina je na Slovensku, tak môj plán do budúcnosti je žiť práve u nás,“ uzatvára.

Už ste čítali?