Nebála sa Hitlera, obetovala lásku, no v dejepise chýba: Františka pomohla Čechoslovenkám získať volebné právo
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Nebála sa Hitlera, obetovala lásku, no v dejepise chýba: Františka pomohla Čechoslovenkám získať volebné právo

Dejiny prehliadajú osobnosť, ktorá „darovala“ československým ženám hlas. O jej bojovnosti a nebojácnosti napovie i to, že vzdorovala najväčšiemu diktátorovi všetkých čias - Adolfovi Hitlerovi.

V neskoršom období svojho života za svoju empatiu a ideály zaplatila najväčšiu daň. — Foto: Instagram/czechembassydc,novacek1021

PRAHA 5. septembra – Františka Plamínková bola žena, na ktorú naša história zabúda, no nemala by. Skutky tejto odvážnej, sčítanej a empatickej ženy formovali minimálne práva žien na území bývalého Československa, pričom však neostalo len pri nich.

Zaslúžila sa o zrušenie celibátu učiteliek v roku 1919 a nastolenia volebného práva všetkých žien bez rozdielu, teda všeobecného volebného práva v roku 1920, ktoré bolo jej zásluhou prijaté do ústavy. Pracovala na pôde medzinárodného mierového hnutia,“ uviedla pre Českú televíziu Eva Uhrová, autorka knihy o žene, ktorej meno naša história akosi prehliada.

Uhrová zároveň dodáva, že to bola žena s intuíciou, ktorej pozornosti neušiel ani rozmáhajúci sa nemecký nacizmus. Práve ten v nasledujúcich rokoch „ohrozoval aj Československo, ktoré milovala“.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Štěpánka Jislová (@jislovka),

Napriek dobrému zázemiu videla krivdy

Pochádzala z dobrej rodiny, kde nikdy nepocítila, „že je len žena“„Tatinko bol obuvník zo zameraním na špeciálnu obuv vrátane ortopedickej. Vďaka stálej klientele si rodina žila na veľmi slušnej úrovni,“ vykresľuje obraz z jej raného života historička Dana Musilová.

Dievčatku však nestačilo mať sa len dobre. Cudzia nespravodlivosť v nej zanechala hlboké stopy. Ako dospelá to nemohla nechať len tak.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Nikola Vizinová (@art_by_nerea),

Vyrastala v dome U troch lastovičiek neďaleko prevádzky, ktorá niesla názov Čierny pivovar. Ako malá bola svedkom, ako sa z nej trúsili opití muži, ktorí sa správali násilne k svojim manželkám, ktoré sa snažili pre svoje deti zachrániť aspoň časť výplaty. Myslím, že toto v nej mohlo zanechať natoľko hlboký dojem, ten súcit, ktorý dieťa prirodzene cíti k niekomu, kto je pred jeho očami ponižovaný, že to navždy zvrátilo jej životnú perspektívu, náhľad na to, ako to medzi mužmi a ženami chodí. A že sa sama rozhodla pre to, že bude pomáhať slabším a utlačovaným,“ vysvetľuje vtedajšie pomery Kateřina Tučková, spisovateľka, ktorá už dlhší čas sleduje pôsobenie Františky.

Zabilo ju, že je žena

V neskoršom období svojho života za svoju empatiu a ideály zaplatila najväčšiu daň – životnú lásku, po ktorej už nenašla spriaznenú dušu. Je možné, že ani nechcela. Bojovala s veľkým srdcom, vedela sa rozdať pre druhých, no nikdy sa nevydala.

Mňa zabilo to, že som žena. Keby som bola mužom, bola by som sa pravdepodobne stala nejakým vplyvným činiteľom. A keď už som žena, mala som v sebe mať menej zmyslu pre spravodlivosť, aby som nemusela všade zasahovať," napísala v jeden deň priateľke Albíne Honzákovej, ako uvádza dvojka.rozhlas.cz.


Františka Plamínková sa rozhodla pre učiteľstvo v období, keď sa od ženského pohlavia (narozdiel od toho mužského) vyžadoval celibát v prípade, že učiteľka nebola vydaná. A žiadaný bol v tomto prípade život bez detí. Doba bola krutá a ženám nedovolila pracovať a zároveň mať i rodinu.

Bojovníčka za práva žien stretla v období štúdia medika Viléma Feyrera, s ktorým neskôr plánovala budúcnosť. Napriek citom Františka dala prednosť slobode a možnosti zmeniť zaužívaný skostnatený systém. „Osobnú slobodu si cenila oveľa viac než akýkoľvek vzťah,“ opisuje Musilová.

Jej hlavným poslaním sa stal boj za rovné volebné právo žien. Pôsobila v Spolku českých učiteliek a za práva žien bojovala i v ďalších ženských hnutiach.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa @zeny_sobe,

Nezľakla sa v politike

Na Masarykove volanie, aby ženy vstúpili do politiky, neodpovedala hneď, no neskôr skončila s profesiou učiteľky a vstúpila k národným socialistom. „Domnievam sa, že mnoho mužov sa jej bálo, pretože bola veľmi razantná. Navyše, ani Masaryk nebol presvedčený, že v Československu existuje žena schopná stať sa ministerkou,“ myslí si historička.

Politicky nepoľavila a v roku 1925 sa vydala za „veľkú mláku“ na kongres Medzinárodnej ženskej rady, kde stretla neskoršieho prezidenta spojených štátov - Franklina Delana Roosevelta.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Femag.cz (@femag.cz),

Ako jediná vzdorovala Hitlerovi

Ako uviedla historička, Františka bola neústupná a otvorená až tak, že sa vyjadrila otvoreným listom Adolfovi Hitlerovi. Sme všetci na jednej lodi! Čiže všetci sme vzájomne za seba zodpovední a každý je zodpovedný za celú loď!" vravievala.

Pánovi kancelárovi

v rade nesprávností, ktoré ste vyslovil vo svojej pondelkovej reči a ktoré sú vysvetliteľné len historickými a národopisnými omylmi, dotkol ste sa ťažkou ​​urážkou nášho prezidenta doktora Beneša. Aj táto urážka snáď je vysvetliteľná nedostatkom informácií, ktorým podlieha diktátor, ktorého okolie ho informuje iba o veciach, ktoré sú v smere jeho želania. Preto píšem.

Lietadlom som navštívila 13. až 15. mája južné Francúzsko a tam, nie v Československej republike, som tlačou a hlasom ľudu bola presvedčovaná, že nemecká armáda sa pohybuje k hraniciam Československej republiky. Ako možno teda povedať, že to bol výmysel prezidenta doktora Beneša? Ako poctivá demokratka považujem za svoju ľudskú povinnosť vám, pánovi kancelárovi, napísať tieto slová s pevnou vierou, že aj proti vojenskej presile pravda zvíťazí.

senátorka ČSR Františka Plamínková v otvorenom liste Adolfovi Hitlerovi z 14. 9. 1938

Političku zatkli 1. septembra 1939. Vo väzení pobudla šesť týždňov, tým to, žiaľ, všetko neskončilo. Obloha sa nad Františkou zatiahla 11. júna 1942, keď ju opäť zatkli v období druhého stanného práva po atentáte na Reinharda Heydricha.

Učiteľka, politička, novinárka, antifašistka a organizátorka medzinárodného a českého ženského hnutia pobudla niekoľko dní v Terezíne. 30. júna bola bez súdu popravená.

Už ste čítali?

Čakáte pred Vianocami niečo príjemné v poštovej schránke? Máme…

Slovenské média obletela správa o odvážnom kroku siete supermarketov.…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.