Šikovný Slovák stavia domy v korunách stromov: V jeho príbytkoch je možné bývať aj celoročne
Pavol zhmotňuje sny niektorých Slovákov. Stavia domy, domčeky a iné stavby v korunách stromov alebo blízko nich.
MARIANKA 4. augusta – Talentovaný architekt Pavol Šiška dokáže zhmotniť túžby ľudí, ktorí veľakrát tajne snívajú o rozprávkovom mieste, kde by sa schovali pred neúprosným a uponáhľaným svetom.
Sám si ako dieťa staval s bratmi domček na strome a dlhý čas sa venoval takýmto stavbám vo svojej diplomovej práci. Pavel už niekoľko rokov vytvára stavby, v ktorých sa doslova zhromažďujú zážitky, pokoj a akési tesné spojenie s prírodou.
Jeho domy, domčeky a iné objekty sú závislé na stromoch, iné len sčasti. Talentovaný architekt si odniesol za jeden zo svojich domčekov aj cenu za architektúru CE.ZA.AR 2018 v kategórii Rodinné domy za projekt DuboDom. Domom na stromoch sa venuje už štyri roky a viac prezradil v rozhovore pre Dobré noviny.
„Častou motiváciou je aj však akási tajná, skrytá túžba klientov z detstva, mať kúsok rozprávkovejšieho miesta na spomalenie a úkryt pred uponáhľaným svetom a honbou za mamonou,“ sčasti odpovedal šikovný slovenský architekt na otázku, čím to je, že ľudia túžia po domove v korunách stromov.
Vaša práca je unikátna. Je vôbec možné niečo takéto špecifické vyštudovať?
Myslím si, že na svete neexistuje takýto študijný odbor, ktorý by sa dal študovať. Ja som vyštudoval odbor architektúra na TU Wien (Vienna University of Technology - pozn.red.), kde som aj prišiel do kontaktu s touto témou. Teda, ak vynechám stavanie si domčeka na strome s bratmi už v detstve, z dosiek zo stodoly. Dlhý čas som sa vo svojej diplomovej práci venoval domčekom na strome, ktoré boli vlastne pustovne pre návštevníkov domu modlitby. A potom to prišlo akosi prirodzene, akási túžba, aby projekty neputovali len do šuflíka, resp. na harddisk. A tak som zobral pílu a išiel som na to.
Keďže komunikujete so svojimi zákazníkmi, poznáte ich požiadavky. Prečo si Slováci nechávajú zhotovovať takéto domčeky, čo ich konkrétne najviac láka? Súkromie, jedinečnosť, inakosť?
Áno, z každého rožku trošku. Nakoľko sme každý rozdielny, tak aj motivácie v tejto brandži sú u každého klienta iné. Najčastejším menovateľom je určite vytvorenie zážitkového miesta pre niekoho blízkeho, samozrejme, najčastejšie sú to deti. Niekedy teda aj manželky. Častou motiváciou je aj však akási tajná, skrytá túžba klientov z detstva, mať kúsok rozprávkovejšieho miesta na spomalenie a úkryt pred uponáhľaným svetom a honbou za mamonou.
Vaše príbytky sú viac či menej závislé na stromoch. Aké parametre musia spĺňať na to, aby sa mohli pretvoriť na domy na strome?
Niektoré domy, domčeky či len objekty sú závislé na stromoch, iné len sčasti a niektoré vôbec a sú len tesne v ich blízkosti. Všetko záleží na konkrétnych želaniach a túžbach klienta, všetko sa dá napasovať presne na mieru.
Aký strom je najvhodnejší?
Najvhodnejšie stromy sú, samozrejme, tie zdravé, nie príliš mladé ani príliš staré, s ideálnym rovným vzrastom, vhodným rozkonárením a dobrým ťažiskom. Všeobecne platí, čím hustejšie drevo konkrétneho stromu, tým lepšie. Na Slovensku sú na tom najlepšie duby, buky či jasene, no samozrejme, dá sa čosi vykúzliť aj s ostatnými drevinami ako javor, borovica alebo smrekovec. Záleží od konkrétneho návrhu, lokálnej situácie a okolitých podmienok, je to súbor mnohých faktorov.
Je možné v ňom prebývať celoročne?
Samozrejme. Ak strom neprechádza cez interiér domu, ktorý je dostatočne tepelné izolovaný, nie je žiaden problém a dom sa správa ako iná drevostavba postavená na zemi. Tepelno-technicky dokonca niekedy aj lepšie. Potom je už len otázka veľkosti a vybavenia priestoru, čo človek potrebuje, aby dokázal celoročne prebývať v takomto domčeku. Niekomu stačí len knižka so sviečkou, inému „len“ zásuvka, teplá voda, klimatizácia či chladnička. Sto ľudí, sto chutí, sto domčekov.
Ako dlho trvá výstavba bývania v korunách stromov?
V závislosti od veľkosti a náročnosti daného projektu. Približne však pár týždňov pri menších projektoch, pri väčších o čosi dlhšie. Nakoľko často ide o citlivú výstavbu, kde sa snažíme čo najmenej uškodiť stromu a prírode ako takej, treba akceptovať takýto citlivejší prístup. Vtedy je nutné vo veľkej miere aj improvizovať na mieste, nakoľko sa stavia na, pri, popod stromom, ktorý sa hýbe vo vetre, pod návalmi snehu, rastie a zväčšuje sa, vlhne a podobne.
Ktorý váš doterajší domček je azda najunikátnejší a prečo?
Podľa mňa je to určite DuboDom vo Svätom Jure u vinára Bažalíka. Pri tomto projekte sa dokonale skĺbilo viacero faktorov, ktoré ho vcelku robia unikátnym. Vynikajúca poloha, umiestnenie, dokonalé rozkonárenie niekoľkostoročného dubu, ktorý prerastá interiérom, spojenie unikátneho lokálneho vinárstva a degustačnej terasy pri domčeku a výberové ticho s Karpatským lesom za chrbtom. Pri tomto domčeku sme stromu neodrezali ani jeden živý konár a celá konštrukcia bola napasovaná tak, aby sa strom stále mohol hýbať a rásť aj napriek tomu, že prechádza cez interiér. Čerešničkou na torte zážitkov je už len kúpacia kaďa na terase, ktorú som navrhol a minulý rok sme ju mohli osadiť.
Koľko stojí takýto domček?
Spodná hranica sumy asi začína tak, aby bol projektík pre nás rentabilný. Čiže napríklad veľkým faktorom je klientov minimálny rozpočet, ako aj vzdialenosť realizácie od našej dielne. Horná hranica intervalu je snáď obmedzená len tým, aby sme boli s projektom morálne zosúladení. V praxi je to pár až desiatky tisíc eur.
Čo pre vás znamená vaša práca?
Moja práca je príjemný pracovný koníček. Teda furmanček. Pre mňa osobne znamená veľa tvoriť hlavne slobodne, s radosťou a také projekty, ktoré po odovzdaní prinášajú radosť iným. Nie veľa ľudí má za klientov a užívateľov deti, ktoré sú krásne bezprostredné a nezaťažujú si hlavu malichernosťami ako my dospelí. Vidieť ich tak užívajúc výsledný produkt s úsmevom je krásny pocit, dokonca krajší ako peniažky na konci projektu.
Venujete sa popritom aj niečomu inému?
Popri týchto projektoch sa venujem pravdaže aj klasickejšej architektúre, aby som ostal v kontakte s „dospelým“ svetom. Myslím, že ako tak zvládam aj povolanie otca.
Ako dlho sa projektu StromDom venujete?
Ak to budeme datovať od zakúpenia domény, tak myslím, že od roku 2016. Dúfam, že to ešte spolu potiahneme.
Oslovili vás aj zo zahraničia?
Do zahraničia zatiaľ odišlo len zopár projektov a štúdií a na realizáciu stále čakáme. „Supervírus“ nás teraz v tomto asi nepodporí, no potom dúfam, že prídu aj zaujímavé dopyty zo zahraničia. Zatiaľ je na Slovensku záujem o moju prácu, tak sa teším.
Vlastníte sám takýto dom alebo sa na ten svoj ešte len chystáte?
Zatiaľ nevlastním, no v kútiku duše sa, myslím, naňho chystám. Uvidíme kedy príde tá doba, myslím, že to príde ako blesk z neba, počnúc nejakým krásnym miestom neďaleko horskej bystriny.