Dobré noviny
Máme byť na čo hrdí: Vďaka Jánošíkovi sa Slovensko dostalo medzi top 10 krajín na svete
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Máme byť na čo hrdí: Vďaka Jánošíkovi sa Slovensko dostalo medzi top 10 krajín na svete

Ilustračné fotografia
Ilustračné fotografia — Foto: TASR/Jakub Kotian, Instagram/slovenske_muzea_nasimi_ocami

Naša malá krajina má mnohé unikáty. Niekedy sú až tak veľké, že sa zapíšu medzi svetové skvosty. Toto je jeden z nich.

BLATNICA/CHICAGO 5. augusta – Daniel a Jaroslav Siakeľovci, mená, ktoré pravdepodobne mnohým z nás nič nepovedia, napriek tomu sa už navždy zapísali nielen do slovenskej filmovej tvorby – ale aj do svetového kultúrneho dedičstva.

Hoci sa Daniel (narodený 25.01.1886) vyučil za strojového zámočníka vo vtedajšej Budapešti, dotiahol to oveľa, oveľa ďalej. V roku 1905 odišiel za veľkú mláku a začal pracovať vo firme na spracovanie filmov Seling Plyscope Co. - k šikovnému Slovákovi sa pridal o niekoľko rokov neskôr aj jeho nie menej nadaný brat Jaroslav (narodený 4.01.1896).

Na archívnej snímke portrét zakladateľa slovenskej kinematografie Jaroslava Siakeľa.
Na archívnej snímke portrét zakladateľa slovenskej kinematografie Jaroslava Siakeľa. Foto: TASR

Jeden tvoril zvukový projektor, druhý točil filmy

Bol to práve starší z bratov, Daniel, ktorý dokázal skonštruovať zvukový projekčný aparát. „Okolo roku 1924 skonštruoval zvukový projekčný aparát a robil pokusy s farebným filmovým materiálom,“ informuje o svojom rodákovi turčianska obec Blatnica pri Martine na svojom webe.

Za Danielom však nezaostával ani Jaroslav. „Za prvej svetovej vojny absolvoval kurz leteckej fotografie, neskôr zhotovoval krátke dokumentárne i hrané filmy pre firmu Rothacker Film Mfg Co, viaceré tematicky zamerané na ČSR. Zaoberal sa i otázkami zjednodušenia výroby rozmnožovacích filmových materiálov.“

Bolo tak otázkou času, kedy sa bratia s chuťou pustia do niečoho väčšieho, do niečoho „svojho“ - a tak sa aj onedlho stalo. V roku 1920 si bratia v Chicagu založili firmu Tatra Film Corporation. Daniel a Jaroslav sa rozhodli tvoriť filmy vo svojej vlasti, obaja však vedeli, že potrebujú kapitál.

Na reprodukcii snímka z filmu Jánošík režiséra Jaroslava Siakeľa.
Na reprodukcii snímka z filmu Jánošík režiséra Jaroslava Siakeľa. Foto: TASR

Predal kino, aby mohli natáčať film

K filmovému snu im dopomohol ďalší Slovák, istý majiteľ kina, Ján Závodský. Aby mala odhodlaná trojica dostatočnú finančnú injekciu, Závodský predal svoje kino. Mužom už nič nebránilo v tom, aby sa pustili do tvorby.

Začali v Chicagu tesne po vojne, no pokračovali v roku 1921 v exteriéroch, v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Pustili sa do tvorby filmu o našom najslávnejšom zbojníkovi - Jurajovi Jánošíkovi. Hrdinského Jánošíka stvárnil už vtedy známy a obľúbený herec Theodor Pištěk a úlohy Aničky sa chopila Mária Fábryová.

„Náklady na realizáciu dosiahli 14 500 dolárov, tržby v Československu dosiahli skoro 19 miliónov korún. Film, ktorý mal premiéru 25. 11. 1921 v Prahe, 1. 12. 1921 v Chicagu a 3. 1. 1922 v Žiline, zmizol neskôr po premiére na celé polstoročie.
Na reprodukcii režisér filmu Jánošík Jaroslav Siakeľ.
Na reprodukcii režisér filmu Jánošík Jaroslav Siakeľ. Foto: TASR/Milan Kapusta

Na svoje znovuobjavenie čakali celé desaťročia

Mnohí považovali film za nenávratne stratený. „Až ho potom objavil vo svojej Chicagskej garáži jeho pôvodný producent Ján (John) Závodný, ktorý značne poškodenú americkú kópiu venoval Slovenskému Filmovému ústavu. Časti filmu boli tak zničené, že na nich nebolo vidno obraz, ale aj tak ide o jeden z najvýznamnejších filmov. Vo svojej dobe vôbec nezaostával za svetovou produkciou. Smelo ho môžeme zrovnávať s najväčšími filmami svojej doby. Hoci dnes pôsobí miestami „amatérsky“, boli v ňom použité mnohé techniky, ktoré sa neskôr začali využívať aj inde.“

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Rakúske kultúrne fórum (@acf_bratislava),

Príbeh o Jánošíkovi natáčali bratia dvoma kamerami rôznej výroby a mali pre to dôvod. Za kameru sa postavili Daniel Siakeľ a Oldřich Beneš. Siakeľov negatív bol pre americký a Benešov pre československý trh. Zaujímavá myšlienka sa neskôr stala problémom v rámci rekonštrukcii filmu. Za svoju terajšiu zrekonštruovanú podobu vďačí filmovému historikovi, režisérovi a scénaristovi Ivanovi Rumanovskému. Ozvučený bol terchovskou muzikou až v roku 1975.

„Bolo to práve dielo Jánošíka od bratov Siakeľovcov, vďaka ktorému sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré dokázali vyrobiť dlhometrážny nemý hraný film. Filmové dielo je zároveň od 1995 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.“

Jánošíka zapísali a uviedli na DVD disk pod názvom „Zbojnícke trilógie“. Režisér filmu Jánošík Jaroslav Siakeľ vydýchol v roku 1997 naposledy v USA ako 101-ročný, jeho brat Daniel zomrel už oveľa skôr v roku 1946.

Už ste čítali?