Dobré noviny
Jednorazová plienka sa rozkladá 250 rokov, u nás sa ich vyhodí milión denne: Viktor Vincze odporúča rodičom viacero alternatív
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Jednorazová plienka sa rozkladá 250 rokov, u nás sa ich vyhodí milión denne: Viktor Vincze odporúča rodičom viacero alternatív

Viktor otvoril ďalšiu ekologickú tému.
Viktor otvoril ďalšiu ekologickú tému. — Foto: Instagram/viktorvincze, Pixabay/ReadyElements

Známy a obľúbený moderátor otvoril ďalšiu ekologickú tému. Mnohí rodičia si možno ani neuvedomujú, akú veľkú záťaž na životné prostredie majú jednorazové plienky, ktoré používajú denne.

BRATISLAVA 12. augusta – Moderátor Viktor Vincze sa najprv na svojom Instagrame pustil do témy umývania plastových kelímkov po dojedení a potom do odpadov, ktoré hádžeme susedom do koša. Ekologické témy mu naozaj nie sú cudzie a v týchto dňoch pridáva ďalšiu.

Dopad plienok na životné prostredie

Najnovšie otvoril tému, ktorá sa dotýka množstva rodičov - a tou sú plienky a ich vážny dopad na životné prostredie. Napriek tomu, že, ako aj sám na úvod podotkol, nie je rodičom s prebaľovacou skúsenosťou, plne si uvedomuje, že jednorazové, ale aj látkové plienky sú záťažou pre životné prostredie a niekedy sa môžu stať až výrazným ekologickým problémom.

Rodičia však podľa slov Viktora dokážu okresať environmentálny dopad na našu planétu. A dobrou správou je, že niektoré firmy a organizácie už vypustili svoje prvé ekologickejšie lastovičky.

Ani látkové plienky nemusia byť výhrou.
Ani látkové plienky nemusia byť výhrou. Foto: pixabay/ReadyElements

Tona odpadu za každé dieťa v EÚ

„K plienkam existuje málo relevantných štúdií a dát. V roku 2017 sa v EÚ spotrebovalo 33 miliárd plienok. Číslo vychádza z metodiky, ktorú zjednoduším: V roku 2017 žilo v EÚ asi 15,3 milióna detí vo veku 0-2 roky a každé z nich spotrebuje priemerne 6 plienok. Každé dieťa v Únii tak ročne vyprodukuje 438 kg odpadu len z plienok. Do konca plienkového obdobia asi tonu,informuje Viktor Vincze o spotrebe jednorazových plienok.

Ako uvádza neziskové občianske združenie Priatelia zeme, rovnaké množstvo odpadu vyprodukujú za tú istú dobu dvaja dospelí ľudia.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze),

Na Slovensku je viac ako milión plienok denne v odpade

Slovensko nemá lichotivejšie čísla a za zvyškom Európy rozhodne nezaostávame. „Zúžené na Slovensko, detí vo veku 0-2, je to viac ako milión plienok denne, to je 175 -tisíc detí krát 6 plienok denne,“ vyratúva Viktor, pričom sa opiera o štatistický úrad SR. Dostávame sa tak na viac ako milión plienok denne.

Viktor nezabodol podotknúť, že niektoré deti už aj na Slovensku nosia iné, ako sú stále najpoužívanejšie jednorazové plienky, no podľa odhadov Európskej komisie až „95 percent rodičov dáva stále prednosť práve sigle-use verzii.“

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze),

Tvrdá realita: jednorazové plienky vytvoria 30 skládok za rok

Čísla sú neúprosné a podľa Viktora nám „ukazujú tvrdú realitu.“ Jednorazové plienky dokážu zaplniť 30 skládok za rok. „Ročne skončí na svetových skládkach a spaľovniach 30 miliónov ton plienok a ostatných absorpčných produktov a z toho v Európe 8,5 milióna. To je 30 plných skládok! Každý rok.“

Prvé jednorazové plienky uzreli svetlo sveta v roku 1946 a odvtedy prechádzali pokusmi a omylmi až nakoniec prešli technológiou, ktorá dopĺňa jednorazové plienky o absorbenty vo forme mikroperál - teda špeciálneho gélu na báze polyakrylátu. Takýto gél sa nasiakne tekutinou a funguje ako akási špongia, ktorá zaručí dieťatku, aby bolo čo najdlhšie v suchu.

„Tekutinu vnútri zachytávajú kryštály (super absorpčný polymér), ktoré ju na seba viažu a vzniká gél, no a práve aj vďaka tomu sa vo veľkom nerecyklujú, pretože obsahujú priveľa rôznych materiálov,“ opisuje vznik problému. Jednorazové plienky končia buď na skládke, alebo v spaľovni.

Znovupoužiteľné plienky robia väčšiu environmentálnu stopu

Sú teda ekologickou alternatívou látkové plienky? „Čo sa odpadu týka, jednoznačne áno. Ale je to tak aj pri celkových environmentálnych dopadoch? Látkové plienky treba predsa prať, sušiť, vyrábajú sa často z tzv. smädnej bavlny,“ a nemyslí si to len Viktor, odpovede na to, či sú vhodnejšie látkové plienky, hľadala napríklad aj britská vládna Environmentálna agentúra.

„Ak rodičia perú látkové plienky v poloprázdnej práčke, na 90-tke a vždy ich sušia v sušičke, znovupoužiteľné plienky urobia väčšiu environmentálnu stopu, ako jednorazové! Táto správa z roku 2008 v minulosti vyvolala vlnu kontroverzií, ale základná pointa dáva zmysel – aj látkové plienky treba rozumne používať, nestačí ich len vlastniť.“

Látkovým plienkam nemožno uprieť to, že sú výhodnejšou kúpou, napriek vyššej vstupnej investícii. „Pri ich opakovanom použití aj pri ďalšom dieťati to platí o to viac. Portál Čierna labuť urobil porovnávajúci výpočet, vrátane nákladov na pranie pri dvojročnom plienkovom období,“ ozrejmí Viktor. Podľa tohto výpočtu rodičom vytiahnu z peňaženky jednorazové plienky približne 1168 eur, zatiaľ čo látkové len 506 eur.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze),

Prvá recyklačná linka či strešné krytiny

Firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou plienok, už však našťastie začali podnikať kroky k tomu, aby znížili svoj vplyv na životné prostredie. „Výrobca plienok Pampers v Taliansku testuje svoju prvú recyklačnú linku. Ročne dokáže spracovať 10-tisíc ton plienok. Z každej tony vedia spätne získať 150 kg celulózy, 75 kg plastov a 75 kg superabsorpčného polyméru,“ všimol si moderátor.

Na svete sa s plienkami pasuje čoraz viac firiem, pekným príkladom je Škótsko, kde z použitých detských plienok dokázali vyrobiť strešné krytiny, ako o tom informoval dávnejšie aj britský denník The Guardian.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze),

Aké sú teda odporúčania? 

Netreba sa však učičíkať, trh s plienkami stále giganticky rastie. „Ročné príjmy tvoria asi 45 miliárd dolárov. To je viac ako rozpočet celej verejnej správy Slovenska. Je jasné, že látkové plienky z pohľadu životného prostredia vyhrávajú, z pohľadu komfortu, samozrejme, nie. Viete, že nie som ekofanatikom, takže moje odporúčanie by som zhrnul do troch scenárov.“

A tu sú Viktorove odporúčania:

  1. Ak odpad z vašej obce končí na skládke: Toto je najbežnejší slovenský scenár. Ak je to tak, snažte sa používať látkové plienky úplne na maximum. Prať ich v čo najväčších várkach, na čo najmenšej teplote a sušiť ich na vzduchu.
  2. Ak odpad vo vašej obci konči v spaľovni: Plienky pokojne kombinujte. Z tých jednorazových vhodených do koša sa aspoň spätne vyťaží teplo a elektrina.
  3. Nechajte veciam voľný priebeh: Ak si neviete predstaviť, že by ste úplne prešli na látkové plienky, stačí, keď ich budete používať v konkrétnych prostrediach. Napríklad, doma dieťa behá v látkových, von s ním pôjdete v jednorazových. Opakujem, jednorazové plienky sú fascinujúcou technológiou, extrémne uľahčujúcou život rodičom.

Ak by však len 20 percent rodičov opustilo jednorazovú verziu, v ÉU by ročne hmotnosť odpadu klesla o milión ton, podotkol Viktor. Zatiaľ sa ani jedna z dosiaľ vyrobených jednorazových plienok nikdy nerozložila. V prírode „prežije“ približne 250 rokov.

Už ste čítali?