Veronika a Bastien zachovali staré remeslo z Francúzska. Ich ručne vyrábané kabelky nosí aj prezidentka
Manželia vyrábajú vo svojom bratislavskom ateliéri najmä kabelky podľa starých poctivých postupov.
BRATISLAVA 25. júla – Za menom značky Verbua sa ukrýva zaujímavý príbeh šikovných brašnárov. Slovensko-francúzsky manželský pár Veronika a Bastien Boisanfrayovci sa vydali po stopách starého poctivého remesela z Francúzka, a navyše štýlom, aký sa dnes už tak nevidí.
Okrem svojej lásky tak našli novú. Ako prezradila pre Dobré noviny Veronika, keď ju manžel priviedol prvýkrát k sebe domov do Normandie a uvidela prácu manželovho otca, ktorý bol vyškolený sedlár v jednej z najlepších dielní Francúzska, ihneď sa do tohto remesla zaľúbila. Prevzali s láskou jeho dedičstvo a poctivé remeselné postupy, pri ktorých rukami doteraz prechádzajú každú kabelku, peňaženku či opasok.
Prácu šikovných manželov doslovne nosí v rukách aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Manželia jej ušili dokopy tri kabelky - bielu inauguračnú, večernú clutch do ruky na recepciu a napokon tretiu, ktorú mala na návšteve Maďarska Francúzska, Nemecka a Ukrajiny.
Za značkou Verbua sa skrýva poctivá ručná výroba, ale aj rodinná história. Váš manžel privoňal k tomuto remeslu už ako 13-ročný, učil sa od svojho otca. Ako a kedy sa však váš osud preťal s týmto starým remeslom?
Zoznámili sme sa vďaka našim spoločným priateľom v Bratislave v roku 2009. Bastien sem prišiel študovať za magistra medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského. Padli sme si hneď do oka. Keď sme doštudovali, začali sme spolu bývať a našli sme si prácu. Nebolo to však nič výnimočné. O tom, že Bastienov otec je brašnár som vedela od začiatku, no až pri mojej prvej návšteve Normandie, som uvidela jeho prácu na vlastné oči a hneď som sa do tohto remesla zaľúbila.
Aj ste si to na mieste vyskúšali?
Áno, už počas tejto dovolenky som skúšala vyrábať drobné veci. No to som ešte ani len netušila, že sa tým budem jedného dňa živiť. Ten deň však prišiel, keď nám svokor zavolal a spýtal sa, či nemáme záujem prebrať jeho ateliér, lebo chce odísť do dôchodku. Rozhodli sme sa celkom rýchlo, no poprosili sme ho, aby počkal ešte rok, nech máme dostatok času všetko si naplánovať. Súčasťou plánu bolo aj to, že na 6 mesiacov odídeme do Francúzska a zaučíme sa priamo u neho.
„Začínala som s jednoduchými vecami a robila veľa opráv. Aj vďaka tomu som však pochopila, ako je taška vyrobená a čo všetko v sebe ukrýva. Postupne som prechádzala k výrobe väčších produktov, každý krok musel byť vysvetlený a odkonzultovaný s mojím majstrom.“ Veronika Boisanfray
Prečo ste sa rozhodli pre Slovensko - nechceli ste to spolu skúsiť vo Francúzsku?
Dôvodov, pre ktoré sme sa rozhodli pre Slovensko je viac. Keď prišla táto ponuka z Francúzska, boli sme nadšení, no nevedela som si to veľmi predstaviť, veď sme sa spolu usadili v Bratislave. Bastien sa mi vtedy bál navrhnúť odchod do inej krajiny, prišiel teda s nápadom skúsiť to tu. Zdalo sa nám zaujímavé predstaviť toto remeslo na Slovensku a videli sme v tom veľký potenciál. A zistili sme, že štýlom, akým pracoval Bastienov otec, sa tu v dielňach veľmi nerobí. Tak sme si povedali, že by sme mohli zaplniť dieru na trhu.
Bolo náročné presťahovať dielňu Thierryho Boisanfray na Slovensko?
Bolo to vrušujúce obdobie, jeseň v roku 2013. Najprv sme museli nájsť prepravcu. Dostali sme približný dátum, kedy bude v našom normandskom regióne a dovtedy sme museli byť komplet zbalení a pripravení mu všetko naložiť na kamión. Trvalo nám dva týzdňe všetko pretriediť. S nakladaním nám pomohol Bastienov brat, ktorý je rybár, bývalý „sťahovák“ a s vysokozdvižným vozíkom naložil všetko na korbu nákladiaku. Veľa starého zariadenia a skoro všetky stroje sme si teda previezli na Slovensko ako funkčné dedičstvo.
K umeniu ste mali blízko už počas Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, no prekvapilo vás niečo, keď ste sa začali ponárať do tajov tamojšieho starého remesla?
Na škole nás učili, že podstatou tvorby je naša ucelená myšlienka, ktorú si treba vedieť obhájiť z každého uhla. Ako také zamotané klbko nití, z ktorého trčia rôzne konce a keď vytiahnete jeden, zistíte, že je naviazaný na koniec inej nite. Všetko je pospájané. A to je prekvapivo aj v našej práci. Keď vymýšľame nový model, riešime mnoho detailov, aby sme si boli istí, že tvar tašky bude funkčný.
Ako ste prišli k vášmu ateliéru?
Prvý piestor v Bratislave sme si našli ešte počas leta, keď sme prišli s dielňou na Slovensko. Odvtedy sme sa však presťahovali do väčších priestorov. Náš ateliér dnes pre nás znamená slobodu, miesto, kam radi chodíme každý deň a kde máme skoro všetko. Rôzne náradia, materiály, staré strihy, šuflíky plné drobného kovania - je to veľmi inšpiratívny priestor. A vďaka nemu sme samostatní aj v bežnom živote - keď sme si zariaďovali byt, mohli sme si sami napríklad repasovať starý nábytok či prečalúniť stoličky.
A váš názov - čo evokuje značka Verbua?
Náš názov sme vymýšľali pol roka. Cítili sme, že keď chceme začať na Slovensku, musíme byť vysloviteľní pre všetkých ľudí. Au Sellier (U sedlára), čo bol pôvodný názov svokrovho ateliéru je pre niekoho, kto nepozná francúzsky jazyk, zložitý. Chceli sme, aby sa ľudia nebáli vyslovovať meno nášho ateliéru, preto sme sa rozhodli premenovať ho a vytvoriť jednoduché spojenie môjho krstného mena Veronika - VER s fonetickým začiatkom nášho priezviska Boisanfray – BOIS = BUA. Tak vznikol názov Verbua.
Ako prebieha vaša práca? Máte to s manželom pri práci nejako podelené?
Väčšinou pracujeme každý sám na svojej taške. Obaja sme sa učili tak, aby sme ich vedeli vyhotoviť sami od úplného začiatku, napríklad už od tvorby strihu až po finálne šitie či spracovanie hrán. Momentálne je ale ateliér na Bastienových pleciach, kedže máme doma 11-mesačného syna.
Spomínate si na úplne prvú kabelku, ktorú ste predali na Slovensku?
Áno, bol to model „Retro“ v tyrkysovej farbe. Bol to darček, ktorý kúpil pán svojej manželke, keď nás videl prezentovať sa na jednej akcii v Bratislave.
Ako dlho trvá vyrobiť takú kabelku?
Priemerná doba výroby dámskej kabelky, ktorej strih už máme hotový, je jeden týždeň.
Koľko kabeliek v takom prípade vyrobíte za rok?
Je to približne 30 kabeliek a 50 kusov malých kožených produktov, ako sú opasky či peňaženky.
Vedeli by ste nám teda popísať, čo presne obnáša taká ručná práca?
Na začiatku si vyberieme typ kože, kovanie a ostatné komponenty. Podľa šablón si na najkrajších miestach materiálu vyrežeme všetky jej vnútorné a vonkajšie časti. Potom nasleduje stenčenie kože. Koža sa vyrába v rôznych hrúbkach a skoro na všetky výrobky je potrebné ju stenčiť. Najmä ak interiér tašky je celokožený. Vďaka tomu sa taška odľahčí. Každá časť tašky si podľa svojej záťaže vyžaduje inú hrúbku. Ďalej sa stenčia hrany všetkých dielov. Nasleduje vlepenie vhodnej výstuže do jednotlivých častí, potom ich lisovanie a sušenie. Takto si pripravíme všetky malé aj veľké dielce. Niektoré musia byť kompletne spracované ešte pred finálnym montovaním. Napríklad zipsové časti, rúčky alebo vrecká.
Nasleduje inštalovanie zapínacieho kovania a interiéru hlavných častí. Keď máme všetky diely spracované, spolu ich lepíme do tvaru kabelky. Zlepenú ju následne zošívame. Ak si to tvar modelu vyžaduje alebo chceme výrobku dať pridanú hodnotu, zošívame ručne „dierku po dierke“ so šidlom. Posledným veľmi dôležitým krokom je spracovanie hrán. Nanášame teplý včelí vosk alebo farby na hrany a tepelne upravujeme.
Používate výlučne kožu?
Aj do exteriéru a interiéru tašky používame iba kožu. Potom sú to rôzne typy výstuží, ktorých základ tvorí tiež koža. Materiál pochádza priamo z garbiarní vo Francúzku, Švédsku a na Slovensku. Kovanie a zámky na tašky vyrábajú v Taliansku a Francúzsku. Sme klasický remeslný ateliér, ktorý je zameraný na vysokú kvalitu a ponúka osobný prístup.
Viete aj poradiť, ako rozpoznať kvalitne spracovaný kožený výrobok od toho menej kvalitného?
Ak máme dať nejakú radu, tak najlepšie si je kupiť kožený vyrobok priamo od výrobcu, teda človeka, ktorý osobne zodpovedá za kvalitu svojich produktov a vie im tak najlepšie poskytnúť servis.
Čo si myslíte o remeselnej výrobe na Slovensku?
Na Slovensku sa vyrábajú typické ľudové brašny a opasky, ktoré obdivujeme a je skvelé, že sú ľudia, ktorí udržiavajú túto tradíciu. Okrem toho je na Slovensku veľa dobrých remeselníkov, značky a tiež malé ateliéry, ktoré ponúkajú ručnú výrobu kožených tašiek. Niektorí robia súčasnejšie modely inšpirované ľudovou tvorbou, ďalší robia klasický anglický štýl alebo taliansku extravaganciu. Ak trochu pohľadáte, uvidíte, že je tu celkom pestrý vyber. A každý si nájde to, čo mu vyhovuje. Práve tá rozmanitosť je pekná.
Vaše kabelky „nosí“ aj prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová. Ako ste sa vôbec dostali k tejto spolupráci?
Oslovil nás tím, ktorý ju oblieka. Do neho patrila stylistka Sandra Žigová, protokolistka Katarína Strýčková a návrhár Boris Hanečka, ktorý navrhoval na inauguráciu šaty. S Borisom sa poznáme, máme za sebou malú spoluprácu. Prišli teda za nami s požiadavkou vytvoriť kabelku práve na túto príležitosť a ďalšiu na jej reprezentatívne cesty do zahraničia.
Koľko kabeliek ste jej vyrobili?
Doposiaľ to boli tri kabelky. Biela, tzv. inauguračná, večerná, clutch, do ruky na recepciu a napokon čierna, geometrická, z luxusnej lesklej kože. Tú mala napríklad na návšteve Maďarska, Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a pod.
V prezidentskom paláci vládnu zaužívané pravidlá. Tie sa dotýkajú aj oblečenia, kde spadá aj kabelka. Bolo ťažké sa nimi riadiť?
Veľmi špeciálne požiadavky na nás neboli. Kabelka mala mať decentnú veľkosť, jednoduché vnútorné vybavenie a musela sa hladko otvárať. Vo všetkom ostatnom sme sa spoľahli na prezidentkinu protokolistku, ktorá presne vedela, čo by mali šaty a jej doplnky mať, aby niesli odkaz, ktorý pani prezidentka vo svojich outfitoch používa.
Prekvapilo vás počas tejto spolupráci niečo?
Na začiatku sme základné informácie prediskutovali telefonicky a potom sme sa s tímom stretli osobne v ateliéri. Mali pár návrhov na farbu a velkosť kabelky, no finálny tvar sme kreslili spoločne priamo u nás. Technický postup a dotiahnutie tých najmenších detailov už nechali s dôverou na nás. Bolo to hektické obdobie, ale máme na to pekné spomienky.
