Dobré noviny
Starí ľudia sú skutoční, nepotrebujú sa maľovať, ani na niečo hrať. Tvrdí fotograf, ktorý vidí krásu tam, kde iní nie
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Starí ľudia sú skutoční, nepotrebujú sa maľovať, ani na niečo hrať. Tvrdí fotograf, ktorý vidí krásu tam, kde iní nie

Starí ľudia sú podľa fotografa ošľahaní životom.
Starí ľudia sú podľa fotografa ošľahaní životom. — Foto: Martin Habánek.

Fotograf Martin Habánek, ktorý sa venuje dokumentovaniu bohatosti a rozmanitosti ľudovej výšivky na tradičnom ľudovom odeve, sa pri fotení stretáva so všetkými vekovými kategóriami - od bábätiek až po storočných ľudí. Tvrdí, že od našich predkov by sme sa mali učiť úcte a pokore.

LADCE 2. augusta - Dýcha z nich minulosť. Fotografie Martina Habánka sú ako z časov minulých, keď po chotároch behali ženy a muži v krojoch a viedli svoj jednoduchý, skromný život. Pôsobia veľmi autenticky.

Fotograf Martin Habánek.
Fotograf Martin Habánek. Foto: Martin Habánek.

Žiadne strojené pózy ale príbeh

Nefotí totiž ateliérové fotky a žiadne strojené pózy. Cestuje po rôznych kútoch Slovenska, kde sa stretáva s ľuďmi, ktorí si uchovávajú tradície. Ťahá ho tam, kde dýcha minulosť, krásne staré budovy s dušou, veci, ktoré pomáhali ľuďom v bežnom živote, ale aj vo chvíľach slávnostných, kde kroje podčiarkujú túto históriu.

„Vždy fotím tam, odkiaľ pochádzajú kroje. Snažíme sa s ľuďmi spoločne vyrozprávať príbeh - ako keby ste si čítali v starej, obrázkovej knihe. Preto spoločne dbáme na dokonalé ustrojenie a odstránime z prostredia, v ktorom fotíme, všetko, čo by bolo rušivé, čo sa v minulosti nevyskytovalo. Potom nie je nič umelé, je to staré a verné. Skutočné,“ hovorí.

Plicka to mal ľahšie

Mnohí ho prirovnávajú ku slávnemu fotografovi Karolovi Plickovi (1894-1987), milovníkovi Slovenska, slovenských tradícií, slovenských ľudových piesní, odevu a v neposlednom rade slovenských ľudí.

Sám priznáva, že je jeho veľkým vzorom: „Hovorí mi zo srdca každá jeho fotka, krajiny aj ľudí v nej.“ Dnes sa už podľa neho, žiaľ, nedá fotiť tak, ako keď tvoril Plicka. „Nedá sa len tak prísť do dedinky, posedieť pred krčmou, osloviť ženičku s kravkou a požiadať ju o fotenie trebárs pri stohu sušiaceho sa sena,“ myslí si fotograf.

Plicka to mal o čosi ľahšie. Martin musí vymyslieť príbeh, dohodnúť sa s ľuďmi z konkrétnej oblasti a vybaviť priestory, kde budú fotiť. „Niekedy sa podarí a niekedy ani nie. Keď si malé dieťa postaví hlávku, že dnes sa fotiť nebude, tak sa fotiť skrátka nebude. A tak musím sem-tam vymýšľať príbeh znovu. Ale to nevadí, tak to je a tak to má byť. Treba si cvičiť tvorivosť a trpezlivosť,“ hovorí s úsmevom.

Detvianska Huta.Martin si vždy naštuduje región, do ktorého sa chystá fotiť. — Foto: Martin Habánek.
Fotograf sa snaží vyrozprávať príbeh. — Foto: Martin Habánek.
Hriňovské lazy. Muž,ktorý žije v súlade s prírodou. — Foto: Martin Habánek.
Žatvu v Hrušove. — Foto: Martin Habánek.

Od vášne k prírode k vášni k fotografii

Martin je jasným príkladom toho, že ak niečo robíte od srdca, naozaj to má zmysel. Dnes vytrvalo foťákom zachytáva pre ďalšie generácie čaro nášho folklóru. Robí to naozaj dobre, o čom svedčia jeho mnohé výstavy, ale aj rýchlosť, s akou sa jeho fotky šíria internetom.

Paradoxne, nie je vyštudovaný fotograf, ale samouk. Rodák z Ladiec, dedinky na Považí, je už dlhé roky zamestnaný v miestnej cementárni. K fotografii ho priviedla láska k prírode.

„Keď som sa osamostatnil od rodičov, nebolo voľnej chvíle, ktorú by som nebol strávil v nej, či už ako športovec, horský cyklista, alebo len ako obyčajný turista,“ povedal. Keďže sa rád delí o svoje zážitky, kúpil si prvý fotoaparát – kompakt.

„Začal som to všetko čarovné okolo seba zachytávať aj na fotky. Nejaký čas mi tento fotoaparát stačil, ale postupne som zistil, že skutočnosť je oveľa krajšia ako to, čo bolo na fotkách, a tak som začal študovať, ako dosiahnuť, aby sa moje fotky aspoň priblížili realite. Tou správnou cestou bola kúpa prvej zrkadlovky. A odvtedy sa z dokumentačných turistických fotiek začala stávať fotografická vášeň,“ spomína.

Túži zdokumentovať čo najviac

Jeho snom prejsť čo najviac dedín a dediniek „zachytiť všetku tú neobyčajnú tichú krásu a šikovnosť rúk našich predkov.“

Zo začiatku, keď ho ešte nikto nepoznal, kontaktoval ľudí sám. Mnohí boli nedôverčiví. „Ak máte poklady nevyčísliteľnej hodnoty a osloví vás cudzí človek, že ich chce spolu s vami nafotiť a neskôr z nich vydať knihu, zaskočí vás to. Časom sa však rýchlo rozchýrilo, že chcem naozaj zachovať prenádherné klenoty, ktoré vytvorili naši predkovia, ktoré sú neopakovateľné a ktoré sa strácajú,“ ozrejmil.

Teraz mu už volajú ľudia sami od seba a pomáhajú mu v tom, aby žiaden z regiónov Slovenska nezostal nezdokumentovaný.

Koľko doposiaľ prešiel dediniek, netuší, neráta to. Rovnako nemá jasnú odpoveď na to, kde je najkrajšie alebo, kde majú ľudia najbližšie k folklóru.

Snaží sa o to, aby ľudia videli to, čo vidí on. — Foto: Martin Habánek
Starenka. — Foto: Martin Habánek
Žena zo Ždiaru. — Foto: Martin Habánek
Snaží sa o to, aby ľudia videli to, čo vidí on. — Foto: Martin Habánek

Vidí krásu, kde iní nie

Tvrdí, že všade je krásne, príroda nikdy nesklame. „Ak sa stretnem s pozitívnymi ľuďmi, nemôže byť nikde zle. Ono to je vidno aj na fotkách. Keď sme na jednej vlnovej dĺžke, fotky majú dušu a oslovia každého, kto sa na ne pozerá hocikde na svete. Prežíva to, čo sme cítili my, zažíva príbeh s nami znovu. Je to radosť z okamihu podčiarknutá nádherou výšiviek a krásou človeka,“ hovorí a dodáva: „A to vôbec nehovorím o modelkách vo veku - má sedemnásť a chôdzu ženy. Aj ľudia vo vyššom veku sú krásni. V ľudovom odeve aj trojnásobne.“

„Milujem starých ľudí,“ rozplýva sa. Podľa jeho slov sú skutoční, nepotrebujú sa maľovať a na niečo sa hrať. Sú ošľahaní životom, chápu, čo je podstatné a čo je len pozlátko. „Preto fotím nielen sviežu mladú krásu, ale aj takúto krásu, ktorú vtlačil život do tvárí, rúk aj držaní tiel.“

Myslí si, že od našich predkov by sme sa mali učiť „pokore a úcte k životu, k prírode k ľuďom a tradíciám.“

Optimista

Pri fotení sa stretáva so všetkými vekovými kategóriami. Od bábätiek až po storočných ľudí. Podľa neho aj mladým ľuďom záleží na tom, aby ostali naše tradície zachované. „Chcem byť optimista a verím, že slovenské ľudové umenie v krojoch, piesňach ani v tvorbe nikdy nezaniknú,“ uzavrel.

Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek
Fotograf verí, že naše ľudové umenie nezanikne. — Foto: Martin Habánek

Už ste čítali?