Robin Cook má nový medicínsky triler. Genéza

Na pitevnom stole hlavnej súdnej lekárky mesta New York Laurie Montgomeryovej sa ocitne telo 28-ročnej sociálnej pracovníčky Kery Jacobsenovej. Spočiatku sa zdá, že sa stala obeťou tragického predávkovania drogami. Laurie a jej novej patologickej rezidentke – geniálnej, ale trochu svojskej doktorke Arii Nicholsovej – však niektoré detaily nesedia. Rodinní príslušníci a priatelia prisahajú, že Kery sa drog ani nedotkla. Vedenie nemocnice, kde pracovala, trvá na tom, aby sa o prípade mlčalo. Kera bola v desiatom týždni tehotenstva, ale nikto nevie, kto je otec a či má kľúč k posledným okamihom jej života.

Laurie dočasne zamestná naliehavý zdravotný problém a impulzívna Aria obráti pozornosť na kontroverznú novú metódu – používanie genealogických databáz DNA pri pátraní po ľuďoch, ktorí nechcú, aby ich našli. Nadviaže spoluprácu s odborníkmi zo začínajúcej webovej stránky skúmajúcej rodinný pôvod a plánuje vystopovať DNA plodu k pravdepodobným mužským príbuzným v nádeji, že identifikuje záhadného otca.

Zanedlho však zavraždia Kerinu najbližšiu priateľku, ktorá takisto pôsobila ako sociálna pracovníčka, a odpovede treba hľadať ešte naliehavejšie. Ktosi očividne nechce, aby Kerine tajomstvá vyšli najavo. Ak sa Aria aspoň trochu priblíži k pravde, s Laurie sa pokojne môžu stať ďalšími vrahovými terčmi.

Triler Genéza z vydavateľstva Ikar poteší a uspokojí každého milovníka lekárskych trilerov. Cook opäť výborne vykreslil medicínske prostredie, jednotlivé lekárske postupy, pridal skvelú zápletku, akciu, nečakané prekvapenia a opäť dve obľúbené postavy: Laurie Montgomeryová a Jack Stapleton.
Autor sa opäť s precíznosťou ponára do problematiky, ktorú si vybral – DNA, genetika, hľadanie pôvodu. Genéza je inteligentný lekársky triler, ktorý nesmie chýbať v knižnici žiadneho jeho fanúšika.

Lekár a spisovateľ Robin Cook získal celosvetové uznanie trilermi s lekárskou tematikou, dnes už ich je viac ako tridsať, z ktorých sa predalo vyše sto miliónov výtlačkov. Majstrovsky spája medicínske fakty s fantáziou, pričom verejnosť upozorňuje na technické možnosti modernej medicíny a z toho vyplývajúce etické otázky.

Začítajte sa do novinky Genéza:

Vo štvrti Lower East Side na Manhattane panovala chladná, surová, veterná a poriadne zamračená marcová noc. Hoci čoskoro mala nastať jarná rovnodennosť, zima sa ešte celkom nevzdala. Dokazovalo to zopár spurných snehových vločiek, ktoré krúživo klesali z nízkych oblakov, víriacich ako bosorkin nápoj. Teplota kolísala okolo dvoch stupňov a tieto mikroskopicky zložité a prekvapujúco krásne kryštalické štruktúry sa pri dotyku s akýmkoľvek zemským povrchom okamžite menili na obyčajné kvapky vody. Situácia vnútri útulne vyzdobeného dvojizbového bytu na treťom poschodí domu na Dvadsiatej tretej ulici ostro kontrastovala so svojvoľným ničením diela prírody. V teple interiéru – v doslovnom aj prenesenom zmysle – sa spustila kaskáda bunkových udalostí, ktoré v konečnom dôsledku predstavovali pravý opak rozpúšťania snehových vločiek. Tu sa totiž mal začať rad procesov s čoraz vyšším stupňom zložitosti, ktoré uviedlo do pohybu prudké vypudenie vyše sto miliónov nedočkavých spermií do pošvovej klenby.

Jednotlivci, ktorí sa zúčastňovali na tejto ľúbostnej udalosti, si blažene neuvedomovali, akú zázračnú drámu iniciovali a aké hrozné budú jej konečné dôsledky pre oboch z nich. Vášeň okamihu ich úplne opojila a zabudli na antikoncepciu, na um im nezišla ani možnosť, že z pravého vaječníka ženy sa takmer okamžite uvoľní vnímavé vajíčko. Nezamysleli sa ani nad tým, aké odhodlanie prejavujú spermie, keď si chcú splniť jedinečnú túžbu splynúť so svojím receptívnym ženským náprotivkom.

Po necelých troch hodinách žena spokojne hlboko spala a muž robil to isté vo vlastnom obydlí. Vtedy sa najrýchlejšie plávajúca spermia po nebezpečnom a herkulovskom maratóne z hĺbky pošvy k maternicovému otvoru pravého vajíčkovodu čelne zrazila s pasívne zostupujúcim vajíčkom. Víťazná mužská pohlavná bunka, ktorú akoby poháňal neodolateľný reflex, sa rýchlo vnorila medzi bunky vajíčkonosného hrbolčeka obklopujúce ženskú pohlavnú bunku ako oblak a narazila na pevný obal vajíčka. Po chvíli vložila svoj pronukleus do vajíčka, aby sa mohlo jeho dvadsaťtri chromozómov spárovať s dvadsiatimi tromi chromozómami ženskej pohlavnej bunky a vytvoriť plný stav bežnej ľudskej bunky, pozostávajúcej zo štyridsiatich šiestich chromozómov. Z vajíčka sa stala zygota.

Počas tejto škaredej newyorskej noci sa teda udial jeden z najúžasnejších zázrakov známeho vesmíru – genéza človeka. Hoci takéto epizódy fertilizácie v súčasnosti v celosvetovom meradle nastávajú závratných 350-tisíc ráz denne, takže ľudia si jej opakovanie dostatočne necenia, začína sa ňou proces, ktorý je nesmierne, priam ohromujúco zložitý. Zygota ako jedna bunka, ktorú sotva možno zbadať voľným okom, vo svojej mikroskopickej knižnici DNA obsahuje všetky údaje a pokyny potrebné na vznik a fungovanie ľudského tela. Znamená to, že oplodnené vajíčko môže bez akéhokoľvek ďalšieho informačného vstupu zariadiť vznik asi tridsiatich siedmich biliónov buniek približne dvesto rozličných typov aj niekoľkých miliárd mimoriadne špecifických makromolekulových bielkovín, ktoré sa musia vytvoriť v súlade s prísnymi normami v správnom čase, v náležitom množstve a na presne určenom mieste. Ľudský mozog, zložený asi zo sto miliárd buniek a vyše sto biliónov synaptických spojení, pravdepodobne predstavuje najzložitejšiu štruktúru vo vesmíre.

Jedenásteho marca, päť dní po milovaní, ktoré spustilo tento konkrétny prebiehajúci zázrak genézy človeka, rýchlo sa vyvíjajúci zárodok vošiel do maternice a zahniezďoval sa v jej stene. Čoskoro mal dať vedieť o svojej prítomnosti a oznámiť, že sa začalo tehotenstvo. Narodenie nového ľudského tvora približne o deväť mesiacov si vyžadovalo iba prísun základných živín, odstraňovanie odpadových látok a fyzickú ochranu. Žiaľ, nemalo to tak prebehnúť...

5. mája
22.05

Sprchovanie bolo pre dvadsaťosemročnú sociálnu pracovníčku Keru Jacobsenovú zenovým zážitkom, najmä po napätom dni, akým sobota nemala byť. Dávala si pozor, aby nespadla, pretože zakrivený spodok vane s porcelánovou vrstvou býval nebezpečne klzký. Vošla dnu a zatiahla sprchový záves. Už predtým nastavila teplotu vody na takmer vrelú, ktorú obľubovala. Dôkladne si navlhčila telo, naniesla naň voňavý gél a začala sa drhnúť sprchovacou kefou s dlhou rúčkou. Zmývala zo seba stresy toho dňa a zmierňovala všeobecnú úzkosť. V poslednom čase zažívala oboje akosi pričasto.

V New Yorku žila iba necelých šesť mesiacov. Rozhodnutie prísť do Veľkého jablka sa zrodilo pomerne rýchlo. Vyrastala v Los Angeles, magisterský titul získala na tamojšej Kalifornskej univerzite a pôsobila ako sociálna pracovníčka v detskej nemocnici Mattel. Špecializovala sa na prácu s deťmi s komplexnými medicínskymi potrebami a s ich rodinami. Zamestnanie bolo náročné a emočne často vyčerpávajúce, no v konečnom dôsledku ju napĺňalo. Jej úsilie nepochybne znamenalo veľký prínos a predstavovalo dôležitý doplnok práce lekárov a zdravotných sestier, ktoré sa z pochopiteľných dôvodov zameriavali na liečbu a potláčanie momentálnych príznakov chorobného procesu, nie na celkový problém, ako situáciu zvládajú rodiny a jednotlivci. V tejto funkcii sa cítila šťastná a profesijne spokojná. Jej svetom však otriaslo náhle a neočakávané ukončenie dlhodobého vzťahu so študentom medicíny Robertom Barlowom predchádzajúci rok v septembri. Chodili spolu dva a pol roka a často strávili noc v príbytku toho druhého. Mali podobné záujmy a rovnakú liberálnu politickú orientáciu, vždy sa vedeli zaujímavo rozprávať. Občas preberali plány do budúcnosti a predpokladali, že bude spoločná. Robert mal v úmysle pracovať ako chirurgický rezident v jednom zo známych akademických zdravotných stredísk, pokiaľ možno priamo v Los Angeles, prípadne v San Franciscu. Ako mimoriadne horlivý študent dúfal, že si bude môcť vybrať. Kera predpokladala, že ho bude nasledovať, keby odišiel do San Francisca. Bola si istá, že vďaka vynikajúcej kvalifikácii ju zamestnajú v akomkoľvek akademickom zdravotnom stredisku.