37 % slovenských detí sa venuje záujmovým krúžkom, najviac ich vydrží pri jazykových krúžkoch
Záujmovým krúžkom sa najviac venujú deti na prvom stupni základnej školy.
BRATISLAVA 31. augusta - Výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research, realizovaného v júni tohto roku pre značku Milka vyplýva, že záujmovým krúžkom sa najviac venujú deti na prvom stupni základnej školy. S narastajúcim vekom však záujem o krúžky klesá. Výnimku tvoria len tie jazykové, ktoré sa aj u stredoškolákov tešia podobnému záujmu ako na základnej škole. „Je alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok. Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom, alebo rodičia preferujú iné formy aktivít ako záujmové krúžky.“ uvádza Nora Lauková, koučka, psychologička a rodinná terapeutka.
Čo robia, keď nie sú vonku?
Výsledky prieskumu ukazujú, že aj napriek nespornému vplyvu moderných technológií trávia slovenské deti najviac voľného času vonku s kamarátmi. Každý deň vyrazia von 4 z 5 detí vo veku od 6 do 18 rokov a v priemere tak trávia takmer 2 a pol hodiny svojho voľného času. Avšak generácia narodená v 21. storočí je často označovaná za špecifickú. Vplyv sociálnych sietí a digitálnych technológií sprevádza deti takmer od narodenia a hrá úlohu v ich dospievaní, napríklad sledovaním televízie trávi každý deň necelé dve hodiny 74 % detí na prvom stupni základnej školy. Stredoškoláci ju sledujú zriedkavejšie. Naopak viac času trávia na sociálnych sieťach, kde je 76 % z nich celé dve hodiny denne, častejšie dievčatá.
Vyššie nároky na učenie
Dve pätiny slovenských detí sa tiež častejšie učí v porovnaní s obdobím pred troma rokmi. Svoju úlohu hrajú rastúce nároky, predovšetkým u detí na prvom stupni. Slovenské deti sú tiež často tlačené rodičmi, aby podávali čo najlepšie výkony a zaistili si tak prijatie na výberové školy. To potvrdzuje aj Lauková: „Týka sa to napríklad prijímacích pohovorov na osemročné gymnáziá, kedy už deti musia zvládnuť veľmi náročné učivo. Môj názor je, že v piatej triede, keď je dieťa citovo stále ešte stále dieťa, tlak rodičov môže pôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť.“
Chlapčenské detstvo v znamení videohier
Chlapci výrazne častejšie hrajú videohry, ktoré sú populárne predovšetkým u detí na základnej škole. Denne sa takto zabáva 66 % z nich. Dokonca už na prvom stupni sa hraniu videohier častejšie venuje 51 % detí, čo je viac než pred troma rokmi. Naopak postupne klesá záujem o hranie s hračkami. Dve tretiny opýtaných rodičov si myslí, že ich deti trávia touto zábavou príliš veľa voľného času. Dokonca sa im snažia čas pri elektronických zariadeniach obmedzovať, čo potvrdzuje 77 % z nich.
„Z môjho pohľadu rodinného terapeuta je žiadúce, aby dochádzalo k obmedzovaniu a nastavovaniu pravidiel, čo sa týka hrania videohier a využívania elektronických zariadení. U detí sa týmto znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Je to akási novodobá droga, ktorá má za následok celkovú únavu, či nesústredenosť, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať. Ide o negatívny fenomén, ktorý obmedzuje deti v celkovom osobnostnom rozvoji,“uzatvára Lauková.
Článok vznikol v spolupráci so značkou Milka.