Unikátne slovenské nálezisko: Archeológovia ho prirovnávajú k Mykénam, no v tomto má „naviac“
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Unikátne slovenské nálezisko: Archeológovia ho prirovnávajú k Mykénam, no v tomto má „naviac“

Aj Slováci obdivujú bájne Mykény, pritom mnohí možno ani netušia, že máme oblasť, ktorá im je podobná. V niečom rovnaká, v inom unikátna a odlišná.

Fidvár pri Vrábľoch má rozlohu viac ako 20 hektárov. Ide teda o väčšie nálezisko ako Mykény. — Foto: Reprofoto SAV

VRÁBLE-FIDER 24. augusta – Turisti z celého sveta navštevujú a obdivujú grécke Mykény, kde doslova „ležia“ počiatky celej gréckej civilizácie. Lákavé archeologické nálezisko prekypovalo v 16 až 12 storočí pred našim letopočtom životom a patrilo k najvýznamnejším mestským štátom. Dnes je miestom množstvom zvedavých návštevníkov.

Aj Slovensko má unikátne archeologické nálezisko, ktoré porovnávajú s Mykénami. A hoci toto tvrdenie je nepresné, v niečom má aj „naviac“ - nálezisko Vráble-Fidvár je unikátne. Informuje o tom Slovenská akadémia vied (SAV) na svojom webe.

„Má rozlohu viac ako 20 hektárov a je teda väčšia ako Mykény či maloázijská Trója. Archeologický výskum z roku 2007 preukázal, že na lokalite Fidvár sa nachádza najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe z obdobia staršej doby bronzovej. Informuje o tom portál Slovakia.travel.“

Mykény aj Vráble spájalo nielen obyvateľstvo

V Mykenách aj vo Vrábľoch sídlila najvyššia spoločenská vrstva. V prvom prípade to bolo miesto kniežacieho sídla, v druhom zas sídlo spoločenskej elity. SAV odhalil aj ďalšie spoločné znaky: Spoločné majú obe náleziská aj to, že sa do ich areálu vchádzalo dvomi vchodmi a pri výskume oboch sa odkryli aj pohrebiská.“

SAV v odbornej publikácii vysvetľuje, či má nálezisko Vráble-Fidvár niečo „naviac“ v porovnaní s ďaleko známejším Mykénami. To, že neleží vo východnom Stredomorí ako Mykény, ale v strednej Európe a reprezentuje tak v tomto priestore doteraz najstaršie doložené ‚mesto‘,“ vysvetľuje profesor Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV.

Bez konfliktov tu žili dve odlišné kultúry

Pozoruhodná je aj socializácia na sídlisku na Fidvári. Boli to nositelia dvoch úplne odlišných kultúr, napriek tomu spolu vychádzali dobre. Išlo o tzv. hatvanskú kultúru s ťažiskom osídlenia v severovýchodnom Maďarsku a na juhu stredného Slovenska, a únětickú kultúru, ktorá bola rozšírená na území od východného Nemecka a západného Poľska cez Čechy, Moravu, Dolné Rakúsko až po juhozápadné Slovensko.

„V priestore dnešných Vrábeľ teda máme pozoruhodný doklad bezkonfliktného stretu dvoch odlišných kultúr,“ poukazuje na dôležitú informáciu Bátora.

Pohľad na drevom vydláždenú ulicu medzi dvomi domami zo staršej doby bronzovej.
Pohľad na drevom vydláždenú ulicu medzi dvomi domami zo staršej doby bronzovej. Foto: Reprofoto SAV

Slovenské je staršie ako Mykény

„Porovnávať vrábeľský Fidvár s Mykénami je síce lákavé, ale dosť nepresné. Hoci v oboch prípadoch ide o opevnené sídliská, zásadným spôsobom sa od seba odlišujú časom svojej existencie, polohou, pôdorysnou dispozíciou, vnútornou zástavbou, charakterom opevnenia, použitým materiálom pri výstavbe atď. Opevnené sídlisko vo Vrábľoch je chronologicky staršie, vzniklo okolo roku 2000 p. n. l. Mykény sú o niekoľko storočí mladšie (mykénske obdobie sa začína okolo roku 1600 pr. n. l.),“ upozorňuje profesor.

Rozdielny je pôdorys, no sídlisko vo Vrábľoch-Fidvári sa mohlo pochváliť v minulosti zástavbou. „Na rozdiel od Mykén sa vo Vrábľoch nachádzala pravidelná zástavba s viacerými radmi domov radiálne usporiadanými pozdĺž opevnenia. Domy boli vzájomne oddelené uličkami a ulicami. Zistený spôsob zástavby má evidentné znaky protourbánneho charakteru,“ vysvetľuje archeológ.

„Usporiadanie obydlí na Fidvári vo viacnásobných pravidel­ných radoch navzájom oddelené úzkymi uličkami je veľmi podobné usporiadaniu stavieb v tomto obdo­bí v oblasti východného Stredomo­ria, ale i eurázijskej oblasti Ruska a severného Kazachstanu. Boli tu určite kultúrne kontakty, ako v mate­riálnej, tak i duchovnej oblasti. Lokalita Fidvár je významná i tým, že tu bol zistený veľký počet obydlí, t. j. vyše 140. Preto predpokladáme, že v určitom období tu žilo až oko­lo tisíc ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva,“ vysvetľuje Bátora pre vrable.sk.

Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, je väčšia ako grécke Mykény.
Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, je väčšia ako grécke Mykény. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pod povrchom sa dobre zachovali pôdorysy

Archeológovia majú pod terajším povrchom zhruba 180 mimoriadne dobre zachovaných pôdorysov domov a tri kruhové opevňovacie priekopy. To však nie je všetko, približne 300 metrov južne od sídliska vedci identifikovali pohrebisko, na ktorom pochovávali jeho obyvateľov. „Po týchto dôležitých zisteniach sa v roku 2008 rozbehol rozsiahly medzinárodný systematický výskum, ktorý za slovenskú stranu viedol a odborne zastrešoval Jozef Bátora a za nemeckú stranu Dr. Knut Rassmann.“

Lokalitu Vráble-Fidvár sa zaradila právom medzi národné kultúrne pamiatky (NKP). „Myslím, že národných kultúrnych pamiatok tohto typu na Slovensku nemáme veľa – znamená to, že je chránená, nesmie sa na jej území viac vykonávať poľnohospodárska činnosť ani iné práce, ktoré by ju narúšali. Takéto archeologické nálezisko je aj zo zákona výraznejšie chránené proti vykrádaniu detektoristami, ktorým v prípade prichytenia pri vykonávaní takejto nekalej činnosti v areáli NKP hrozí až 10-ročný trest odňatia slobody,“ ozrejmuje význam NKP archeológ.

Ako to tu vyzeralo chcú ukázať aj cez verné repliky

Jedinečné miesto chcú vedci a mesto Vráble sprístupniť návštevníkom a zároveň by chceli vybudovať skanzen, v ktorom by stálo niekoľko domov, prípadne aj iných hospodárskych stavieb.

„Okrem skanzenu by sme tam radi vybudovali aj Múzeum človeka staršej doby bronzovej. Malo by ísť o stánok vedy a kultúry, v ktorom budú sústredené najmä nálezy zo staršej doby bronzovej, z výskumov realizovaných Archeologickým ústavom SAV v Nitre, na území celého Slovenska,“ konštatuje.

„Naša predstava je areál, ktorý bude otvorený počas celého roka,“ vraví Bátora a ako príklad uvádza poľskú lokalitu Trzcinica, kde si návštevníci môžu vychutnať múzeum a skanzen s názvom Karpatská Trója.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z NITRIANSKEHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…