Michaela má syna, dcérku s autizmom, no domov dala aj ďalšiemu dievčatku: Deti ľúbime rovnako. Čo im môžeme dať viac ako milujúcich rodičov?
Keď mala ich dcérka tri roky, diagnostikovali jej autizmus. Rodičia sa však nikdy nevzdali a o svoje deti sa starajú s najväčšou láskou, ba čo viac, pomocnú ruku podali aj ďalšiemu dievčatku, ktoré si vzali do osobnej náhradnej starostlivosti.
ŽIAR NAD HRONOM 6. septembra - Michaela Šimková je hrdou maminou troch detí. Zatiaľ čo dve sú jej biologické, Nikoletku má v osobnej náhradnej starostlivosti. Obe tehotenstvá mala rizikové, no jej druhá ratolesť, dcérka Eliška, prišla na svet v 28. týždni tehotenstva. Zápasila s rôznymi infekciami, no už od narodenia bola veľkou bojovníčkou. Zlom však nastal v čase, keď mala tri roky. Lekári jej diagnostikovali autizmus. Aj napriek tomu, že to rodičia nemali jednoduché, spoločnými silami všetko zvládli.
Eliška vážila len 1290 gramov
Michaela priviedla na svet dve deti - syna Dušana a dcérku Elišku. Počas druhého tehotenstva prišli prvé komplikácie už v 12. týždni, keď musela podstúpiť cerklage. Tkanivo krčka maternice mala oslabené natoľko, že jej hrozil predčasný pôrod. Práve preto musela veľa oddychovať, ležať a nenamáhať sa. Hlavnou príčinou, prečo Eliška prišla na svet už v 28. týždni tehotenstva, bolo odlúčenie placenty, čo je podľa jej slov neobvyklá až závažná komplikácia.
Mamina musela podstúpiť akútny cisársky rez. „Silno som krvácala, stratila som veľa krvi, doslova sme obidve ušli hrobárovi z lopaty,“ uviedla Michaela Šimková pre Dobré noviny a dodala, že je veľmi vďačná lekárom z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Žiari nad Hronom, ktorí nielen jej, ale aj Eliške zachránili život.
Eliška vážila len 1290 gramov a merala 37 centimetrov. „Na prvých 24 hodín v jej živote nikdy nezabudnem. Boli to najhoršie hodiny, pretože sme čakali, či prežije, no ona je veľká bojovníčka,“ zaspomínala Michaela.
Jej dcérka zápasila od narodenia s rôznymi infekciami. Dlho bola na kyslíku, pretože sama nedokázala dýchať. Okrem toho mala problémy s črevami a hrozilo, že bude musieť podstúpiť operáciu. V inkubátore bola presne dva mesiace. Mamina spomína, že to bolo neskutočne náročné obdobie.
Najdôležitejší je prístup
Tým, že sa Eliška narodila predčasne, rodičia s ňou navštevovali špeciálne poradne pre predčasne narodené deti. Cvičili Vojtovu metódu, no v čase, keď mala približne rok a pol, rodičia zistili, že niečo nie je v poriadku. Mamina jej hovorila básničku a Eliška neustále uhýbala pohľadom. Miška to spomenula jednej z lekárok, ku ktorej chodili spolu s dcérkou do poradne a jej zlé predtuchy sa, žiaľ, naplnili. Eliške spočiatku diagnostikovali pervazívnu vývinovú poruchu, no v troch rokoch prišiel finálny verdikt - autizmus.
Aj napriek tomu, že to nebolo jednoduché, prijali tento fakt s pokorou. Snažia sa viesť normálny život a Elišku zapájajú do chodu domácnosti. Majú šťastie v tom, že im rozumie, čo im uľahčuje prácu. Spolu s manželom sa naučili, že najdôležitejší je prístup, ako aj zachovanie pokoja v situáciách, keď ich dcérku niečo rozruší. Môže to však byť čokoľvek, a práve preto musia byť neustále v strehu. „Dokážeme vytvoriť rôzne plány a predvídať mnoho situácií, ktoré sa môžu odohrať. A to celé robíme len preto, aby naše dieťatko bolo čo najviac spokojné a šťastné. Ďalej to robíme preto, aby sme mohli normálne fungovať a vyhli sa akejkoľvek frustrácii, ktorú zažíva naše dieťa, keď mu okolie nerozumie,“ prezradila s tým, že takto to funguje vo viacerých rodinách autistických detí.
Eliška je však živé a hyperaktívne dieťa. Nemá rada stereotypy, stále potrebuje zmenu. Celý deň rodiny sa odvíja od toho, s akou náladou sa prebudí. Rodičia si nevedia vynachváliť terapeutické centrum vo Zvolene - Via aba, ktoré majú pod krídlami Zuzana Maštenová a Lucka Lazárová. Mamina konštatuje, že tieto panie dokážu urobiť s deťmi hotové zázraky. Rodičia absolvovali 10-týždňový workshop, kde sa naučili základy a princípy aba terapie. Tým pádom môžu s Eliškou pracovať aj doma. „Ale opäť je to o tom, že autizmus je spektrum, čo znamená, že každé dieťa je úplne iné. To, čo funguje na jedného, nemusí platiť na druhého, a preto skúšame aj rôzne iné možnosti terapií, ako napríklad hipoterapiu, ktorá nám pomáha najmä pri hyperaktivite,“ doplnila s tým, že v ich okolí im chýba napríklad arteterapia alebo muzikoterapia pre deti s autizmom.
Súrodenci majú krásny vzťah
Manželia sa však nestarajú len o Elišku, ale aj o biologického syna Dušana a Nikoletku, ktorú si vzali do osobnej náhradnej starostlivosti pred štyrmi rokmi. Pár vecí sa v jej živote pokazilo, a práve preto sa rodičia rozhodli, že jej podajú pomocnú ruku. Najväčšou odmenou pre nich je, že je šťastná, prijali ju na vytúženú strednú školu a od septembra začína ďalšiu etapu v živote. Sú radi, že sa môžu prizerať na to, ako z nej vyrastá inteligentná mladá dáma, ktorá vie, čo chce v živote dosiahnuť.
Nikoleta priniesla do ich života akoby novú energiu. „Vnímam to tak, že jej príchod do našej rodiny akoby zmiernil bolesť, pretože už som nemala toľko času premýšľať o autizme, nakoľko som mala čo robiť okolo troch detí,“ skonštatovala hrdá mamina.
Súrodenci majú krásny vzťah, nikdy sa spolu nenudia, no mamina objasňuje, že fungovanie v spoločnej domácnosti nie je len o prispôsobovaní sa tomu druhému, ale aj o veľkej tolerancii. Dušan a Nikoleta pomáhajú Eliške a ona ich na oplátku učí trpezlivosti a láskavosti. „Nič krajšie som si v živote nemohla priať ako tento ich krásny súrodenecký vzťah,“ objasnila.
Milujúci rodičia
Michaela sa však o deti nikdy nestarala sama. Obrovskú podporu vždy cítila zo strany manžela. Sama tvrdí, že to majú akoby na striedačku - keď je jednému ťažko, druhý ho podrží či povzbudí a naopak.
Rodičia sa starajú o všetky deti s láskou. „Snažíme sa byť tými najlepšími rodičmi, ale sme len ľudia a robíme chyby, a preto to niekedy aj nezvládame. Dôležité však je, že sa máme veľmi radi, no na druhej strane, vieme sa aj pekne pohádať. To všetko však k rodičovstvu patrí, ako aj to, že z času na čas majú deti opačný názor alebo spravia nejakú hlúposť. My ich však ľúbime všetky rovnako. Veď čo môžeme dať deťom viac ako milujúcich rodičov?“ uzavrela Michaela Šimková.