Vedci prišli na to, ako nakŕmiť celý svet s minimálnym dopadom na planétu. Riešením sú nové plodiny
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Vedci prišli na to, ako nakŕmiť celý svet s minimálnym dopadom na planétu. Riešením sú nové plodiny

Plodiny, ktoré sa dajú vypestovať aj v extrémnych podmienkach, budú kľúčom k nasýteniu miliónov ľudí vo svete.

Vedci dokázali produktivitu rajčín po prvý raz v histórii zvýšiť o 90%. — Foto: Pixabay.com / FB: Inari

USA 15. septembra – Na jednej strane planéty vidíme rozsiahle plytvanie s potravinami, na druhej milióny ľudí trpiacich hladom.

Výskum, na ktorom s dobrým výhľadom do budúcna, pracuje skupina nadšencov, by mohol znamenať výrazný posun v ochrane ľudí, i planéty. Vedci vyvíjajú rastlinu, ktorá by dokázala rásť aj vo veľmi suchých podmienkach a potrebovala by na to aj menej hnojiva a pesticídov.

Podstatou je úprava génu už v samotnom semene rastlín.

Kukurica potrebuje veľa vody. Ak poľnohospodárov zastihne sucho, škody okamžite pocítia.
Kukurica potrebuje veľa vody. Ak poľnohospodárov zastihne sucho, škody okamžite pocítia. Foto: Pixabay.com

 „Všetko, čo robíme, by sa pravdepodobne prirodzene stalo v priebehu tisíc rokov. My tento proces len zrýchľujeme,“ hovorí Ponsi Trivisvavet z organizácie Inari pre World Economic Forum.

Produktivita narástla o 90%

Vedci pracujú vždy so semenom jedného druhu rastlín, nikdy nedochádza k jeho kríženiu. V semene rajčiny vykonali tri zmeny, ktorými sa zväčšila veľkosť vetvy, počet kvetov a aj veľkosť plodu. Produktivita takto vzrástla až o 90 percent, čo sa v histórii vývoja plodín podľa Trivisvavet ešte nikdy nestalo.

Druhým smerom, ktorým sa výskum uberá, je snaha upraviť semeno tak, aby rastlina bola menej náročná na vodu a hnojivá. Plodiny by sa tak dokázali vypestovať aj v suchých oblastiach, ktorých obyvatelia trpia nedostatkom potravín.

Výskumníci už testujú svoju prácu v spolupráci s farmami. V budúcnosti by ani extrémne suchá nemali pre ne znamenať problém.
Výskumníci už testujú svoju prácu v spolupráci s farmami. V budúcnosti by ani extrémne suchá nemali pre ne znamenať problém. Foto: FB: Inari

Rastlinná výroba sama o sebe predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie. Spotrebúva nielen množstvo vody, ale aj pôdy, čím sa v mnohých oblastiach sveta narušila diverzita.

„Ak dokážeme vypestovať plodiny s menšou spotrebou, môžeme vrátiť pôdu naspäť prírode a zmierniť ekologickú stopu poľnohospodárstva,“ dodáva Trivisvavet.

Už ste čítali?

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…