Nebála sa Hitlera, obetovala lásku, no v dejepise chýba: Františka pomohla Čechoslovenkám získať volebné právo
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Nebála sa Hitlera, obetovala lásku, no v dejepise chýba: Františka pomohla Čechoslovenkám získať volebné právo

Dejiny prehliadajú osobnosť, ktorá „darovala“ československým ženám hlas. O jej bojovnosti a nebojácnosti napovie i to, že vzdorovala najväčšiemu diktátorovi všetkých čias - Adolfovi Hitlerovi.

V neskoršom období svojho života za svoju empatiu a ideály zaplatila najväčšiu daň. — Foto: Instagram/czechembassydc,novacek1021

PRAHA 5. septembra – Františka Plamínková bola žena, na ktorú naša história zabúda, no nemala by. Skutky tejto odvážnej, sčítanej a empatickej ženy formovali minimálne práva žien na území bývalého Československa, pričom však neostalo len pri nich.

Zaslúžila sa o zrušenie celibátu učiteliek v roku 1919 a nastolenia volebného práva všetkých žien bez rozdielu, teda všeobecného volebného práva v roku 1920, ktoré bolo jej zásluhou prijaté do ústavy. Pracovala na pôde medzinárodného mierového hnutia,“ uviedla pre Českú televíziu Eva Uhrová, autorka knihy o žene, ktorej meno naša história akosi prehliada.

Uhrová zároveň dodáva, že to bola žena s intuíciou, ktorej pozornosti neušiel ani rozmáhajúci sa nemecký nacizmus. Práve ten v nasledujúcich rokoch „ohrozoval aj Československo, ktoré milovala“.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Štěpánka Jislová (@jislovka),

Napriek dobrému zázemiu videla krivdy

Pochádzala z dobrej rodiny, kde nikdy nepocítila, „že je len žena“„Tatinko bol obuvník zo zameraním na špeciálnu obuv vrátane ortopedickej. Vďaka stálej klientele si rodina žila na veľmi slušnej úrovni,“ vykresľuje obraz z jej raného života historička Dana Musilová.

Dievčatku však nestačilo mať sa len dobre. Cudzia nespravodlivosť v nej zanechala hlboké stopy. Ako dospelá to nemohla nechať len tak.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Nikola Vizinová (@art_by_nerea),

Vyrastala v dome U troch lastovičiek neďaleko prevádzky, ktorá niesla názov Čierny pivovar. Ako malá bola svedkom, ako sa z nej trúsili opití muži, ktorí sa správali násilne k svojim manželkám, ktoré sa snažili pre svoje deti zachrániť aspoň časť výplaty. Myslím, že toto v nej mohlo zanechať natoľko hlboký dojem, ten súcit, ktorý dieťa prirodzene cíti k niekomu, kto je pred jeho očami ponižovaný, že to navždy zvrátilo jej životnú perspektívu, náhľad na to, ako to medzi mužmi a ženami chodí. A že sa sama rozhodla pre to, že bude pomáhať slabším a utlačovaným,“ vysvetľuje vtedajšie pomery Kateřina Tučková, spisovateľka, ktorá už dlhší čas sleduje pôsobenie Františky.

Zabilo ju, že je žena

V neskoršom období svojho života za svoju empatiu a ideály zaplatila najväčšiu daň – životnú lásku, po ktorej už nenašla spriaznenú dušu. Je možné, že ani nechcela. Bojovala s veľkým srdcom, vedela sa rozdať pre druhých, no nikdy sa nevydala.

Mňa zabilo to, že som žena. Keby som bola mužom, bola by som sa pravdepodobne stala nejakým vplyvným činiteľom. A keď už som žena, mala som v sebe mať menej zmyslu pre spravodlivosť, aby som nemusela všade zasahovať," napísala v jeden deň priateľke Albíne Honzákovej, ako uvádza dvojka.rozhlas.cz.


Františka Plamínková sa rozhodla pre učiteľstvo v období, keď sa od ženského pohlavia (narozdiel od toho mužského) vyžadoval celibát v prípade, že učiteľka nebola vydaná. A žiadaný bol v tomto prípade život bez detí. Doba bola krutá a ženám nedovolila pracovať a zároveň mať i rodinu.

Bojovníčka za práva žien stretla v období štúdia medika Viléma Feyrera, s ktorým neskôr plánovala budúcnosť. Napriek citom Františka dala prednosť slobode a možnosti zmeniť zaužívaný skostnatený systém. „Osobnú slobodu si cenila oveľa viac než akýkoľvek vzťah,“ opisuje Musilová.

Jej hlavným poslaním sa stal boj za rovné volebné právo žien. Pôsobila v Spolku českých učiteliek a za práva žien bojovala i v ďalších ženských hnutiach.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa @zeny_sobe,

Nezľakla sa v politike

Na Masarykove volanie, aby ženy vstúpili do politiky, neodpovedala hneď, no neskôr skončila s profesiou učiteľky a vstúpila k národným socialistom. „Domnievam sa, že mnoho mužov sa jej bálo, pretože bola veľmi razantná. Navyše, ani Masaryk nebol presvedčený, že v Československu existuje žena schopná stať sa ministerkou,“ myslí si historička.

Politicky nepoľavila a v roku 1925 sa vydala za „veľkú mláku“ na kongres Medzinárodnej ženskej rady, kde stretla neskoršieho prezidenta spojených štátov - Franklina Delana Roosevelta.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Femag.cz (@femag.cz),

Ako jediná vzdorovala Hitlerovi

Ako uviedla historička, Františka bola neústupná a otvorená až tak, že sa vyjadrila otvoreným listom Adolfovi Hitlerovi. Sme všetci na jednej lodi! Čiže všetci sme vzájomne za seba zodpovední a každý je zodpovedný za celú loď!" vravievala.

Pánovi kancelárovi

v rade nesprávností, ktoré ste vyslovil vo svojej pondelkovej reči a ktoré sú vysvetliteľné len historickými a národopisnými omylmi, dotkol ste sa ťažkou ​​urážkou nášho prezidenta doktora Beneša. Aj táto urážka snáď je vysvetliteľná nedostatkom informácií, ktorým podlieha diktátor, ktorého okolie ho informuje iba o veciach, ktoré sú v smere jeho želania. Preto píšem.

Lietadlom som navštívila 13. až 15. mája južné Francúzsko a tam, nie v Československej republike, som tlačou a hlasom ľudu bola presvedčovaná, že nemecká armáda sa pohybuje k hraniciam Československej republiky. Ako možno teda povedať, že to bol výmysel prezidenta doktora Beneša? Ako poctivá demokratka považujem za svoju ľudskú povinnosť vám, pánovi kancelárovi, napísať tieto slová s pevnou vierou, že aj proti vojenskej presile pravda zvíťazí.

senátorka ČSR Františka Plamínková v otvorenom liste Adolfovi Hitlerovi z 14. 9. 1938

Političku zatkli 1. septembra 1939. Vo väzení pobudla šesť týždňov, tým to, žiaľ, všetko neskončilo. Obloha sa nad Františkou zatiahla 11. júna 1942, keď ju opäť zatkli v období druhého stanného práva po atentáte na Reinharda Heydricha.

Učiteľka, politička, novinárka, antifašistka a organizátorka medzinárodného a českého ženského hnutia pobudla niekoľko dní v Terezíne. 30. júna bola bez súdu popravená.

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…