Ženy aj muži si strihajú vlasy, kaderníctva robia zadarmo: Na Mauríciu nečakajú na pomoc, proti ropnej škvrne bojujú ľudia sami
O záchranu ostrova bojuje množstvo ľudí. — Foto: twitter/atish81087140, instagram/mauritiusuncovered
Obyvatelia sa nespoliehajú len na vládu, ale do záchrany svojho „malého kúska raja“ sa pustili z vlastnej iniciatívy.
Kadernícke salóny strihajú zadarmo, majú na to dôvod
Na celom ostrove ponúkajú kadernícke salóny zľavy alebo strihanie zdarma v snahe nahromadiť čo najviac vlasov na záchranné účely. Pred niektorými kaderníctvami sa vytvárajú veľké zástupy ľudí, s jediným cieľom – nechať sa ostrihať a priložiť ruku k nevyhnutnej pomoci.
Takto to vyzeralo pred kaderníctvom v jednom nákupnom stredisku na ostrove:
Fellow warden currently on the mainland sent this through. Free haircuts at the local mall to collect hair to help absorb some of the #oilspill in #mauritius.
The official response may have been severely lacking but the community are coming together and it’s fantastic. pic.twitter.com/mBXNQ5PjDE
„Viem si živo predstaviť, že o niekoľko dní budú všetci Maurícijčania holohlaví,“ uviedol v Paríži hovorca mimovládnej organizácie Eco-Sud, ktorá sa podieľa na výrobe podobných ručne zhotovovaných zariadení.
„Bojujeme na plážach, všetkými prostriedkami, ktoré máme ako občania k dispozícii,“ uviedla miestna poslankyňa Joanna Berengerová, ktorá si pre záchranu maurícijského pobrežia dala ostrihať svoje vlastné vlasy. Spresnila, že jeden kilogram vlasov môže absorbovať osem litrov olejových látok. Informoval o tom TASR.
Berengerová súčasne Maurícijčanky vyzvala, aby priniesli aj nepotrebné nylónové pančuchy, ktoré sa v krajčírskej dielni dajú veľmi ľahko zmeniť na vlasmi vyplnené bóje či plaváky schopné pohltiť ropné znečistenie, napísal portál Ladepeche.fr.
Vlasy sú ideálnym pomocníkom pri odstraňovaní ropy z mora, čo dokázala aj štúdia NASA, pri ktorej sa zistilo, že 11 340 kilogramov vlasov dokáže absorbovať 765 000 litrov nafty. Iná štúdia v časopise Environments poukázala na to, že psia srsť a ľudské vlasy dokážu viazať surovú ropu rovnako ako umelé vlákna.
Spomínaná technika bola prvýkrát otestovaná v Bretónsku, keď sa tam v roku 1978 potopila loď Amoco Cadiz. Odvtedy sa používa pravidelne, najviac pomohla v roku 2004 pri úniku ropy do Mexického zálivu.
