Všetci sme ju mali, no jej príbeh sme nepoznali: Jednokorunáčka ukrývala v sebe silné posolstvo dievčaťa
Vyše 35 rokov Slováci a Česi vo svojich vreckách a peňaženkách nosili symbol dievčaťa, ktoré sa vzoprelo režimu.
BRATISLAVA/ PRAHA - 25. augusta – Stala sa tichým symbolom slobody a odporu proti komunistickému režimu, napriek tomu na to neprišli ani vtedajší najvyšší politickí predstavitelia a netušili o tom ani mnohí občania Československa.
Jednokorunáčka, na ktorej je vyrazená žena v pokľaku s rýľom v ruke zobrazujúca sadenie lipy, dobehla aj vtedajší režim a ukrýva silný príbeh.
Predlohou na najbľúbenejšej jednokorunáčke je Bedřiška Synková, mladá žena, ktorá bola 31. marca 1955 odsúdená za velezradu a poslaná na niekoľko rokov za mreže. 24-ročné dievča sa previnilo tým, že napriek zákazu pokračovala ako vedúca v skautskej organizácie Junák, pričom komunisti skautov po nástupe moci vyškrtli z povolených mládežníckych činností.
„Buržoázia, ktorá vládne v kapitalistických štátoch, aby udržala svoje panstvo, používa v triednom boji proti robotníckej triede a pracujúcemu ľudu okrem surového násilia a teroru i rôzne tzv. idealistické prostriedky, aby udržala pracujúcich v poddanstve kapitalistických vykorisťovateľov,“ píše sa v tamojšom rozsudku nad mladou ženou, dnes dostupnom z archívnych zložiek bezpečnostných zložiek. Spis mal k nahliadnutiu portál iDnes.cz.
Bedřiška opustila väzenie až 27. mája 1959, no posolstvo slobody pokračovalo ďalej aj po jej prepustení, a to v podobe platidla na viac ako 35 rokov.
Návrh kľačiacej ženy neuspel, pretlačil ho minister
Nešťastná matka väzenkyne vyrozprávala príbeh svojej dcéry na istej umeleckej škole. „Jej rozprávanie si vypočula aj ďalšia zamestnankyňa školy, sochárka Mária Uchytilová-Kučová, ktorá k vtedajšiemu režimu cítila rovnaké opovrhnutie, a preto zosnovala pomstu,“ informuje narodnapokladnica.sk.
V tomto období sa hľadal návrh československej jednokorunáčky. Do súťaže sa zapojila i spomínaná sochárka. „Bola tak rozčúlená. Povedala: ‚Prineste mi fotografiu a ja sa to pokúsim zapracovať a dám to na tú korunu. Nikto to ale nesmie vedieť‘,“ spomína si na všetko pred pár rokmi samotná Synková podľa portálu zpravodajstvi.sumpersko.net.
Umelkyňa vyobrazila na svojom návrhu väzenkyňu bez toho, aby o tom niekto čo i len tušil. Napriek tomu, že jej návrh nezvíťazil, padol „do oka“ vtedajšiemu ministrovi financií až tak, že podľa návrhu sochárky sa začali raziť mince.
Zatiaľ čo platidlo oslavovalo úspech aj vo filmovom denníku, dievča stále sedelo vo väzení, no jej matka odhodlane zabojovala.
Matka dostala dcéru z väzenia
„Rozhodla sa zájsť na Ústredný výbor Komunistickej strany so žiadosťou o prepustenie svojej dcéry. Nikoho nepoznala, ale prečítala si dole ceduľku s menami a išla za jedným úradníkom. Ten nechcel dokument prevziať s tým, že to nespadá pod jeho rezort. Povedala mu, že pôjde za jeho kolegom, ktorý sedí o poschodie vyššie,“ čo na úradníka to zapôsobilo ako hrozba. „Nevedel, či to nie je nejaké veľké zviera. Jeden sa bál druhého,“ vysvetlila samotná Synková.
Úradník povedal matke, nech teda žiadosť nechá u neho a s tou si potom odkráčal k Antonínovi Novotnému. „Pretože to bolo ÚV KSČ, Novotný to podpísal, ani nevedel, čo,“ dodala. Vďaka podpisu si namiesto desiatich rokov vo väzení odsedela päť.
Bedřiška Synková sa ihneď vydala za umelkyňou, vďaka ktorej jej príbeh naďalej tajne žil a pri ktorom riskovala v prípade vyzradenia i samotná umelkyňa. Dobre strážené tajomstvo v podobe identity na predlohe obľúbenej jednokorunáčky bolo vypátrané len pred niekoľkými rokmi reportérmi ČT. Pani Synkovú objavili až vo Švajčiarsku.
