Laura opisuje svet baletnej školy: Vyžívala som sa v tom, že som hladná, dnes viem, že krivky môžu byť pekné
Laura si už od malička vedela určiť jasný cieľ. V 10 rokoch si zaumienila, že bude baletkou. Vzali ju na tanečnú školu, vyzeralo to ako sen. Ten sa však premenil na nočnú moru, hneď ako začala rásť a zaobľovať sa.
ŽILINA 5. septembra - Baletné vystúpenie na javisku je pre mnohých vrchol umenia, dokonalosť. To, čo za celou tou parádou je, je často úplne iná realita. Ako hovorí 21-ročná Laura „pokrivená“.
Keď mala Laura Barancová desať rokov, rozhodla sa, že sa stane baletkou. Hoci chodila na tanečnú, nebola veľmi športový typ a jej rozhodnutie okolie prekvapilo. „Bola som okrúhlejšia, spolužiaci si zo mňa robili srandu,“ spomína, no ona bola odhodlaná. Priznáva, že odmalička sa bála nudy. „Bola som jedináčik a rodičia tiež nemajú čas sa s vami hrať od rána do večera,“ hovorí a dodáva, že má rada, ak je zamestnaná celý deň.
Veľké odhodlanie
„Balet je postavený na tom, že dievčina musí začať veľmi skoro, podobne ako pri športe. Keď začne neskôr, je menšia pravdepodobnosť, že sa uchytí,“ vysvetľuje.
Vtedy ešte malá Laura využila výdobytky dnešnej doby a všetky informácie ohľadom štúdia baletu si našla na internete.
Rodičia najprv s Lauriným rozhodnutím stať sa baletkou nesúhlasili. „Nebolo to pre nich ľahké, som jedináčik. Nebolo to tak, že by ma hneď pustili, škola bola ďaleko,“ spomína Laura a dodáva, že zvolila cestu trucu. Zavrela sa do izby a plakala: „Jeden celý týždeň som sústavne plakala.“ Hoci rodičov známi odrádzali, aj pre Laurinu váhu, nakoniec chceli, aby bola šťastná a dovolili jej ísť za svojím snom.
Zaťala sa a pred prijímačkami schudla 10 kíl. Aj napriek tomu nečakala, že cez ne prejde. Prijímacie skúšky pozostávali z niekoľko kôl, až v poslednom dievčatá predviedli svoj tanečný talent. „Už tam to bolo trocha šialené, vážili nás, merali nás. V prvom kole sme sa museli vyzliecť do spodného prádla, aby videli naše telo, potom nám naťahovali nohy. Až v poslednom kole nám dali priestor zatancovať,“ opisuje.
Výška a ženské tvary sa nenosia
Keď bola prijatá, rodičia ju samozrejme podporovali. Prvý rok ju stále vyvážali do 2 a pol hodiny vzdialeného mesta. Laura bola spolu s ostatnými nádejnými baletkami na internáte. Vďaka tomu sa stala rýchlo samostatnou.
Na tanečnom konzervátoriu strávila štyri roky. Hovorí, že spočiatku bola nadšená. Vyzeralo to nádejne. Potom sa jej sen začal rozsypávať ako domček z karát. Zlom nastal, keď začala rásť do výšky a nabrala ženské tvary. „Vysoké baletky to majú horšie, majú menšiu obratnosť, sú pomalšie a nemôžu byť vpredu. Vraveli mi, že by ma aj dali dopredu, ale nemôžu, lebo som vysoká. Tanečníkov, ktorí tancujú vzadu, nie je na javisku vidno, bolo to také smutné.“
Prvý rok si dávala pozor na váhu, ale nijako striktne. „Najhorší čas prišiel na prelome druhého a tretieho ročníka. Mala som 13, pribrala som, narástli mi prsia. Dostala som napomenutia, že keď neschudnem a priberiem, nebudem tancovať ani na koncerte,“ spomína. Oblial ju studený pot. Prvá vec, ktorá jej napadla, bolo prestať jesť. „Bola to prísnejšia diéta. Keď som sa vrátila po Vianociach, chválili ma. Mala som pocit, že ak som chudšia, som lepšia.“
Chudnutie sa stalo jej pasiou
Aj keď to neboli jednoduché časy, na škole a na internáte zažila kopec srandy. „Mimo tanca sme boli kamarátky, no keď sme začali nacvičovať tanec, všetko sa zmenilo. Mali sme dve skupiny. Jednu, v ktorej boli nižšie, lepšie tanečnice, a druhú, kde boli tie vyššie - horšie. Keď sme tancovali, bolo cítiť, že sa neustále sledujeme, kedy urobí tá druhá nejakú chybu. Keď niekto zakopol, nasledoval smiech,“ smutne dodala.
Keď Laura schudla, nevedela sa zastaviť, našla v tom pasiu. „Prerástlo to do anorexie, vyžívala som sa v tom, že som hladná,“ opísala. Skončilo to tak, že jej v škole dali kontakt na psychologičku. „Bolo to čudné, keď som bola ‚tučná‘, neprekážalo im zhadzovať ma pred všetkými, ale keď som bola veľmi chudá, tak ma poslali za psychologičkou. Dokonca tam bola učiteľka, ktorá sa mi najprv smiala, že som tučná, neskôr zase, že som taká chudá, že ma nebude ani vidno na javisku,“ dodala.
K psychologičke nakoniec nešla a popasovala sa s tým sama. „Vedela som, že sa s tým dokážem vyrovnať, vydesilo ma to. Zaťala som sa a povedala som si, že sa musím uzdraviť.“ dodala.
Prezentuje sa iba krásna stránka
Podľa Laury sa vedelo o dievčatách, ktoré majú problém s váhou, no medzi sebou sa o tom otvorene nerozprávali. „Vedeli sme, že jedna chodila zvracať na záchod, druhá nič nejedla, tretia sa sebapoškodzovala,“ hovorí o šialenstve, ktoré tam vládlo.
Niektoré jej spolužiačky odpadávali. „Záchranári už poznali tie dievčatá, nosili im čipsy, no baby si odmietali dať. Jedno dievčatko skončilo na psychiatri,“ hovorí Laura s tým, že si myslí, že to bolo postavené na hlavu. „Vedelo sa o tom, že to takto funguje, no nikto to neriešil,“ tvrdí.
„Málokto vie o tom, že sa niečo také deje, prezentuje sa iba krásna stránka, je to nasledovanie niečoho, čo nie je skutočné. Baletky, ktoré tancujú, majú 35 rokov, ale postavu majú ako 14- ročné. To je zastavený cyklus, minimálna strava,“ myslí si a dodáva „že aj keď sa nájdu výnimky, ktoré majú takúto postavu prirodzene a môžu jesť čo chcú, je ich minimum.“
Neustále posudzovanie a krvavé nohy
Niečo ako hodnoty by sme podľa jej slov na tanečnom konzervatóriu hľadali len márne. Išlo čisto o výsledok, ako to bude vyzerať na javisku. „Je to tak dlhé roky nastavené podľa ruskej tradície. Je bežné byť na dievčatá tvrdý. Pripravujú človeka na to, čo bude ďalej,“ ozrejmila.
Mladá žena tvrdí, že keď kráčali so spolužiakmi po chodbách, posudzovali sa. „Neexistovala tam taká súdržnosť, kedy, ak vás zhodil nejaký učiteľ alebo žiak pre váhu, že by niekto povedal: ‚Nič si z toho nerob, mám ťa aj tak rád‘.“
„Bolo to zúfalstvo. Cítila som sa ako v pekle. Boli sme zavreté na intráku, aj keď sme mali nejaké vychádzky. Možno, keby to bolo inak nastavené, komunita by bola priateľskejšia, neprekážalo by mi, že som zavretá,“ spomína.
Násťročné dievčatá si prelepovali nohy páskou. „Krvácali nám dosť nohy, lepili sme si ich leukoplastom. Vypchávali sme si ich silikónmi alebo vatou,“ opisuje. Niekedy to pripomínalo vojenský výcvik, no Laura vraví, že vďaka tomu má veľkú sebadisciplínu, za ktorú je v živote vďačná. „Každý deň sme tvrdo trénovali, nemohli sme sa maľovať, lakovať si nechty, fajčiť, od rána do večera sme boli v škole, museli sme sa správať, podvoliť sa,“ opisuje.
Zmena
Časom chcela zo školy odísť. Rodičia jej však hovorili, že by bol problém s prestupom na normálnu základnú školu a chceli, aby dobojovala štyri roky a potom prešla riadne na strednú školu. Vydržala.
Opäť ju čakali talentovky – na herectvo. „Už na prijímačkách ľudia hovorili, že nemusíš byť chudý, aby si bol sexi. Povedala som si, že normálni ľudia asi fakt nezmýšľajú ako my. Tam vnímaš ten svet úplne inak, ako v skutočnosti je, je to tam zvrátené,“ hovorí s odstupom času.
Priznáva, že až potom pochopila, ako to reálne vo svete vyzerá, „že krivky môžu byť pekné, nie je to len o tom, že ľuďom sa páčia vyžly.“
Sebaúcta
Dnes je so svojimi väčšími prsiami a úzkym pásom spokojná. „Myslela som si, že musím byť úplne chudá, to prostredie mi nasadilo takéto okuliare. Navyše, kedysi ma frustrovalo, aká som vysoká, ale teraz si poviem, super mám dlhé nohy, keď si dám podpätky, vyzerá to dobre. Možno to bude znieť paradoxne, ale pomohol mi trend z Ameriky z Instagramu, kde vidno zaoblenejšie ženy. Keď som videla, že sa toto nosí, bola som šťastná. Pred tým, keď mi niekto hovoril, že som pekná, neverila som tomu, musela som si to najprv začať myslieť sama o sebe.“ dodala.
Keď prišla na druhú školu, pochopila, že bola vo veľmi zlom prostredí. „Na herectve ma vychovávali aj v rámci hodnôt. Hovorili nám, že byť dobrým rodičom má väčšiu váhu ako byť dobrým hercom,“ opísala.
Na druhej strane tvrdí, že aj negatívne skúsenosti, akými si prešla, človeka formujú. „Dalo mi to strašne veľa pokory. Dalo mi to sebadisciplínu, rozvinul sa môj cit pre umenie. Navyše ma to zocelilo, keby som si tým neprešla, tak nie som tam, kde som,“ hovorí. „Vďaka tomu, čo sa stalo, si viem vážiť seba za presne tie veci, ktoré mi boli vyčítané. O to viac nedám dopustiť na svoju integritu,“ uzavrela Laura.
