Legendárne socialistické podniky: Maškrtili sme v Mliečnom bare, tresku nosili vo voskovaných pohároch a zábava začala o piatej
Vráťte sa s nami do minulosti a zaspomínajte si na legendárne obchody a ich výrobky či služby. Ktoré vám chýbajú?
BRATISLAVA 15. augusta – Zaspomínajte si spolu s nami na obchody či služby, na ktoré si pamätá najmä staršia generácia. Legendárne obchody mali za socializmu pre mnohých čaro aj napriek svojim nedostatkom.
Vybrali sme sa do ulíc a zisťovali sme, ako to vyzeralo v obchodoch a zábavných podnikoch v čase socializmu. Mnohí z opýtaných pre Dobré noviny uviedli, že aj dnes si vedia vybaviť chute a vône z týchto obchodov. Podľa nich sa niektoré na prvý pohľad rovnaké výrobky nedajú porovnať s tými, čo boli pred mnohými rokmi.
Spoznávate aj vy tieto legendárne obchody? Chýbajú vám niektoré?
Legendárny Mliečny bar, v ktorom vysedávali aj herci
V čase socializmu si v legendárnom Mliečnom bare podávali kľučky mnohí. Mliečny bar, medzi našincami známy aj ako „Mliečak“, sa tešil v niektorých lokalitách bývalého Československa veľkej obľube. A že návštevníkom chutilo! Výber bol skutočne pestrý.
Zamaškrtiť sa dalo na mliečnych koktejloch, šalátoch, zákuskoch, chlebíčkoch, ruskom vajci, palacinkách, ale napríklad aj na tzv. „vtáčom mlieku“ či chrumkavých rožkoch s teplým kakaom.
„Zakončiť piatok bez návštevy Mliečneho baru? Takmer nemožné! Po škole sme so spolužiačkami chodili najmä na jahodové mlieko, na ktorom pani predavačky nikdy nešetrili. Výborná bola aj rezaná kruhová nanuková torta,“ zaspomínala si na sladké obdobie Trnavčanka.
Zároveň prezradila, ako to v legendárnom Mliečnom bare v Trnave vyzeralo. V pamäti vylovila aj niekoľko vtedajších cien - čokoládový puding za 2,20 Kčs, karamelový za 2 Kčs a vtáčie mlieko za 1,50 Kčs.
„Aj dnes si pamätám na chute zákuskov. Čo zákuskov, celkovo mliečnych výrobkov a iných produktov z potravín. Chuťovo na to mnohé veci z dnešného výberu určite nemajú. Na dobré veci sa nedá zabudnúť,“ myslí si.
Na Mliečny bar nedá dopustiť ani pani Zuzana z Bratislavy. Podľa jej slov ho navštevovali aj známi herci. „Mal výbornú polohu. Sídlil kúsok od Slovenského národného divadla, preto bolo bežné, že ste v ňom stretli slovenských hercov, ktorých ste predtým videli v divadle či v televízii. Posŕkavali v ňom najmä jahodový koktejl,“ spomína s úsmevom na perách na niekdajší bar na rohu Gorkého ulice a Rybárskej brány.
Otvorený vraj býval cez týždeň do 18.00 hod. a v sobotu do 12.00 hod.
V Tuzexe boli rifle drahé, ale čosi vydržali
Tuzex bol niekdajším symbolom luxusu. V Sovietskom zväze ho poznali zákazníci pod názvom Berjozka, v Poľsku Pewex, v Maďarsku Intertourist a v Nemeckej demokratickej republike ako Intershop.
V prípade, že by ste vytiahli peniaze, nepochodili by ste. Za tovar sa v Tuzexe platilo odberovými poukážkami, ktoré poznáme ako bony. V tejto prevádzke by sme našli módne hity, ako boli džínsové bundy a rifle, ale aj kozmetiku, penu do kúpeľa, cigarety, žuvačky, prípadne nedostupnejšie kúsky - západnú elektroniku, autá a mnoho iného.
„Spomínam si na moje prvé rifle značky Levi´s, alebo ak chcete rifle či džíny. Stáli vyše sto bonov, čo bolo vtedy dosť – pre porovnanie, pravú švajčiarsku čokoládu ste vymenili za dva bony. Na tie svoje vysnívané rifle som si pred Tuzexom vyčkal asi pol dňa - aj to som mal vôbec šťastie, že sa mi ušli. Musím však povedať, že čakanie sa s odstupom času vyplatilo. Vydržali veľmi dlho. Keď mi boli malé, posunul som ich ďalej do rodiny, pričom stále vyzerali veľmi dobre,“ vysvetľuje Marcel.
Naši respondenti si spomenuli aj na niektoré priam nesmrteľné produkty. V našej redakcii sa nám azda „najnezničiteľnejšia“ zdala vtedajšia nafukovačka do vody. „Dodnes máme doma dva kusy týchto nesmrteľných nafukovačiek, ktoré vytiahneme v lete, keď ideme na jazero. Majú už 35 rokov, stále sú použiteľné a prežili nielen mňa a moje deti, ale udržia ešte aj moje vnúčatá,“ smeje sa pani Kvetka z Trenčína.
Legendárne predajne Ryba
Obchodík s názvom Ryba dodnes vyvoláva v mnohých príjemné spomienky a je to kapitola sama o sebe. Ryba bývala špecializovaná predajňa, v ktorej si na svoje prišiel každý milovník rýb.
„Kto si chcel pochutnať na výbornej treske, ten išiel do Ryby. Ešte dnes si pamätám, ako súdružky predavačky vážili tresku do novín alebo voskových pohárov. Nie je však tak dôležité, do čoho to balili, ako skôr to, ako výborne to chutilo,“ spomína ďalší pamätník.
Čaj o piatej
Svoje postavenie v ére socialistického konzumu mali aj vychýrené tanečné Čaje o piatej. „Čaj o piatej bol pre nás, študákov, akýmsi mládežníckym protestom, pretože sa tam hrávala i zahraničná hudba. Bola to udalosť, pri ktorej si každý rád zatancoval so svojím partnerom, priateľom a niekedy aj s úplne cudzím človekom. A predstavte si, práve tam som sa naučil tancovať,“ spomína Patrik, ktorý doteraz vyhľadáva rôzne tanečné akcie pre pamätníkov a starších.
„Čaj o piatej by som dopriala zažiť skutočne každému. Tá nálada tam bývala priam nákazlivá,“ dodáva pani Irenka. Ako prezradila, hoci tam niekedy bývalo viac žien ako mužov, na zábave to rozhodne neuberalo.
Spomínate si aj vy na toto obdobie? Mali ste svoj obľúbený obchod alebo podnik? Napíšte nám a podeľte sa o váš príbeh.
