Nórske pohrebníctva žiadajú vládu o finančnú pomoc. Počas koronavírusu sa v krajine výrazne menej zomieralo
Podľa oficiálnych údajov v Nórsku v máji zomieralo o šesť percent menej ľudí ako pred rokom a v júni bol pokles úmrtnosti dokonca až trinásťpercentný. To, pochopiteľne, zasiahlo pohrebníctva a pohrebné služby.
NÓRSKO 17. júla - Svet si ešte určite dobre pamätá hrozivé zábery zo severného Talianska, na ktorých sme mohli vidieť preplnené márnice a dodávky odvážajúce telá tých, ktorí podľahli ochoreniu COVID-19 spôsobenému novým koronavírusom. V Nórsku však riešia úplne opačný problém. Pohrebné služby a pohrebníctva sa najnovšie obracajú na vládu s prosbou o pomoc. Tržby im totiž počas pandémie koronavírusu výrazne klesli.
Opatrenia vlády zastavili koronavírus, ale aj všetky iné vírusy
Britský denník The Telegraph trápenie nórskych pohrebníctiev ilustruje na príklade rodiny Landeovcov, ktorá sa pohrebným službám venuje už po tri generácie: „Keď sa zaviedli opatrenia proti šíreniu koronavírusu, zdá sa, že sa obmedzilo aj šírenie iných vírusov. A tak sa stalo, že niektorí zo starých a chorých ľudí, ktorí by tu inak už za bežných okolností neboli, sú ešte stále medzi nami,“ opísal Erik Lande, ktorý je aktuálne hlavou rodinného biznisu na juhu Nórska.
Prepad, aký ešte nikdy nezažili
Erik Lande pre denník potrvdil, že za tri generácie, čo sa jeho rodina venuje tejto forme podnikania, ešte nikdy nezažili podobnú situáciu. Zvyčajne jeho rodinná firma zabezpečuje približne tridsať pohrebov mesačne, po nariadeniach nórskej vlády je to však len desať, pričom ani jedno úmrtie nebolo spôsobené ochorením COVID-19. Aj Landeovo pohrebníctvo je jedným z mnohých v Nórsku, ktoré požiadali vládu o finančnú pomoc.
Problémy zažíva takisto aj pohrebná spoločnosť Verda Begravelsesbyra v Osle. Tá už od vlády aj prijala finančnú pomoc vo výške 37-tisíc nórskych korún, čo je v prepočte približne tri a pol tisíc eur. V tejto pohrebnej spoločnosti sa síce počet pohrebov rapídne neznížil, no ako píše The Telegraph, pozostalí upustili od tradičných ceremónií, ktoré pohreby bežne sprevádzajú, a to znížilo cenu pohrebov o 60 až 70 percent. Čím znova utrpela pohrebná služba.
Fakt, že sa v Nórsku skutočne konalo menej pohrebov, ako spomína rodinné pohrebníctvo Landeovcov, a aj menej zomieralo, dokazujú aj oficiálne údaje. Podľa tých malo Nórsko v máji o šesť percent nižšiu úmrtnosť, ako tomu bolo takto pred rokom v a júni bola dokonca úmrtnosť nižšia až o trinásť percent. Dôvodom sú zrejme skoré opatrenia, ktoré nórska vláda zaviedla, vrátane dodržiavania sociálneho dištancu a izolácie rizikových skupín či seniorov. Podľa údajov Univerzity Johna Hopkinsa Nórsko do dnešného dňa eviduje 254 úmrtí na nový koronavírus, pričom aktívnych prípadov je v 5-miliónovej krajine momentálne 623. Z ochorenia COVID-19 sa už v Nórsku vyliečilo 8138 ľudí (údaje vo štvrtok, pozn. red.).
Nóri zaviedli prísne opatrenia, teraz postupne otvárajú hranice
Prvé opatrenia proti šíreniu nového vírusu začalo Nórsko zavádzať v marci, podobne ako aj Slovenská republika. Už vtedy sa premiérka Erna Solbergová vyjadrila, že ide o najsilnejšie opatrenia v histórii krajiny, ktoré boli zavedené počas mieru. Nóri promptne pozatvárali školy, bary, reštaurácie a aj ďalšie verejné priestory. Obmedzilo a zakázalo sa tiež cestovanie mimo krajiny a stopku dostali aj hromadné podujatia a akcie.
Aktuálne už Nórsko, podobne ako aj mnohé iné európske krajiny, postupne uvoľňuje opatrenia, a to sa týka aj cestovania. Ako uvádza TASR, Nórsko od 15. júla zrušilo cestovné obmedzenia pre cestovanie z a do viac než 20 európskych krajín vrátane Slovenska, Česka či Rakúska, ako aj pre tri z 21 švédskych provincií. Nórsko už 15. júna povolilo ako prvým vstup na svoje územie občanom a cudzincom z Dánska, Islandu a Fínska.
Zoznam bezpečných krajín bude aktualizovaný najmenej každých 14 dní na základe údajov o počte nakazených a kapacít nemocníc. V piatok, 15. júla, sa tento zoznam rozšíril napríklad o Španielsko, Grécko či Holandsko. Na zozname figurujú takisto Belgicko, Británia, Cyprus, Estónsko, Grónsko, Írsko, Francúzsko, Lichtenštajnsko, Malta, Nemecko, Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, pobaltské štáty a spomínané tri švédske regióny, konkrétne Blekinge, Kronoberg a Skane.
Cestovanie do Nórska je, naopak, aj naďalej obmedzené pre nasledovné krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Luxembusko, Maďarsko, Portugalsko a Rumunsko, Ukrajina, ako aj 18 švédskych regiónov. Nateraz nie je možné ani cestovanie mimo európskych krajín. Návštevníkom z krajín, ktoré neboli označené za „zelené“, je v princípe zamietnutý vstup do Nórska. Nóri vracajúci sa do vlasti z rizikových krajín zase musia podstúpiť desaťdňovú karanténu.
