Kašleme na triedenie, skládky sú plné kvalitných materiálov. Nesplnenie záväzku voči EÚ zaplatia ľudia
Lucia Čížová
Lucia Čížová

Kašleme na triedenie, skládky sú plné kvalitných materiálov. Nesplnenie záväzku voči EÚ zaplatia ľudia

Do konca roka 2020 by sme mali recyklovať už 50 percent komunálneho odpadu, no Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nesplní tento záväzok voči Únii.

Skládky na Slovensku. — Foto: TASR/KR PZ SR, Oliver Ondráš

BRATISLAVA 10. augusta - Slovensko je skládkovou veľmocou. Počuli ste to už iste mnohokrát, ale úprimne, uvedomujete si, aký veľký je to problém? Prečo vzniká, že dôsledky s tým spojené zaplatíme koniec koncov sami a že by stačilo „len“ poctivo triediť odpad?

Aj keď si možno niektorí ľudia myslia, že je normálne, že odpad končí na skládkach alebo že Slovensko je chudobná krajina, ktorá je odkázaná na vývoz odpadu na skládky, hocikde za naše dediny či mestá, nie je to tak. Spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, za ktorými veľmi zaostávame, máme záväzok do konca roka zrecyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Ide o reálny cieľ, na ktorý máme infraštruktúru, ak by sme do čiernych kontajnerov nevyhadzovali doslova čokoľvek. Ak aj v roku 2020 budeme napredovať rovnako ako v roku 2019, kedy sme úroveň recyklácie zlepšili len o 3 percentá, tak náš záväzok voči Únii nesplníme.

Kde je problém?

Hoci komunálny odpad podľa štatistík predstavuje asi iba desatinu z celkového objemu odpadu vyprodukovaného v Únii ročne, je ho však najviac vidno a tvoria ho látky, ktoré sa v prírode rozkladajú veľmi ťažko alebo vôbec. Azda najväčším problémom je, že odpadu produkujeme veľmi veľa. Podľa Štatistického úradu SR sme v roku 2019 vytvorili až rekordných 435 kg komunálneho odpadu na hlavu (o 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi), čo je asi 1,2 kilogramu denne na osobu, každým rokom sa tak približujeme k európskemu priemeru.

Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa.
Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa. Foto: ŠÚ SR, odpady-portal.sk

Dôvodom, prečo sa nám nepodarí splniť tohtoročný cieľ, je aj nesprávne alebo žiadne triedenie. „Vždy, keď sa pri našich analýzach pozrieme do zmesových kontajnerov, nachádzame tam PET fľaše, plechovky od nápojov, papierové škatule, sklo, obaly od kozmetiky, teda všetko výborne recyklovateľné druhy odpadu, ktoré tam nemajú čo robiť a ktoré čaká smutný osud. Tie z Bratislavy a Košíc skončia v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO, pozn. red.), zhoria a tento odpad je aspoň energeticky zhodnotený, ale všade inde skončia na skládkach odpadu,“ objasňuje situáciu Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Ďalším faktorom je aj neschopnosť vysporiadať sa s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorý majú v rukách samosprávy.Ak by sme to vedeli, tak vieme urobiť veľký skok. Niekedy je totiž až polovica odpadu zmesového kontajnera potravinový odpad z kuchyne a zeleň zo záhrad, teda veci, ktoré by sa mali kompostovať,” dodáva. V tomto prípade však už na obce tlačí legislatíva, keďže zber a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností bude pre obce (okrem spomínanej Bratislavy a Košíc) povinné už od budúceho roka. Domácnostiam teda pribudnú vedierka a vrecia na tento odpad, bytovým domom hnedé kontajnery (avšak neodporúča sa zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným, nie je totiž zaručené, že sa zmes bude dať ďalej spracovať, pozn. red.).

Smer skládky

Toto všetko smeruje len k jednému bodu - že odpad, ktorý mohol byť zrecyklovaný, kompostovaný alebo energeticky zhodnotený, skončí na skládke. Podľa najaktuálnejších údajov dosiahla vlani miera skládkovania až 50,6 percent. A aj týmto si, samozrejme, znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu. „Ľudia neriešia to, že odpad na skládke pracuje, rozkladá sa. Na kontrolovaných skládkach, ak je to dobre zabezpečené, nepresiakne do podzemnej vody, v poriadku, ale čo vzduch? Odpady sú 4. najväčším zdrojom emisií v Európskej únii a najväčší podiel na tom má práve skládkovanie,“ zdôrazňuje Brinzík. Hnijúce zvyšky potravín produkujú „skládkový plyn“, ktorý je zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka. A na ďalšie materiály, ktoré tam nemajú byť, takisto pôsobia poveternostné podmienky.

Ak sa pristavíme aj pri nekontrolovaných, čiernych skládkach, existenciou ktorých si tiež znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu, tam je okrem uvoľňovania plynov do ovzdušia aj veľké riziko, že škodlivé látky vsiaknu aj do podzemnej vody, čo nám môže spôsobiť zdravotné problémy.Nevieme úplne presne, aké množstvo odpadu končí v prírode. Zmapovaných máme takmer osem tisíc čiernych skládok, ale odhadujeme, že reálne ich môže byť 2-3 násobne viac - teda práčky, chladničky, nádoby s chemikáliami, elektroodpad pohodený v prírode. Okrem poškodenia podzemných vôd, ovzdušia a prírodných ekosystémov je to aj absolútna škoda, pretože sa z nich dá vytiahnuť veľa recyklovateľných materiálov, vrátane vzácnych kovov.“ A aj pre tieto dôvody vznikol projekt Nie som prasa, ktorého je tiež NATUR-PACK súčasťou.

Takto vplýva na podzemné vody napríklad elektroodpad.
Takto vplýva na podzemné vody napríklad elektroodpad. Foto: NATUR-PACK

Mnoho odborníkov aj ľudí sa spolieha napríklad na zálohovanie. Že práve týmto spôsobom dostaneme odpad z prírody a bude ho menej aj v kontajneroch. „Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) potvrdila, že zálohovanie nápojových obalov (PET fliaš a plechoviek) zlepší celoslovenskú úroveň recyklácie približne o 0,5 percenta. Áno, je to aspoň niečo a v lesoch a na okrajoch miest bude týchto odpadov menej, ale celkovo je to veľmi málo. Podstatne väčšie rezervy sa skrývajú v kvalite triedenia odpadov mimo zálohového systému.  Pretože systém zálohovania PET fliaš a plechoviek (čo sú len dve komodity z niekoľkých stoviek, ktoré sa na Slovensku triedia), bude stáť štát takmer toľko, koľko stojí teraz triedenie všetkých obalov a neobalových výrobkov, vrátane zabezpečenia ich recyklácie. A je za tým ešte jedna vec, ktorú nikto nepovie nahlas - myslím si, že ľudia budú ešte s väčšou chuťou kupovať tieto jednorazové obaly, lebo si povedia: však sa to zálohuje, je to v poriadku. Ich používanie to skôr podporí,“ vysvetľuje Brinzík.

Čo pomôže?

Samozrejme, tým najlepším riešením je, aby bolo odpadu čo najmenej alebo nastalo spomínané opätovné využitie - recyklácia, kompostovanie, výroba energie. Až na poslednom mieste by malo byť skládkovanie - je to však najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie, i keď pre životné prostredie najviac škodlivé. „Dramaticky sa to môže zlepšiť, keď budú poplatky za skládkovanie väčšie ako tie recyklačné, tak ako je to v ostatných krajinách. Inak nebudú mať firmy motiváciu s tým niečo robiť a odpad bude ďalej putovať na skládky,“ objasňuje Brinzík.

Ako dlho trvá niektorým materiálom rozložiť sa.
Ako dlho trvá niektorým materiálom rozložiť sa. Foto: NATUR-PACK

V škandinávskych alebo niektorých krajinách západnej Európy ako Belgicko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko alebo Fínsko už skládky takmer vôbec neexistujú. V Rakúsku sa vo veľkom recykluje, aj preto, že tamojšie poplatky za skládkovanie sú veľmi vysoké. „Odpady zo zahraničia končia paradoxne aj na Slovensku, pokiaľ ich spracovanie je lacnejšie, ide o ekonomickú motiváciu. Komunálne odpady sa napríklad používajú na výrobu tuhého alternatívneho paliva pre naše cementárne. Pre všetky takéto aktivity však platia prísne pravidlá a zákony,“ vysvetľuje Brinzík s tým, že určite k nám nechodia susedné krajiny vysýpať svoje odpady preto, aby mali u seba menej skládok. Ide o konkrétnu formu spracovania odpadu a pokiaľ ho lacnejšie spracujeme my, budú ho okolité krajiny využívať.

Spomínané krajiny sú ďaleko pred nami, čo sa týka úbytku skládok a miery recyklovania, niektoré už teraz prevyšujú 50 percent recyklácie komunálneho odpadu. Brinzík však dodáva, že ak aj krajina nemá skládky, neznamená to zákonite len dobré recyklovanie, ale práve to, že sa veľa odpadu zhodnocuje energeticky.

Zaplatí to občan

Ako prichádzame k finálnym počtom? „Slovensko poskytne Únii údaje, koľko bolo vyprodukovaného komunálneho odpadu, my (organizácie zodpovednosti výrobcov) dodávame Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky údaje od recyklátorov, koľko sa zrecyklovalo. Výpočty v krajinách EÚ sú rôzne, nie sú jednotné, ale v každom prípade, to, čo vieme, je, že potenciál tu je a nie malý.“ Ako sa teda vyvíjame? V roku 2015 sme boli na úrovni 15 percent zrecyklovaného komunálneho odpadu za rok, nasledujúce tri roky to stúplo približne o 7 percent, no v roku 2019 sme oproti tomu predošlému zaznamenali len 3-percentný nárast, skočili sme na 39 percentách. Od minulého roka sú obce motivované triediť viac, ak chcú platiť nižšie recyklačné poplatky. Rozdiel v poplatkoch medzi obcami, ktoré triedia najlepšie a najhoršie, je až trojnásobný. „Lepšie percento by sme hravo dosiahli, ak by sme lepšie triedili. Do roku 2035 by sme sa mali dostať na 65 percent, uvidíme,“ dodáva Brinzík.

A napadla vám otázka, čo s tým? Slovensko bude za prípadné nesplnenie cieľov platiť pokutu, a teda na konci dňa budeme my tí, ktorí to aj kvôli svojej vlastnej lajdáckosti zaplatia. „Ľudia idú sami proti sebe, triedený odpad je bezplatný (v cene výrobku sú už zahrnuté recyklačné poplatky), komunálny sa dá zmenšiť, no keď bude štát platiť pokutu (alebo pokutovať firmy), vždy si to odnesie občan.“

A viete, čo je najzaujímavejšie? Ak triedite odpad (sklo, plast a kovy, papier) neplatíte za to, ale znižujete množstvo skládok a dávate šancu na vznik nových materiálov. Ak sa odpad zhodnocuje, získavame energiu. Ak kompostujete, nielenže znižujete celkové množstvo odpadu a ušetríte obci peniaze na jeho manipuláciu, ale kompostom ušetríte peniaze aj sebe a môžete ho použiť napríklad pri hnojení a podobne. Ak nevyhadzujete odpad do prírody, ale ho napríklad zanesiete na zberné dvory, chránite prírodu aj naše zdravie. Spolu tým všetkým dospejeme k tomu, že je menej odpadu a tiež, že krok po kroku budeme spĺňať naše recyklačné ciele a neplatiť pokuty. Nech rátate akokoľvek, viac získate ako stratíte. Myslite na to, keď pôjdete najbližšie k svojmu kontajneru.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…