Dobré noviny
Petru bil muž tak, aby nebolo vidno modriny: Takých Tomášov, ako bol môj, je viac. Začalo to nenápadne, až galantne
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Petru bil muž tak, aby nebolo vidno modriny: Takých Tomášov, ako bol môj, je viac. Začalo to nenápadne, až galantne

Svojím príbehom varuje aj iné ženy a prizvukuje, že stať sa to môže každej.
Svojím príbehom varuje aj iné ženy a prizvukuje, že stať sa to môže každej. — Foto: Pixabay/StockSnap

Zažila špirálu násilností, za ktorú zaplatila najhoršiu daň. Toto je spoveď ženy, ktorá sa snaží svojím príbehom varovať aj ostatné, lebo stať sa to môže naozaj každej.

TRNAVA  28. augusta – Volajme ju Petra. Meno nechávame v anonymite pre fyzické a psychické rany, ktoré jej pravidelne uštedroval vlastný muž po dobu niekoľkých rokov. Jej svet sa postupne menil, zmenšoval, priam scvrkával, až z neho zostal len tieň násilníka, ktorý ju údajne niekedy miloval. Len veľmi deštruktívnym spôsobom.

Potom, ako najmä pre psychické terorizovanie potratila a nechcela, aby sa situácia opäť opakovala, našla v sebe silu a odišla od muža, ktorý ju najprv doslova nosil na rukách, aby neskôr tými istými dostávala facky, údery - a to takým spôsobom a na takých miestach, aby nevzbudil na dlhší čas žiadne podozrenie.

Napriek prežitému peklu pred mnohými rokmi z nej aj dnes slová miestami vychádzajú len ťažko. Petra občas zmĺkne, v niektorých chvíľach sa jej začne triasť práva ruka, na ktorú automaticky položí ľavú, a tak zastaví drobný, ale intenzívny tras.

Rozhovor pre Dobré noviny vznikal na niekoľko etáp, no podaril sa. Petra aj to považuje za malé víťazstvo, svoj príbeh rozpráva verejne prvýkrát, no najmä dúfa, že ním dokáže varovať aj iné ženy, dodá im nádej, lebo prizvukuje, že „stať sa to môže každej.“

„Aj ja som pred tým, ako som stretla Tomáša, hocikde vravela, že keby ma mal muž čo len raz udrieť, odídem. Nerozumela som ženám, ktoré predo mnou zažili to isté. Prišlo mi to hlúpe, naivné, choré,“ hovorí Petra, no dodáva, že vo vzťahu s násilníkom je tak pošliapaná dôstojnosť, že sa človek nedokáže brániť.
Udrel ju do bezvedomia len preto, že prišla o 30 minút neskôr.
Udrel ju do bezvedomia len preto, že prišla domov o 30 minút neskôr. Foto: pixabay/Tumisu

Násilník to nemá napísané na čele

Mnoho ľudí má akúsi zafixovanú predstavu o mužovi, čo týra ženu. Veľakrát prevláda stereotyp o alkoholikovi, neúspešnom mužovi a podobne. Realita však v Petrinom prípade bola úplne iná a vyvracia mýtus o mužovi, o ktorého by nezavadila žiadna žena. „Bol to celkom úspešný muž, mal skončenú vysokú školu, druhú nechal tak. Mal rád pekné veci, dobré jedlo. Nesprával sa ako násilník. Nemal napísané na čele, že ja som násilník,“ prezrádza.

Ani nie po roku chodenia sa zobrali. Ona nebola ešte na manželstvo pripravená, no jej nastávajúci ju presvedčil. „Necítila som sa na manželstvo, ale bála som sa, že ma opustí,“ priznáva a varuje jedným dychom ostatné ženy, aby sa „nenechali tlačiť do vecí, na ktoré sa necítia.“

Najprv sa smiala, pravé peklo prišlo neskôr

Zisťovali sme, aký teda bol Tomáš na začiatku ich spoločnej cesty životom. „Tomáš bol muž, s ktorým som sa v prvý rok nášho manželstva veľmi nasmiala. Čo sľúbil, dodržal a páčilo sa mu, keď sa o mňa staral, až som si sama občas vravela, aké mám ale šťastie a tiež, či si ho zaslúžim. Dnes viem, že nie,“ vraví s trpkou poznámkou v hlase.

Podľa Petry to začalo nenápadne a na začiatku až galantne. Nechcel, aby šoférovala, všade ju vozil a bol skoro pri všetkom, čo robila, aby mal prehľad, no ona ešte nevedela, o čo mu išlo. „Najprv mi to imponovalo, že sa tak o mňa zaujíma. Nevyzeralo to ako niečo zlé. Priateľky mi ho závideli. Neskôr vravel, že nemám toľko navštevovať rodinu, že či mu nestačím. Cítila som sa divne a neskôr až vinovato,“ rozpráva o období, keď na ňu ešte nestiahol ruku, ale postupne ju spracovával a dnes priznáva, že to bola z jeho strany veľká manipulačná hra. To si však uvedomila až po odbornej a ľudskej pomoci. 

Nemala som kam ísť, rodinu som mala na druhom konci Slovenska. Odcudzili sme sa - a pre susedov bol Tomáš priateľ a človek, čo pomôže, požičia a ten, s ktorým sa zasmejete. Viem, že mi úplne nerozumiete,“ snaží sa asi vyplniť moju otázku v očiach, prečo to tak ďaleko zašlo.

Petra zaplatila za manželstvo veľa, no dnes je slobodná.
Petra zaplatila za manželstvo veľa, no dnes je slobodná. Foto: pixabay/Victoria_Borodinova

Udrel ju do bezvedomia, len preto, že prišla o 30 minút neskôr

Na prvé násilie si dobre pamätá, i keď dodnes nevie, čo presne a ako sa stalo. „Prvýkrát ma udrel tak silno, že som odpadla. Nepamätám si to dobre, naraz som sa prebrala so zaschnutou krvou vo vlasoch a na gauči, asi ma potom v bezvedomí preniesol. Aby som bola presná, ani si to celé nepamätám.“ Podľa jej slov si to všetko spätne pospájala len v útržkoch.

Napriek tomu sa cítila, ako by to nebola ona a jej manžel, ale akoby sa ocitla v cudzom svete. „Ostala som v šoku. Človek, ktorého som milovala, na mňa siahol, nemohla, či nechcela som to prijať,“ opisuje, pričom dodáva, že nie všetky pocity sa dajú tak popísať, akoby chcela.

„Je to akoby ste stáli na jednom mieste a nedokážete urobiť krok a mali by ste. Neveríte tomu, aj keď ste to zažili. Neskôr začínate radšej hľadať príčiny v sebe. Je to ľahšie, ako priznať, že vedľa vás žije monštrum a začnete veriť, že sa to už nikdy nezopakuje.“

Manžel ju udrel až do bezvedomia a to len preto, lebo sa s kamarátkou zdržala v meste. Domov prišla o pol hodinu neskôr, ako mala v pláne. Teda, ako bolo v jeho pláne. „Keď som sa prebrala, plakal pri mne a vravel, že to už neurobí, že to bol skrat, že on nie je taký, že ma veľmi miluje a týždeň to vyzeralo tak ako na začiatku nášho manželstva.“

Žiaľ, začala sa krútiť špirála násilia. „Potom začali facky. Všimol si, že mám po nich modriny. Začal ma kopať a udierať do brucha, pŕs a nôh. To sú miesta, ktoré ľudom bežne neukazujete. V zime tam, kde sa trafil. V lete najviac brucho a po stehnách, lebo som nosila šaty a sukne pod kolená,“ opisuje hrôzy, ktoré si vytrpela veľakrát. Keď bolo najhoršie, dovolil jej nosiť len hrubé rifle, aby takto mohla zakryť jeho zúrivé besnenie. Súhlasil. „Okoliu to prišlo časom divné, ale nechcel pútať pozornosť.“

Keď nestačili kopance, ťahal ju po zemi za vlasy

Jeho agresivita a teror sa stupňoval. A keď nestačili kopance, ťahal ju po zemi za vlasy tak silno, že nechávala po dlážke za sebou celé chumáče. „Skrátila som si vlasy a myslela som si, že ma nebude mať za čo chytiť. Vždy sa však vedel vynájsť, ale bolelo to menej.“

Dlhé roky jej nedovolil pracovať, ako dnes vraví, mal dôvod. „Dobre zarábam, na čo budeš otročiť? Prácu som si však chcela nájsť. Povedala som si ale, keď na tom toľko trval, že až časom, že aj on zmení názor. To bolo ešte v čase, keď ma nebil a súhlasila som.“

Neskôr ho presvedčila, chcela byť užitočná. „Potom však kontroloval, kedy prichádzam, s kým som sa bavila a keď som sa pre trochu stresu v práci docikala, lebo všetko to, čo mi robil, sa nakopilo a odzrkadlilo v práci, alebo som nemohla doma zaspať v našej spoločnej posteli, lebo som sa len dlhé hodiny tvárila, že spím a do práce som chodila stále unavená, usúdil, že ostanem doma. Chcel, aby som bola doma, aby ma mal pod kontrolou.“

Manžel ju však trápil aj psychicky

Musela si odkladať každý blok, dodržiavať presný rozpočet, doma muselo byť vždy navarené a nesmela byť nikde čo i len smietka prachu. „Každý deň pred jeho príchodom som všetko prechádzala znova a znova po poličkách, stole, nábytku. Raz si dokonca navliekol bielu rukavicu,“ šokuje. Stále sa viac natíska otázka, prečo neodišla. Prečo to muselo všetko tak ďaleko zájsť. „Myslím, že musíte na začiatku veľmi ľúbiť, aby ste také niečo so sebou nechali robiť, ale svoje tu hrá aj manipulácia a to, že ma odstrihol od rodiny, že mi neskôr pošliapal dôstojnosť.“

Smutný bod zlomu

Zlom nastal potom, ako potratila. „Keď som prišla o dieťatko, cítila som sa strašne. Vravel, že Boh mi ukazuje, že som zlá žena a že by som bola aj zlou matkou,“ zasekávajú sa jej naraz slová. „Nedokázala som takto ďalej žiť, nechcela som druhýkrát otehotnieť. Nemyslela som vôbec na seba, ale na to, že sa opäť môžem stať matkou a to ma pohlo ďalej. Tá predstava ma desila. Nechcela som pre stres priviesť na svet ďalšie mŕtve dieťa. Už dosť ma v srdci ťažilo prvé, ani teraz tomu nie je inak.“

„Tajne som predala niekoľko svojich vecí a s peňazí som kontaktovala rodinu cez telefónnu búdku.“ Neverila, že jej pomôžu. V jedno ráno, ako odišiel jej muž do práce, chvíľku po ňom zavrela za sebou dvere tiež. Navždy.

Petra zaplatila za manželstvo veľa. „Aj po mnohých rokoch nedokážem prijať lásku, beriem veľa liekov. Asi sa nikdy nedám dokopy a najmä ma ťaží dieťa, o ktoré som prišla,“ vraví a prizvukuje, že takých Tomášov, je aj dnes veľa a možno aj viac. Všímajte si, prosím, okolie, svoje rodiny, svoje vzťahy, lebo najviac násilností sa deje doma.“

Ak ste sa ocitli v psychicky náročnej životnej situácii vy alebo vaši blízki, prípadne pociťujete úzkosť, depresívne nálady a súčasná kríza spojená s tlakom sa pre vás stáva psychicky neúnosnou, vyhľadať pomoc nie je prejavom slabosti či zlyhania. Kontaktujte odborníkov z Ligy za duševné zdravie na bezplatnom telefónnom čísle 0800 800 566. Prípadne môžete využiť služby e-mailovej poradne s konkrétnym odborníkom. Viac sa dozviete na webe linkanezabudka.sk.

Už ste čítali?